12. po sv. Trojici – misia nie je o efektoch a show, ale o budovaní vzťahov
Written by radovan on sep 03, 2019 in - No Comments
12. po sv. Trojici – 8.9.2019
„…misia nie je o efektoch a show, ale o budovaní vzťahov …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 8, 22 – 26
22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. 23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24 A on otvoril oči a povedal: „Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia.“ 25 Potom mu znova položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. 26 A poslal ho domov a prikázal mu: „Ale do dediny nechoď!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Čo to tu Ježiš robí? Akoby pravý opak toho, čo my. My sa snažíme práveže robiť našim cirkevným zborom, našim spoločenstvám, Pánu Bohu ako aj viere v Neho reklamu. Budujeme webové stránky, ich príspevky zdieľame na sociálnych sieťach, robíme fotoreportáže, nahrávame kázne, zakladáme youtube kanály, vysielame naživo z cirkevných akcií a podujatí. Snažíme sa držať krok s modernými trendmi, len aby sme zaujali, upútali pozornosť, oslovili a pre svoje idey získali čím väčšiu masu ľudí. A Ježiš? Ten ako sa zdá prepasie úžasnú šancu verejnej sebaprezentácie. Slepého berie preč z davu a vyvádza ho von za dedinu. Samotný akt uzdravenia sa tak deje quasi v utajení, v skrytosti, bez svedkov! Človek má chuť pýtať sa : Nie je takýto Ježišov prístup kontraproduktívny pre misiu? Preto, aby si pre svoju myšlienku získal ľudí? Musel sa tento zázrak uzdravenia naozaj odohrať mimo centrum diania?
Nuž, zdá sa že nie sme jediní, komu to nie je jasné, kto to dobre nechápe. Z čítania evanjelií zisťujeme, že ani samotní Ježišovi učeníci na tom neboli omnoho lepšie. Ani im nebolo jasné, na čom vlastne pri Ježišovi sú. Vždy nanovo s úžasom zažívajú ako zvláštne Ježiš zachádza s ľuďmi. Keď sa hneď v ďalších veršoch, tak ako nám ich evanjelista Marek zaznamenáva, Ježiš svojich učeníkov pýta, za koho ľudia pokladajú Syna človeka, Peter odpovedá: Ty si Kristus. Ale hneď v ďalšej chvíli Mu chce zakázať, aby na seba vzal utrpenie a podstúpil dokonca smrť. Dá sa preto povedať, že Peter nič nepochopil? V každom prípade kríž – to nebolo to, čo v súvislosti s Kristom očakával. A preto potreboval ešte ďalšie Ježišove vedenie : Ty, keď sa obrátiš, posilňuj svojich bratov! A neskôr : Šimon, miluješ ma? Miluješ ma väčšmi ako títo? Šimon, máš ma rád? – tak nám zo zaznamenáva iný evanjelista – Ján.
Drahí priatelia, z povedaného vyplýva to, že misia nie je vždy len o svetelnej show, o „vymakanej“ hudbe o „nadupanom stagei“, či o charizmatickom „spíkrovi“ – rečníkovi alebo o prepracovanej psychologickej stratégii. Áno, musíme držať krok s dobou a nemôžeme pôsobiť v 21. storočí ako stredoveký spolok, ktorý zaspal čas a vývoj. Avšak misia – to nie je o veľkosti show ani efektov. To nie je o veľkosti charizmy človeka. To nie je manipulácia s poslucháčom, aby som ho nakoniec dostal tam, kde ho chcem mať. Misia je predovšetkým o budovaní vzťahov, o skutočnom a úprimnom záujme o človeka. Práve toto nám dnes chce sprostredkovať prečítaný príbeh. Pokiaľ ako cirkev nebudeme mať seriózny, úprimný a čistý záujem o konkrétneho človeka, o jeho radosti a ešte viac o jeho starosti či trápenia, z biedy nás nevytrhnú ani web stránky, ani sociálne siete, ani online vysielania ani youtube kanály …
Bratia a sestry, pri pozornom čítaní a štúdiu evanjelií človeku nemôže uniknúť jedno : Ježiš nemá potrebu silou mocou sa presadzovať, ukazovať, dokazovať svoju liečivú silu a moc robiť zázraky. Nebaží po úspechu. Jemu ide predovšetkým o Božiu lásku. O to, aby došla do cieľa. Nuž a tým cieľom je ľudské srdce. Práve Božia láska na jednej strane a konkrétne ľudské srdce na druhej strane – to musí byť cieľom všetkej kresťanskej misie. Ježiš pritom vie jedno : Láska sa nebuduje ani nezakladá na okúzľujúcom prejave, na show či na dych vyrážajúcom predstavení. Láska koná iba vo vzťahu, v stretnutí. Tam, kde jeden pustí do svojho života toho druhého, vytrvá pri ňom, stojí pri ňom, načúva mu a nechá sa ním obohatiť.
Pán Ježiš tak vidí núdzu slepého človeka, ktorého k nemu priviedli. Berie ho za ruku, vedie ho stranou a potom ho krok za krokom uzdravuje. Tak ako neskôr aj Petra po Veľkej noci : i jeho berie za ruku, odpúšťa mu jeho vzdor, jeho zapretie i pochybnosti a pýta sa ho, či Ho naozaj miluje.
Bratia a sestry, človeka snáď pri počutí tohto príbehu mierne zarazí, že uzdravenie zraku sa v tomto prípade deje postupne. Je prekvapujúce, že sú potrebné dva kroky na to, aby došlo k úplnému uzdraveniu. Len pre porovnanie : evanjelista Marek opisuje podobnú scénu uzdravenia hluchonemého, tak ako nám to dnes zaznelo zo spievaného evanjelia. Toho Ježiš rovnako tak berie so sebou stranou na osamotené miesto, no k bezpodmienečnému a plnohodnotnému uzdraveniu dochádza hneď v prvom kroku.
Milí priatelia, uzdravenie v dvoch krokoch určite neznamená, žeby Ježišovi dochádzal „dych“, že by Mu dochádzala Jeho liečivá moc, alebo žeby v nej mal nejaké obmedzenia. Má to skôr duchovný aspekt. Scéna uzdravenia slepého človeka akoby nám chcela poukázať na vnútorný stav Ježišových učeníkov, ktorí tiež iba postupne začínajú poznávať a chápať skutočnú Ježišovu identitu. Teda kým On skutočne je. Napriek tomu často sa zdá, že učeníci síce majú oči, ale predsa nevidia. Majú uši, a predsa nerozumejú … Máme dnes tendenciu sa nad učeníkmi pohoršovať? Potom sa pozrime na seba! Je to s nami lepšie? Nazeráme na Krista Pána správne? Vnímame Ho dobre? Počujeme Jeho slová? Vysvetľujeme si ich správne? A najmä : vieme sa podľa nich zariadiť?
Týmto postupom však Ježiš snáď chce demonštrovať aj niečo iné, a síce : nedá sa vždy počítať s okamžitou zmenou. Niekedy duchovná zmena pri človeku prebieha postupne. Všetky duchovné pravdy človek spravidla tiež nepochopí okamžite. Napriek tomu nám všetkým tento príbeh dáva jednu veľkú nádej : Predtým než slepého človeka Ježiš opustil, bol ten muž dokonale uzdravený. To i nám dáva nádej, že ani na nás a na našej zmene Ježiš neprestane pracovať dovtedy, kým nebudeme dokonale vyliečení.
Sestry a bratia, učeníci sú tak touto udalosťou vedení k tomu, aby pochopili, že aj ich duchovný zrak je uzdravovaný postupne, akoby v niekoľkých krokoch. Najprv nerozumejú ničomu, nemajú ani „šajnu“ o tom, kto je Ježiš a sú ako slepí. Neskôr sa ocitajú v situácii, v ktorej Jeho osobnosť začínajú chápať a rozumieť tomu jasnejšie. Ale ešte to nie je celkom jasné videnie, presne ako pri tom slepcovi z príbehu. To jasné videnie nastane až vtedy, keď sa ich Ježiš dotkne druhýkrát, tak ako toho slepca. Nuž a pri učeníkoch tento moment nastane po Jeho slávnej udalosti vzkriesenia.
Bratia a sestry, to, čo som si pri zostavovaní tejto kázne všimol možno trocha neskôr, to bolo samotné umiestnenie dnešného kázňového textu v kontexte Markovho evanjelia. Je umiestený medzi správou o tvrdošijnej nechápavosti učeníkov na jednej strane a prekvapujúcim Petrovým vyznaním na druhej strane. Takto nám príbeh uzdravenia slepého človeka chce tlmočiť aj jednu dôležitú duchovnú pravdu : Iba Boží zázrak môže otvoriť slepé oči. Aj slepé oči učeníkov! Aj naše slepé oči! Dvakrát musí Ježiš položiť ruky na slepca, kým sa jeho oči konečne otvoria. Nuž a pri Petrovi to Krista Pána bude stáť ešte viacej námahy …
Drahý priateľ, koľko námahy to Krista stálo pri tebe, resp. Ho to stojí alebo ešte bude stáť, aby otvoril aj tvoje oči? Nech je to však pri každom jednom z nás už akokoľvek. Nás nech teší jedno : Ježiš ani na našej, na tvojej i mojej zmene neprestane pracovať dovtedy, kým nebudeme dokonale vyliečení. Vzdávajme Mu však potom i my ako uzdravení Jeho mocou, láskou a odpustením, česť a slávu svojimi zmenenými životmi! Amen.
Liturgické texty : Marek 7, 31 – 37; Skutky apoštolov 9, 1 – 20
