Zjavenie Krista Pána mudrcom – o Božom a ľudskom zvykaní na seba
Written by radovan on jan 04, 2020 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6.1.2020
„… o Božom a ľudskom zvykaní na seba …“
Milosť vám a pokoj od narodeného a zjaveného Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 2, 1 – 12
1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. 2 Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ 3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. 4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Odpovedali mu: „V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: 6 A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vládca, ktorý bude pásť môj ľud, Izrael.“ 7 Vtedy Herodes zavolal potajomky mudrcov a dôkladne sa ich vypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8 Poslal ich do Betlehema a povedal: „Choďte a podrobne zistite všetko o tom dieťati. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ 9 Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. 11 Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12 Na pokyn vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
„Drahá, si ku mne milá, len keď chceš peniaze.“ „Náhodou, som k tebe milá vždy.“ „No, veď práve!“
Áno, priatelia, úsmevná, kratučká, ale pravdivá anekdota. Vnútorný svet človeka vie byť zištný – tak mužský ako aj ženský. I deti, keď potrebujú peniaze, sú milé. Aj poisťovňa sa správa milo, keď oslovuje klientov. Keď však treba vyplatiť škodu, už je zdržanlivejšia. Dnes, keď v kresťanskej cirkvi slávime sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, sa nám odkrýva Boží svet. Nuž a ten, na rozdiel od toho ľudského, je nezištný. Keď sa Boh zjavuje, nerobí to preto, že by chcel niečo získať. Zjavuje sa preto, aby tým ukázal svoju náklonnosť k človeku. Zjavenie Boha je tým pádom kvalitatívne celkom odlišné od vyjavenia sa človeka. Keď sa človeku poodhalí Boh, vždy je to čistá nezištnosť. Keď sa však pred Bohom poodhalí človek, je to neraz plné zištných, sebeckých a prízemných motívov.
Bratia a sestry, keby sme dnes mali vymyslieť nejaký znak Boha, navrhli by sme zrejme niečo mocné, veľké, impozantné. Boh sa však prekvapujúco prezentuje v znaku bezmocného dieťaťa. Veľkí a mocní páni majú svoje znaky : paláce, ochranku, autá, vysoké platy. Boh, ktorý je Pánom a Stvoriteľom sveta a tiež našim Sudcom si však za svoj znak vyberá bezmocnosť, dieťa, jednoduchosť a pokoru. U Lukáša čítame : 12 Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2,12). Božie znamenie dané pastierom i nám je teda pokora, skromnosť. Znamením veľkého Boha je to, že sa stáva maličkým dieťaťom. Dovoľuje nám dotýkať sa ho a prosí o našu lásku.
Traja králi sa na začiatku svojho príbehu pýtajú : „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ Teda hľadajú kráľa, dôležitosť, postavenie, veľké mesto. Vo svojom poznaní však dozrievajú tak hlboko, že toho hľadaného kráľa sú nakoniec ochotní uznať a prijať v bezbrannom dieťati. A tým sa počas celých generácií stávajú vzorom a príkladom pre všetkých, ktorí Boha hľadajú. Priatelia, nehľadajme Boha takého, akého sme si Ho my vysnívali! Hľadajme, nachádzajme a predovšetkým prijímajme do svojho života Boha takého, aký On skutočne je a aký sa nám dáva nájsť!
Jeden z cirkevných učiteľov Irenej Lyonský (140 – 202) píše, že sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom je ako privykanie si Boha na človeka a človeka na Boha : „Božie slovo prebývalo v človeku, stalo sa synom človeka, aby učilo človeka privykať si na Boha a prijímať Ho. A Boha učilo privykať si prebývať v človeku“.
V historickej pravde o narodení Ježiša vidíme, ako si Boh dozaista privyká na ľudské podmienky a zároveň nás pozýva, aby sme si my privykali na Boží svet – svet lásky, múdrosti, tolerancie a spravodlivosti. Bolo by to strašne málo, priatelia, keby sme si privykli iba na tento svet. Veď Boh si pri Ježišovom narodení privykol na tento svet, aby nás pozval privykať si na Boží svet.
Bratia a sestry, dnešný sviatok Zjavenia nás tak pozýva : privykať si na Boží svet lásky, dobroty, pokory, odpustenia a milosrdenstva – a pokúšať sa, snažiť sa deň čo deň implementovať tieto vzácne hodnoty do našej každodennej reality. Sviatok Zjavenia nás pozýva : nechať sa formovať tvárou dieťaťa, Božím znamením. Učí nás pokore, prostredníctvom ktorej však rastie naša veľkosť. Ak sme ochotní a schopní zrieknuť sa Herodesových metód násilia a budeme používať zbrane pravdy a lásky, potom bude náš život skutočne veľký. A aj keď možno nebude veľký v očiach ľudí a tohto sveta, predsa len bude veľký v očiach Toho, ktorý raz definitívne a spravodlivo posúdi všetko a všetkých. A na tom by nám malo predovšetkým záležať : ako sa na nás bude pozerať On. Akí sa budeme javiť Jemu? Budeme nájdení ako dostatoční v jeho očiach? Bohužiaľ, i dnes mnohí zostávajú iba pri znakoch moci. Malosť či pokora sa v tomto svete nenosí. Lenže Boh je v tomto smere úplne iný. Obsah sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom by sa teda jednoducho vyjadriť aj takto: znakom Boha je bezmocné dieťa. Sila Boha je v láske, pokore a nezištnosti. Pokiaľ toto vieme, potom nás dnešný sviatok vedie aj k tomu, aby sme vážne rozmýšľali na smerovaním, hodnotami, prioritami a obsahom svojho života : Ako chcem žiť? Čím chcem svoj život naplniť? Čo je cieľom môjho pozemského putovania? Iba pachtenie sa za slávou, uznaním a veľkosťou v tomto svete? Alebo chcem na svojom nedokonalom živote skôr zjavovať slávu a veľkosť Toho, ktorý si to naozaj zaslúži?
Drahí priatelia, o tom, ako môže malosť a nepatrnosť poslúžiť veľkým zámerom, hovorí aj jedna legenda s názvom : Pavúkov dar. Keď sa Ježiško narodil, neboli všetci šťastní. Kráľ Herodes bol rozčúlený a nervózny. Od troch kráľov sa dozvedel, že v Betleheme sa narodil kráľ. Zosnoval plán, že zabije všetky deti v meste. A tak Herodesovi vojaci vniesli do mnohých domovov hrôzu a bolesť. Jozef a Mária vzali dieťa a rýchlo sa vydali na cestu do Egypta.
Večer po prvom dni na úteku si hľadali útočisko v jaskyni. Bolo chladnom tak sa v jednom kútiku túlili k sebe, aby sa trochu zohriali. O rozložení ohňa nemohlo byť ani reči. Dupot koní vojakov doliehal až k nim. Boli by sa prezradili.
Jozef a Mária si mysleli, že ich nikto nevidí. V skutočnosti tu bol jeden svedok – malý pavúk, ktorý sa kolísal na vlákne, práve pri vchode do jaskyne. Keď uvidel Ježiška, veľmi chcel pre neho niečo urobiť. Rozhodol sa urobiť jedinú vec, ktorú len on dokáže : utkať pavučinu vo vchode do jaskyne, aby ju skrášlil jemnou záclonou.
Náhle po chodníku prichádzali Herodesovi vojaci. Hľadali dieťa, aby ho zabili. Keď prišli k jaskyni, chceli vojsť dnu a prehľadať ju. Ale veliteľ si všimol pavučinu a kývol rukou : „Nechajte tak! Vidíte, že je tam nedotknutá pavučina. Ak by tam niekto vošiel, bol by ju potrhal.“ Malý pavúk zachránil Ježiškovi život. Preto dodnes vešiame na vianočné stromčeky ligotavé nite, ktoré predstavujú vlákna pavučiny na vchode do jaskyne, kde pavúk zachránil Ježiškovi život.
Drahí bratia, milé sestry! Legenda je múdra : stačí pavučina, stačí úsmev, dobré srdce, dobré slovo. Stačí láska a nezištnosť. Lebo Boh ukázal, že Mu stačí Betlehem a v tejto malosti a jednoduchosti sa narodila veľká skutočnosť. Nech nás teda i dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom motivuje každodenne zjavovať pokoru a lásku, a to všade tam, kde sa nachádzame, žijeme a pôsobíme. Zjavený Boží Syn nech nám v tom sám pomáha. Amen.
Použité materiály : prof. Anton Fabian – Vydarený život III
