2. slávnosť Vianočná – Kauza Štefan
Written by radovan on dec 23, 2019 in - No Comments
- slávnosť Vianočná – 26. 12. 2019
„… KAUZA ŠTEFAN…“
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, ten nech nás naplní aj počas týchto Vianočných sviatkov! Amen.
Sk 6, 1 – 15
1 V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. 2 Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. 3 Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; 4 my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. 5 Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6 Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. 7 A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili. 8 Štefan však, plný [viery], milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. 9 Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom, 10 ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. 11 Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. 12 A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady. 13 Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu. 14 Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš. 15 A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela.
Milí bratia, milé sestry, slávnostné kresťanské zhromaždenie !
Každoročne sa divíme nad tým, prečo práve do sledu krásnych Vianočných príbehov bol v prvotnej cirkvi zaradený aj nie veľmi radostný príbeh prvého kresťanského mučeníka Štefana. No aj toto rozhodnutie sa udialo preto, lebo tento príbeh má s vianočným príbehom narodenia Pána Ježiša Krista veľa spoločného. Pri výkladoch príbehu mučeníka Štefana sa zvykneme zameriavať na jeho poslednú časť, svedectvo Písma o Štefanovej smrti. Dnes sa pozrieme o krôčik späť v histórii života cirkvi a sústredíme sa na to, čo predchádzalo Štefanovej mučeníckej smrti.
Tento vianočný čas je ináč veľmi vhodný na rozprávanie príbehov. Veď ak sa začítame do prehľadu programov hociktorej televízie, všade nájdeme veľa filmov založených na silnom príbehu. Ľudia majú radi silné príbehy. No najsilnejšie na nás pôsobia tie príbehy, ktoré sú založené na skutočných udalostiach. Práve s takým máme do činenia v rozprávaní Skutkov apoštolských o Štefanovi. Ako sa tento vzácny človek objavil na „javisku dejín cirkvi“? Čím nás oslovuje a čím môže byť inšpiráciou pre nás, dnešných kresťanov?
Na začiatku tohto príbehu boli problémy. Čo je ešte dramatickejšie, boli to problémy v cirkvi. Medzi dvoma skupinami veriacich kresťanov nastali napätia. Nezhodli sa v celkom obyčajných organizačných záležitostiach. A tu si okamžite môžeme uvedomiť, že ten príbeh je nám skutočne dosť blízky. V Skutkoch apoštolských sa píše o tom, čo sa dialo medzi ľuďmi v cirkvi, ktorej sme aj my potomkami. A veru tak často sa stane, že sa medzi nami v cirkvi vytvoria rôzne názorovo vyhranené skupinky. Dokonca občas sa to vyskytne práve v súvislosti s prebiehajúcimi sviatkami: na jednej strane sú skupinky tých, ktorí sú pravidelnými návštevníkmi kostola a na druhej strane tí, ktorí sú v kostole tiež pravidelne, ale len raz do roka na Vianoce. A hneď sa tu objavia rôzne názory: máme právo na svoje miesto v kostole! Nechceme sedieť pri dverách alebo pod oknom, kde trochu ťahá. A podobne. A napätie je tu.
V Jeruzaleme boli z toho trochu nešťastní. Nevedeli sa s tým zmieriť, žeby medzi bratmi a sestrami vo viere mali takéto napätia spôsobiť hlbšie roztržky. A preto vec hneď operatívne riešili. Zvolili siedmych ochotných bratov – diakonov, ktorí sa mali postarať o konkrétnu úlohu, obsluhovanie pri stoloch. Aký bol efekt tohto riešenia?
Výsledok sa dostavil. Je zaujímavé, aký to bol výsledok. Nielen že sa v ďalšom priebehu udalostí nestretneme s tým istým napätím, ale navyše zakrátko sa ukázalo, že viacerí z týchto diakonov vo svojej službe boli omnoho osožnejší, než žeby len roznášali jedlo na stoly. Títo muži v službe duchovne veľmi vyrástli. Konkrétne o Štefanovi čítame, že ako muž plný viery a milosti činil medzi veriacimi mnohé zázraky a znamenia.
Až by sme kresťanom v Jeruzaleme závideli – čo všetko tam na začiatku dejín cirkvi prežívali. Dnes sú niektoré situácie medzi nami v cirkvi, kedy pomaly za zázrak považujeme, ak sa podarí nájsť ochotného služobníka na nejakú prácu. Vďaka Pánu Bohu, sú v zboroch ešte ochotní kantori, kostolníčky, dozorcovia, kurátori, presbyteri. Poznáme ich podľa toho, že si dokážu zastať svoje miesto, vykonať svoje povinnosti a pritom nehľadia na čas, na odmenu. Odmenou im je dobrý pocit, že poslúžili ľuďom a Pánu Bohu. Každý jeden takýto človek v našich radoch je Božím zázrakom. Je zázrakom Božej lásky, ktorá sa na Vianoce stala telom a prebývala medzi nami v Pánovi Ježišovi Kristovi. To On sám je príkladom a vzorom každého ďalšieho služobníka, každého ďalšieho Štefana medzi nami. A kdekoľvek v zbore máme takýchto novodobých Štefanov, patrí za nich vďaka Ježišovi Kristovi, Pánovi cirkvi. Máme sa za nich modliť a prosiť Pána Ježiša, aby do služby povolával stále ďalších nových služobníkov. Prosme za mnohé zbory, v ktorých s tým majú vážne problémy!
Tiež prosme Pána cirkvi, aby tým, ktorí v službe stoja, dával duchovne rásť tak, ako rástol Štefan. O ňom totiž čítame, že jeho múdrosti nedokázali odolať ani najzbehlejší predstavitelia rôznych židovských náboženských skupín. A čo ich pobúrilo najviac, bol pokoj a láskavosť, ktoré žiarili zo Štefanovej tváre. Keď videli tvár Štefana, zdala sa im ako tvár anjela.
Čo spôsobovalo tento pokoj, rozvahu a svätosť Štefanovho výzoru? Naznačuje to drobná poznámka z búrlivej diskusie o ňom – za vinu mu kladú, že hovoril o Ježišovi Kristovi veci, ktoré Židov poburovali. Tu je kľúč k Štefanovmu tajomstvu. K tajomstvu jeho úspešnej služby, jeho posvätenia i múdrosti. Štefan totiž sústredil svoju myseľ i srdce na Spasiteľa Pána Ježiša. Ježiš Mu bol príkladom služby, vzorom vernosti Písmu i obetavosti, ktorá ako vieme, napokon skončila až pri bráne smrti.
Bratia a sestry! Dnes počúvame veľmi silný príbeh z Božieho slova. Nepočúvame ho preto, aby sme si ním krátili voľný čas vianočných prázdnin. Počúvame tento silný príbeh nato, aby nás inšpiroval. Kreslíme si pred duchovný zrak obraz služobníka, aby sme sa zamysleli sami nad sebou. Vidno vo mne, v mojom konaní Pána Ježiša Krista, tak, ako bolo Krista vidno v Štefanovej službe? Čo môžu vidieť ľudia okolo mňa – v mojich očiach, v mojej mimike? Čo vyrozumejú z celého môjho správania sa napríklad práve teraz na Vianoce? Prežívam radosť a nadšenie z toho, že Boh poslal na svet svojho Syna aj kvôli mne? Spievam pekné vianočné piesne preto, lebo mám vďačnosti plné srdce? Keď ma pred sviatkami alebo cez sviatky niekto v zbore požiadal čo len o malú službu – pripraviť miestnosť na nejaké stretnutie, navštíviť nemocných alebo starých ľudí, pomôcť pri výzdobe chrámu, pri výmene bohoslužobného rúcha, pri odprataní snehu – ako som reagoval? Ako som odpovedal na výzvy, ktoré mi kladie pred oči príklad slúžiacej lásky Pána Ježiša Krista? Štefan odpovedal tak účinne a prirodzene, že jeho tvár žiarila ako tvár anjela. Tento vianočný čas veľakrát hovorí o anjeloch Božích. Nechajme sa všetkým tým, čo tu v kostole počúvame aj my pozvať do tejto úlohy – byť Božími anjelmi, teda Božími poslami, Božími služobníkmi.
Samozrejme, my vieme aj o tom, že príbeh mučeníka Štefana sa napokon značne skomplikoval. Diakon bol obžalovaný a skončil ukameňovaný. Lenže on aj pri svojom utrpení a smrti neprestal slúžiť Kristovou láskou. I tam volal k Bohu slovami, ktoré akoby skopíroval od Pána Ježiša: Pane, nepočítaj im tento hriech. To bola typicky Kristovská služba lásky: lásky, ktorá odpúšťa bez toho, aby najprv čakala na polepšenie. Lásky, ktorá polepšenie vyvoláva. Bola to služba lásky, ktorá vyzýva konať podobne. Výsledkom tejto služby bol zmenený život apoštola Pavla, ktorý sa v príbehu Štefana objavuje ešte ako Kristov nepriateľ. O malý kus ďalej v príbehu cirkvi však už vystupuje ako Kristov apoštol.
Bratia a sestry, teda predsa ten smutný príbeh o prvom mučeníkovi má tak veľa spoločného s Kristovým príbehom narodenia. Vnímajme jeho posolstvo! Dovoľme, aby sa tento príbeh hlboko vpísal do našej pamäte aj do nášho srdca! Tak hlboko, aby aj nás pomohol pretvoriť na Kristov obraz. Nech je čím viac Kristovej slúžiacej lásky v nás a medzi nami! Nech je čo najviac Kristových anjelov v radoch našich cirkevných zborov! Nech sme my všetci vzormi služby pre iných, aby počet služobníkov Kristových rástol, aby v cirkvi spôsobovala naša práca pokoj, radosť a rast! Nech takto spoločne oslávime nášho Pána, lebo Jeho láska a dobrota sú toho hodné! Amen
