19. po sv. Trojici – plánovač vs. pútnik
Written by radovan on okt 23, 2019 in - No Comments
- po sv. Trojici – 27.10.2019
„… plánovač vs. pútnik …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 11, 1 – 2.8 – 19
1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, 2 lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo. 8 Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. 9 Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh. 11 Vo viere aj neplodná Sára dostala silu počať potomka, hoci už prešiel jej čas, lebo pokladala za verného toho, čo jej dal prisľúbenie. 12 A tak z jedného muža, ktorého sila odumrela, sa narodilo také množstvo potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, ktorý sa nedá spočítať. 13 Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba z diaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi. 14 Tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Keby totiž mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa. 16 Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto. 17 Vo viere Abrahám obetoval Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného prinášal ako obetu ten, ktorý dostal prisľúbenia 18 a ktorému bolo povedané: Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo. 19 Usudzoval totiž, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka naspäť aj ako predobraz vzkriesenia.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V kontexte témy dnešnej nedele, ktorá pojednáva o „sile viery“ by som sa s vami chcel spoločne zamyslieť nad dvoma cestami, ktorými je možné pristupovať k životu. Avšak to len za predpokladu, že k životu chceme pristupovať zodpovedne. Jednou je cesta plánovača a druhou je cesta pútnika. Je fakt, že v Písme svätom, tak v Starej ako aj v Novej zmluve sa vždy hovorí iba o dvoch cestách. Väčšinou sa píše o tzv. ceste života a ceste smrti. Keďže pre človeka je takéto zmýšľanie dosť extrémne, vymysleli si my, ľudia, ešte jednu cestu, tzv. zlatú strednú. Či je však ona naozaj skutočná alebo sa skôr jedná iba o fikciu, to je na diskusiu. Pokúsme sa teda dnes vychádzať z predpokladu, ostanúc verní Božiemu slovu, že existujú naozaj iba dve cesty!
Kto je to ten plánovač? Plánovač má rád úplnú kontrolu nad svojím životom, a tak si neustále plánuje svoj život ako celok a tiež každú jeho etapu podľa vopred vytýčených cieľov. Plánovač neustále študuje prostredie, trendy, hodnoty. Svoje plány potom zariaďuje a nastavuje podľa toho, čo vidí : chce byť úspešný, prijímaný, uznávaný. Ak však svoje ciele nedosiahne, je z toho strašne sklamaný a zdeptaný.
Kto je pútnik? Pútnik skôr prijíma život ako dar, ktorý sa postupne odvíja, ako ho tak žije. Je presvedčený, že nikdy nie je možné mať nad životom a nad tým, čo sa v ňom deje a čo do neho prichádza, totálnu kontrolu. Pútnik nikdy nie je sklamaný a zdeptaný neúspechmi a sklamaniami. Pozerá sa na ne totiž ako na príležitosti k duchovnému rastu. Pútnik na rozdiel od plánovača nikdy nie je celkom nadšený z hodnôt tohto sveta, a preto ich ani nikdy neberie smrteľne vážne.
Plánovač odmieta žiť podľa viery. Chce mať všetko isté a jasné. Pútnik však žije totálne podľa viery. Vie, že život je plný rizík, no on tieto riziká prijíma. Výsledkom je, že u plánovača je život neraz plný frustrácie, nervov a sklamaní, kým u pútnika je omnoho viac spokojnosti, vyrovnanosti, pokoja a životného šťastia.
Pútnik má iba jedno motto : Vernosť ceste. Plánovač sa síce tiež vydá na cestu, no ceste sa neoddá. Naopak! Chce si ju podmaniť. Chce, aby sa ona jemu podriadila. Cesta je pre neho slúžkou, ktorú chce zapojiť do dosahovania svojich cieľov. Použije ju, keď ju potrebuje. Inak ju vôbec neberie vážne.
Pútnik na druhej strane však pokladá už cestu samotnú za cieľ. Každá jedna etapa cesty, každý jeden kamienok, most či míľnik je pre neho cenný. Pútnik nestále skúma výzvy cesty. Vedie s ňou dialóg, skúma ju, fascinujú ho jej tajomstvá. Preto je ochotný často meniť smer, ktorý si vytýčil a prijať smer nový. Výsledkom môže byť, že síce nepríde tam, kam pôvodne prísť chcel, no príde tam, kam prísť mal. Môžeme to povedať aj „po kresťansky“ : nepríde tam, kam chcel prísť on, ale príde tam, kde ho chcel mať Boh. Toto všetko, bratia a sestry, v sebe skrýva motto „Vernosť ceste“.
Drahí priatelia, som presvedčený o tom, že ste vo svojom živote stretli viacero ľudí z obidvoch skupín. A možnože niekedy sami zo seba máme pocit, že raz sme viac plánovačmi a inokedy zas pútnikmi. Je pravda, že typ plánovača je príťažlivejší. Veď kto z nás nemá sny? A plánovač žije predovšetkým z vlastných snov, túžob a vysokých mét. Hlavne, keď je človek mladý, chce byť úspešný, bohatý, slávny a pekný. No cesta k tomuto nie je vždy možná. Mnohí sa k tomuto cieľu buď nedostanú – neraz preto, lebo sa jedná o obyčajnú fikciu – alebo sa tam dostanú pomocou ústupkov, intríg a nepoctivosti. Veď čo by človek nedal za to, aby dosiahol vytúžený cieľ?
Typ pútnika je na druhej strane čosi, čo v sebe nesie akýsi náboj vyššej zrelosti, integrity a rastu. Je fakt, že k typu pútnika mnohí nedozrejú. Hlavne keď skúmajú život, svoje miesto v ňom, hodnoty, vieru a najmä Božie plány a vedenie človeka. Ja osobne vnímam skutočnosť, že človek dozrie k tomu, aby svoj život začal brať ako púť, za veľký dar z neba a v istom zmysle aj za dosiahnutie veľkého stupňa zrelosti a integrity. Tým samozrejme nechcem povedať, že je to ľahké. Hlavne v začiatkoch je to boj.
Ľudová múdrosť vytvorila na túto tému viacero príbehov. Jedným z najznámejších je príbeh o štvrtom kráľovi. My vieme, že do Betlehema k novonarodenému Ježišovi putovali traja králi. Podľa legendy vraj spolu s nimi z východu vyrazil aj štvrtý kráľ. No ten sa po ceste zatáral. Nakoniec k Ježišovi prišiel, ale až vtedy, keď Ho križovali. Zatáral sa tak, že po ceste pomáhal ľuďom : tu v tomto, tam v inom. A nakoniec aj celý svoj poklad venoval núdznym. No pri Ježišovi vraj potom ostal. Domov sa na rozdiel od tých troch nevrátil. Otázka znie : Bolo to zlé? Možno práve v tomto bol ten najväčší dar jeho cesty.
Bratia a sestry, kázňový text, ktorý nám v úvode zaznel, pojednáva o Abrahámovi. Abrahám bol tiež takým pútnikom. Bol to muž viery, pretože išiel na cestu nevedno kam. Viedli ho iba pozvanie a prísľub. Nuž a o niečom podobnom pojednáva aj evanjeliový príbeh o vernom správcovi. Dovoľte mi ho v tejto chvíli prečítať : 32 Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. 33 Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu. Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; 34 lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. 35 Majte bedrá opásané a sviece horiace 36 a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. 37 Blahoslavení sluhovia, ktorých pán, keď príde, nájde bdieť; amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. 38 A keby prišiel o druhej stráži alebo o tretej a nájde ich bdieť, blahoslavení sú. 39 Uvedomte si: keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, iste by bdel a nedal by sa mu vlámať do domu. 40 Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. 41 I povedal Mu Peter: Pane, či nám hovoríš toto podobenstvo, a či všetkým? 42 A Pán odpovedal: Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu? 43 Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť. 44 Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 45 Keby si však ten sluha myslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by sluhov a slúžky biť a hodovať, piť, opíjať sa; 46 príde pán toho sluhu v deň, keď sa nenazdá, a v hodinu, ktorú nepozná, rozpoltí ho a s nevernými určí mu podiel. 47 Ale sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, a nebol pripravený a nekonal po jeho vôli, bude veľmi bitý: 48 ten však, čo nepoznal a spáchal, čo je trestuhodné, bude menej bitý. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať (L12, 32 – 48).
Bratia a sestry, čomu bol verný ten správca? Nuž predovšetkým ceste, ktorú nastúpil, keď sa dal do služieb Pánovi. Keď Pán prišiel, nech to bolo v ktorejkoľvek etape jeho cesty, našiel ho pripraveného. Bolo tomu tak preto, nakoľko stále kráčal po ceste, na ktorú pri pozvaní jeho Pánom nastúpil.
Drahý priateľ, nuž a po akej ceste životom kráčaš ty? Vnímaš samého seba skôr ako plánovača alebo ako pútnika? Prajem nám všetkým, aby sme boli viac pútnikmi ako plánovačmi. Najprv preto, že je to biblický koncept a princíp, ale tiež preto, že takáto cesta má svoj cieľ vo večnosti s Pánom Bohom. Amen.
Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína
