15. po sv. Trojici – Kto je najväčší?
Written by radovan on sep 25, 2019 in - No Comments
- po sv. Trojici – 29.9.2019
„… kto je najväčší? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 18, 1 – 4
1 V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: „Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ 2 On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Amen, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. 4 Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Na základe toho, čo sa Ježiša pýtajú učeníci, o nich nemožno povedať, že by boli nejako extra duchovne založení. Riešia medzi sebou to, čo ľudia bežne robia. Trápi ich to, kto je najväčší. Trápi ich to ako je to s vládou a autoritou v kráľovstve nebeskom. Kto má aké postavenie tam. Logicky predpokladajú, že keď sú teraz na zemi tak blízko Syna Božieho, malo by ich to uprednostniť aj potom tam – v nebesiach.
Áno, pre nás ľudí je to také typické : veľakrát niečo robíme, snažíme sa a angažujeme len preto, lebo vieme, že z toho niečo budeme mať. Z iných evanjeliových miest poznávame, že takéto uvažovanie nebolo cudzie ani pre učeníkov, ktorí raz Ježiša priamo konfrontovali s otázkou : Pozri! My sme všetko opustili kvôli Tebe! Čo za to budeme mať?
Bratia a sestry, učeníci sú dnes pre nás jasným príkladom ako aj veriaci človek môže ľahko zo zreteľa stratiť Boží zámer. Stáva sa to vždy vtedy, keď namiesto po službe sa začne viac biť o výsady, o postavenie či privilégiá. Ľudia dokážu veľmi ľahko a skoro zabudnúť na večné hodnoty a namiesto toho súťažia o dôležité miesta v cirkvi. Pred jednou takou súťažou ako Východný dištrikt stojíme v podstate aj my. My to síce nenazývame súťaž, ale voľby. No voľby sú v podstate súťažou. A pokiaľ sa v cirkvi jedná o voľby biskupa, potom je to vskutku veľká súťaž. Zajtra (pondelok : 30.9.2019) sa na Biskupskom úrade v Prešove bude konať tzv. kandidačná porada, ktorej poslaním je zostaviť kandidátku k voľbám nového biskupa Východného dištriktu. Nuž a mojím najväčším prianím je, aby následné voľby, ktoré v cirkevných zboroch Východného dištriktu budú prebiehať, neboli iba zápasom o dôležité miesto v cirkvi, o výsady, prestíž, kompetencie, vplyv či moc. Mojim najväčším prianím je, aby to bol zápas o to, kto z nás sa dokáže viac pokoriť. Súťaž v tom, kto sa viac dokáže stotožniť s tým malým dieťaťom, ktoré je slabé, závislé na druhých, nemá žiadne postavenie ani vplyv …
„Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ Na takto postavenú otázku odpovedá Ježiš tak ako to vie iba On: originálne, nečakane, prekvapujúco a prevratne : 2 On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Amen, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. Dá sa povedať, že Ježišova odpoveď od tej chvíle burcuje fantáziu vykladačov a dejiny výkladu zaznamenávajú najrozmanitejšie odpovede. Napríklad : deti sú prosté, nevinné, nesebecké, poslušné, dôverčivé, skromné, úprimné, otvorené, priateľské, vďačné … Nehádajú sa, nepachtia sa za kariérou ani svetskou slávou … Jeden komentátor Písma svätého však trefne konštatuje, že takéto vysnívané deti neraz iba mapujú ideály svojich rodičov, ale so skutočnými deťmi toho nemajú príliš veľa spoločného. Je totiž pravda, že obratom ruky by sme rovnako tak dobre dokázali vytvoriť podobne dlhý zoznam detských „nerestí“. Tak napríklad : deti vedia byť aj neposlušné, hašterivé, rozmaznané, drzé, malicherné, zlostia … – tieto vlastnosti zrejme Ježiš nemal na mysli, keď doprostred kruhu svojich učeníkov postavil dieťa … J V každom prípade Ježiš nehovorí ani to, že máme byť ako ideálne vysnívané dieťa, aké si rodičia predstavujú, avšak ono na tejto zemi pravdepodobne nikdy nežilo. Čo teda znamená vojsť do kráľovstva nebeského ako dieťa?
Bratia a sestry, nech si už dieťa a jeho vlastnosti predstavujeme akokoľvek, jedno zostáva isté : dieťa nie je veľké – či už myslíme na jeho telesný vzrast alebo spoločenský vplyv. Ježiš v podstate takto odpovedá na otázku učeníkov : „Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ Jeho odpoveď znie: NIKTO. Je tam iba Otec nebeský – a Jeho deti. Žiadne ďalšie funkcie a privilégiá či prednosti v tom Ježišovom Božom kráľovstve nie sú. Nie je tam dieťa – farár, dieťa – senior, dieťa – biskup, dieťa – zborový dozorca, dieťa – presbyter, dieťa – kantor, dieťa – učiteľ, dieťa – lekár, dieťa – profesor, či dieťa – doktor honoris causa. Proste len dieťa. Buď je tam človek iba ako dieťa alebo tam ináč nie je vôbec. Pokiaľ sa teda jedná o zásluhy a postavenie, nikto tam nie je viac alebo menej než dieťa. Všetci sme tam takto maličkí, no súčasne o všetkých je dokonale postarané …
4 Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. Drahí priatelia, tieto Ježišove slová iba podčiarkujú to, o čom hovoríme. Byť ako dieťa znamená : pokoriť sa. To znamená : znížiť sa na úroveň a postavenie dieťaťa. Nemusíme sa v tejto chvíli trápiť nad tým, či máme byť nevinní ako dieťa, alebo naivní ako dieťa, či skôr bezbranní ako dieťa. Či máme dať bokom svoje vedomosti alebo čo všetko vlastne máme odložiť. No pokiaľ už, tak potom mám celkom iste odložiť ostré lakte a tiež pocit, že som sa o niečo výnimočné zaslúžil a že v tom Božom kráľovstve by som predsa len mal mať niečo navrch oproti ostatným. Veď som sa dosť obetoval pre cirkev – ako farár, ako dozorca, kurátor, kostolník, učiteľ detskej besiedky … Mal by som mať teda potom niečo navyše … Nie, nemal! – odkazuje dnes tak tebe ako i mne Pán Ježiš.
No na inom mieste v evanjeliu čítame toto : 27 Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo za to budeme mať?“ 28 Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29 Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. (Mt 19, 27- 29).
Z toho teda vyplýva jedno : akákoľvek odmena vo večnosti je výhradne v rukách Pána Boha a my si na ňu nemôžeme v žiadnom prípade nárokovať. My sme pozvaní k tomu, aby sme boli ako deti. Nuž a deťom ja vlastná dôverčivosť. Spoliehajú sa na svojich rodičov a dôverujú im, že sa o nich postarajú. Na tomto základe sa tak má rozvíjať aj naša schopnosť učiť sa dôverovať Pánu Bohu.
Kiež nám teda náš dobrý Otec nebeský pomáha žiť ako deti. Žiť ako Jeho deti. Kiež nám pomáha odložiť všetko to, čo Jeho deti poškvrňuje a degraduje : pýchu, namyslenosť, pocit dôležitosti, jedinečnosti či výnimočnosti. Kiež nám pomáha viac sa sústrediť na našu vernú službu, a to všade tam, kam nás On postavil, namiesto úvah nad tým, ako z toho čo najviac vytrieskať a získať pre seba. Kiežby i náš nový biskup Východného dištriktu, ktorý vzíde z volieb, bol verným Božím dieťaťom, ktoré nepokazí ani postavenie ani kompetencie ani spoločenský vplyv, ale ostane najväčším vo vernosti, pokore a službe lásky tak voči Bohu ako aj blížnemu. Amen.
