Nedeľa po Novom roku – poučenie z Babylonskej veže
Written by radovan on jan 02, 2020 in - No Comments
Nedeľa po Novom roku – 5.1.2020
„… poučenie z Babylonskej veže …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 11, 1 – 9
1 Vtedy celý svet používal jedinú reč a rovnaké slová. 2 Keď sa na východe ľudia pohli, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. 3 Povedali si: Poďme, narobme si tehál a dobre ich vypáľme. Tak im tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu. 4 Potom si povedali: Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi. 5 Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia. 6 Hospodin riekol: Je tu jeden ľud a všetci majú jednu reč; a to je len začiatok ich výčinov; teraz im už nič neznemožní vykonať, čo si zaumienia. 7 Poďme, zostúpme a zmäťme im tam reč, aby ani jeden nerozumel reči druhého. 8 Tak ich Hospodin rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9 Preto ho pomenovali Bábelom, lebo tam Hospodin zmiatol reč celému svetu a odtiaľ ich Hospodin rozptýlil po celej zemi.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Prvé dni roka sú zvlášť vhodné na to, aby sme sa zamysleli nad stavbou Babylonskej veže, ktorá dodnes symbolizuje úsilie človeka použiť či zneužiť výdobytky techniky na velikášske ciele a úsilie získať si slávu. Hanebný koniec tohto podujatia znamená totiž viac než len jednu nedokončenú stavbu. Ukazuje človeku všetkých čias, kam to vedie, keď človek uskutočňuje svoje zámery bez Boha alebo dokonca proti Bohu.
Babylonbskú vežu nestavali len ľudia staroveku. Babylonské veže staviame aj my dnes. Aj dnes sa púšťame do podujatí, ktoré majú dokazovať, čo všetko dokážeme, akí sme schopní, akí sme múdri. Púšťame sa do podujatí, ktoré nás majú naplniť pýchou a sebaistotou, že sa v živote zaobídeme aj bez Pána Boha. Preto bude aj pre nás prospešné a poučné, ak sa z tohto starého biblického príbehu poučíme
- ako máme v novom roku plánovať
- ako máme používať výdobytky techniky
- ako si máme urobiť veľké meno
- ako máme pracovať na jednote ľudstva
Bratia a sestry, Babylonská veža bola stavaná na základe plánu ľudí, ktorí sa takto radili a takto sa povzbudzovali do práce : 3 Povedali si: Poďme, narobme si tehál a dobre ich vypáľme. Tak im tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu. 4 Potom si povedali: Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi. Ako vidno, ľudia sa radili len medzi sebou. neboli zvedaví na Božiu radu a neprosili o Božiu pomoc. Plánovali bez toho, aby vo svojich plánoch počítali s Pánom Bohom.
Milí priatelia, my v novom roku takto neplánujme! Čokoľvek sa chystáme urobiť, do čohokoľvek sa pustíme, vždy sa pýtajme, či je to v súlade s Božou voľou. Plánujme vždy s podmienkou : ak Pán bude chcieť, budeme živí s vykonáme toto alebo tamto (Jk 4,15).
Pán Boh, ktorého ľudia vynechajú zo svojich plánov v domnienke, že On na to nič nemôže povedať a že nič nemôže urobiť ani pre nich ani proti nim, predsa len hovorí aj koná. Veľmi rýchlo ukazuje človeku, že ten si nemôže počínať tak, akoby Boha nebolo. Na plány, o ktorých si ľudia hovorili len medzi sebou, reaguje Hospodin tak, že nehovorí k ľuďom, ale len pre seba: Poďme, zostúpme a zmäťme im tam reč, aby ani jeden nerozumel reči druhého. Je to dozaista smutné a tragické, že v tomto biblickom príbehu ľudia nehovoria s Bohom, ale len medzi sebou. Ešte tragickejšie je to, že ani P8n Boh nehovorí k ľuďom, ale hovorí len pre seba. Je to hrozné, pretože práve to z nás robí ľudí, že môžeme hovoriť s Pánom Bohom.
Prípad nedokončenej Babylonskej veže ukazuje, že Pán Boh dokáže skrížiť ľudské plány aj bez toho, že by zoslal hromy – blesky, či spôsobil zemetrasenie alebo dokonca chytil kyjak či čakan a roztrieskal vežu. On „len“ zmätie jazyky a je po ľudských plánoch. Bratia a sestry, neplánujme teda v novom roku bez toho, aby sme nepočítali s Pánom Bohom a bez toho, aby sme nepremýšľali o tom, „čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, či ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné“ (F 4,8).
Prípad Babylonskej veže nás však učí aj tomu, ako máme využívať výdobytky techniky. Človek bez Boha používa výdobytky techniky proti Bohu. technickým výdobytkom, ktorý sa uplatnil vtedy pri stavbe Babylonskej veže, bolo pálenie tehál. Staviteľom „tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu.“. Nová technika pálenia tehál vo vtedajšej dobe znamenala, že stavanie už nebolo závislé od toho, koľko stavebného kameňa bolo k dispozícii, lebo stavebný materiál bol zabezpečený v takpovediac neobmedzenom množstve. Staviteľstvo teda malo neobmedzené možnosti. Nuž a práve toto chceli využiť stavitelia veže. Hranicou im malo byť už len hviezdnaté nebo, keďže vrch veže mal siahať až po nebesá.
Bratia a sestry, človeku pri každom novom výdobytku vedy a techniky hrozí dvoje : môže zabudnúť na to, že podmanenie zeme patrí k Božiemu príkazu, že je to Božia vôľa a myslí si, že svojim objavom prenikol do oblasti, ktorú mu chce azda Pán Boh zatajiť. Taktiež si môže začať namýšľať, že tým, že sa mu rozšírili možnosti, už nepotrebuje Boha a svoj život si môže zariadiť aj bez Neho.
Aj my sme náchylní myslieť si – rovnako ako stavitelia veže, ktorí vynašli technológiu pálenia tehál – že veda a technika nám dáva neobmedzené možnosti a že jej výdobytky môžeme použiť na všetko, čo sa nám len zachce. Aj my sme náchylní myslieť si, že sa zaobídeme aj bez Pána Boha. On nám však na príklade nedokončenej stavby Babylonskej veže ukazuje, že nedovolí, aby sme svoje vedomosti používali proti Nemu donekonečna.
Drahí priatelia, prečo sa vlastne stavba veže protivila Božej vôli? Čo sa Hospodinu nepáčilo na tej stavbe? V prvom rade si treba povedať, že Pán Boh nepotrestal stavebné a tvorivé úsilie človeka. Jeho trest bol namierený predovšetkým proti velikášstvu človeka. Proti namyslenosti človeka, ktorý staval preto, aby si urobil meno – teda získal si slávu. Aby ukázal je veľký, múdry a šikovný. Ak chce človek Pánu Bohu ukázať, aký je veľký a mocný, Pán Boh mu skoro ukáže, aký je malý a slabý. V našom príbehu sa až s istou dávkou irónie na účet človeka hovorí, že veža, ktorá v očiach človeka siahala až do neba, bola v Božích očiach drobná a nepatrná. Preto Hospodin musel „zostúpiť“ z neba nižšie, aby si mohol zblízka všimnúť, čo sa to na zemi robí.
Aj človek dneška je náchylný konať preto, aby si urobil meno, aby získal slávu. Aj nám bude v novom roku hroziť, že sa budeme chcieť niečím vyvýšiť a presláviť, lebo si myslíme, že ak niečo neobvyklé a veľké nespravíme, naše meno zanikne. Nedokončená babylonská veža nám ukazuje, že takáto cesta za slávou sa veľmi rýchlo môže skončiť zosmiešnením človeka.
Na dvore moskovského Kremľa si turisti môžu zblízka obzrieť najväčší zvon sveta – car kolokoľ – a najväčšie delo sveta – car pušku. Dali ich vyhotoviť ruskí cári, aby sa nimi preslávili. Tieto výtvory však majú jednu chybu krásy : najväčší zvon sveta je taký veľký, že ním nemožno zvoniť a najväčšie delo je zas tak veľké, že z neho nemožno vystreliť. Keď človek chce ukázať, aký je veľký, vysvitne, aký je smiešny. Priatelia, takýmto spôsobom si teda nechcime získať meno v novom roku! Ako teda? Tak, že si uvedomíme, že „naše mená zapísané sú v nebesiach.“ (Lk 10,20). Ak vieme, že pre Ježiša Krista, v meno ktorého sme boli pokrstení, máme svoje meno zapísané v nebesiach, potom sa nemusíme zosmiešňovať tým, že sa budeme usilovať získať si slávu stoj čo stoj.
Stavitelia sa do stavby veže pustili preto, aby „neboli rozptýlení“. Domnievali sa, že pyšný pamätník ich vlastnej veľkosti ich udrží pohromade. Zmýlili sa. práve ich velikášstvo spôsobilo, že si prestali rozumieť. Ľudstvo dodnes trápi táto nejednotnosť. Trápi nás rozličnosť jazykov, i keď sa táto bariéra dá preklenúť tlmočením. Ale ešte viac nás trápi, že zmýšľame a hovoríme inak a preto si nerozumieme. Ako to možno preklenúť? Nie ľudským úsilím, ale prijatím toho, čo nám Pán Boh ponúka. Milosť Božia nad staviteľmi veže a jej potomkami bola v tom, že Boh si vyvolil Abraháma, ku ktorému prehovoril, a potom v tom, že k svojmu hovoril „mnoho ráz rozličným spôsobom … skrze prorokov“ až napokon „prehovoril k nám v Synovi“ (Žid 1,1). Napokon vylial na nás svojho Ducha, ktorý môže i napriek rozličnosti jazykov všetky národy v jednotu viery zhromaždiť. Preto zachovávajme „jednotu ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4,3) a tak pracujme na jednote všetkých ľudí dobrej vôle.
Drahí priatelia, na prahu nového roka sa z príkladu nedokončenej stavby Babylonskej veže naučme počítať vo svojich plánoch s Pánom Bohom, nepoužívať výdobytky vedy a techniky proti Jeho vôli, dôverovať, že niet väčším mien od tých, ktorú sú zapísané v nebesiach a zachovávať jednotu Ducha vo zväzku pokoja. Amen.
Použité materiály : Prof.ThDr. Juraj Bándy – Stará zmluva na kazateľni
