1. adventná nedeľa – začiatok s jasnou víziou
Written by radovan on nov 27, 2019 in - No Comments
- adventná nedeľa – 1.12.2019
„… začiatok s jasnou víziou …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 10, 19 – 25
19 Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu 20 touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; 21 a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: 22 pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. 23 Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. 24 A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Vstup do nového cirkevného roka ľuďom poväčšine nepríde ako slávnostný. Nie je to tak ako so vstupom do nového občianskeho roka, ktorý je zároveň štátnym sviatkom, v televízii sa nám prihovára prezident(ka), ľudia sa navštevujú a prajú si všetko dobré do nového roka. Človeka poteší, keď ľudia vedia aspoň toľko, že nový cirkevný rok sa začína vstupom do adventného času, teda konkrétne 1. adventnou nedeľou, ktorú práve dnes i na pôde nášho cirkevného zboru slávime. Keď si už pri vstupe do Nového občianskeho roka prajeme mnoho pekných vecí, nemalo by tomu byť inak ani pri vstupe do nového cirkevného roka. Namiesto vymýšľania rôznych prianí však dnes dovoľme prehovoriť Písmu. Aké priania pre ďalší cirkevný rok a pre nás všetkých počas neho nachádzame tam? Ako pomôcka nám dnes chce poslúžiť práve prečítaný kázňový text z listu Židom. Aký odkaz pre nás sa v nich teda skrýva?
… 22 pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. Áno, bratia a sestry, bez úprimnosti v cirkvi, a to na všetkých jej úrovniach, počnúc na zborovej a končiac na generálnej, to ani tento rok nepôjde. Pán cirkvi totiž nie je zvedavý na naše pretvárky ani na našu pseudozbožnosť, ktorá neraz iba zakrýva našu povrchnosť, malovernosť či farizejstvo. Pán cirkvi túži po našej úprimnosti, priamosti, čestnosti a férovosti. Túži po tom, aby sme si i počas nového cirkevného roka svoje povinnosti konali predovšetkým „so srdcom“. Aby sme svoju službu a vydávanie svedectva nebrali len ako ďalšiu povinnosť navyše, ale ako privilégium, že to môžeme robiť práve my a že to práve s nami Pán Ježiš počíta ako so svojimi svedkami.
Áno, bratia a sestry, ono to nepôjde ani bez viery. Veď nie nadarmo v Písme svätom čítame, že „bez viery nie je možné páčiť sa Bohu“ (Židom 11,6). Kiežby tak i v novom cirkevnom roku bola naša viera predovšetkým dôverou. Dôverou, ktorá je vlastne odvahou vedieť sa spoľahnúť na Pána Boha. Odvahou vložiť sa do Jeho rúk a Jeho nechať pri kormidle nášho života. A to tak vo chvíľach dobrých ako aj v tých, v ktorých, povedané žalmistom, „nemáme záľubu.“
Nuž a nepôjde to ani bez „srdca očisteného od zlého svedomia a tela obmytého čistou vodou.“ Bratia a sestry, to zaiste nie je nič iné ako poukaz na dve sviatosti, ktoré v našej cirkvi máme : Večeru Pánovu a Krst svätý. A preto i v novom cirkevnom roku využívajme a prijímajme Božiu milosť, ktorú nám Boh ponúka skrze sviatosti cirkvi! Nechajme sa očisťovať a obmývať od svojich hriechov Tým, ktorý jediný je čistý a svätý pamätajúc pritom na mocné slová zaľúbenia nášho Pána Ježiša Krista : Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Ale kto neuverí, bude odsúdený (Marek 16,16). A tiež : Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život (Ján 6, 54).
23 Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. Drahí priatelia, nový cirkevný rok, do ktorého dnes vstupujeme, je zaiste novou možnosťou a príležitosťou svedčiť o nádeji. I keď sa nám možno nie všetko bude dariť tak ako sme si to naplánovali a predsavzali, predsa len : nestrácajme nádej! Veď už aj vo svetskej reči sa zvykne hovoriť, že „nádej zomiera posledná“. Pritom sa neraz jedná o nádej, ktorá sa viaže len na slabého, pominuteľného človeka. O čo silnejšia je kresťanská nádej, ktorá sa viaže na všemohúceho, večného, nepominuteľného a nesmrteľného Boha?! Na Boha, o ktorom Písmo svedčí : Bohu nič nie je nemožné (Lukáš 1,37). V Neho preto dúfajme! V Ňom nech je zakotvená naša nádej, že nám pomôže v prekonávaní a zdolávaní úloh na tejto zemi! V Ňom nech je však zakotvená predovšetkým naša nádej večnosti!
Azda za zmienku stojí povedať, že nádej, o ktorej hovoríme, nie je slepá. Nie je postavená „na vode“. Pisateľ listu Židom totiž hneď dodáva : lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. To znamená : naša nádej je postavená na vernosti Boha ako Otca voči svojim deťom na zemi. Zatiaľ čo s tou našou vernosťou je to tak všelijako, s tou Božou je to o niečom inom. Veď opäť v Písme svätom čítame : Ak sme neverní, on zostáva verný, veď nemôže zaprieť seba samého (2 Timoteovi 2,13).
24 A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. – čítame ďalej v našom kázňovom texte. Bratia a sestry, nový cirkevný rok je pre nás okrem iného výzvou, aby sme sa v dobrom zaujímali jedni o druhých. Už sme si hovorili o viere a nádeji. Tento krát je tu výzva k láske. Láska sa dosvedčuje nie prázdnymi slovami a gestami, ale konkrétnymi dobrými skutkami, nezištnými skutkami sebaobetovania sa pre dobro toho druhého. Nový cirkevný rok nám so sebou opäť prináša množstvo príležitostí a možností pre konanie dobra. Povzbudzujme sa preto v dobre a v konaní dobra! Veď tak to pre nás predsa vyplýva zo slov Pána Ježiša : Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili Otca, ktorý je v nebesiach (Matúš 5,16).
25 Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. Bratia a sestry, vstupujeme do obdobia, kedy sa v mestách začínajú organizovať tzv. Vianočné trhy. Tie, ako sa zdá, sa tešia všeobecne veľkej obľube a nemajú núdzu o množstvo účastníkov. Inak je tomu na pôde na cirkvi, na bohoslužobných podujatiach. Tu sa musíme zvolávať, pozývať všelijakými formami, a predsa s nie istým a uspokojivým výsledkom. Nový rok v cirkvi, do ktorého vstupujeme, nám celkom určite bude ponúkať množstvo aktivít, príležitostí a podujatí, ktoré budú atraktívne, príťažlivé a lákavé. No všetko je to nakoniec o prioritách konkrétneho človeka. Povedané apoštolom Pavlom : Všetko mi je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko mi je dovolené, ale nie všetko buduje (1 Korintským 10,23). Zvoľme si teda to, čo pre nás bude predovšetkým prospešné! Zvoľme si i v novom cirkevnom roku to, čo nás bude budovať! Kiežby sa pre nás prospešným miestom nášho budovania stávali i naše pozemské kresťanské spoločenstvá! I keď sú ony ľudsky nedokonalé, predsa len sú predobrazom nášho dokonalého spolunažívania vo večnosti. Akútnosť tejto výzvy si uvedomujme o to viac, že sa približuje ten deň… Drahí priatelia, pisateľ listu Židom myslí na deň, keď nášho Pána uzrieme prichádzať v moci a sláve so všetkými nebeskými anjelmi. Bude to deň, kedy „sa všetci musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval.“ (2 Korintským 5,10).
Milí priatelia, po počutí toľkých dobrých rád človeku môže napadnúť otázka : A načo je to všetko dobré? Na čo je dobré riadiť sa týmto všetkým? Odpoveď na takto postavenú otázku nachádzame na samotnom začiatku nášho kázňového textu : 19 Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu 20 touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; 21 a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím … Našou najväčšou motiváciou nech je teda to, aby sme nestratili večnosť a svojou vlastnou ľahostajnosťou sa nepripravili o to, čo nám svojou krvou a svojim telom vydobyl Kristus! Našou najväčšou motiváciou nech je to, aby sme Kristovu obeť pri nás neučinili márnou a zbytočnou!
Nakoniec, tak ako vždy, to stojí iba na jedinom : Pokiaľ tomu veríš, budeš podľa toho žiť. A i keď sa ti vždy nebude dariť, budeš sa aspoň snažiť a usilovať. Pokiaľ tomu neveríš, potom nemáš ani motiváciu niečím sa riadiť a niečo dodržiavať. A tak nám, milé sestry, milí bratia, prajem v novom cirkevnom roku predovšetkým pevnú vieru a odhodlanosť ísť verne za tým nebeským povolaním, do ktorého sme boli povolaní. Nech nám v tomto náš dobrotivý Otec nebeský pomáha! Amen.
