2. po Zjavení – nepremeškaj Božiu milosť
Written by radovan on jan 17, 2020 in - No Comments
2. po Zjavení – 19.1.2020
„… nepremeškaj Božiu milosť …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Židom 12, 12 – 15a
12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. 15 Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť …
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi, vážení konventuáli!
Po roku sa na službách Božích opäť schádzame preto, aby sme na výročnom konvente hodnotili a bilancovali uplynulý rok 2019, ktorý sme z Božej milosti smeli prežiť na pôde nášho cirkevného zboru. Hodnotiť chceme tak to duchovné ako aj to materiálne. Hodnotiť však rovnako tak chceme aj svoj vlastný vzťah s Pánom Bohom, jeho kvalitu a hĺbku. Hodnotiť chceme svoju službu na pôde tohto spoločenstva, ale tiež na pôde našich rodín, pracovísk i všade tam, kde sme mali aký taký vplyv, či dosah.
Áno, priatelia, počas roka možno vykonať a zrealizovať nemálo zmysluplných vecí, podujatí, či stretnutí. Rovnako tak však možno zrealizovať nemálo „lotrovín“, na ktoré asi nie sme hrdí a veľmi by nás to zrejme nectilo, keby ich niekto začal spomínať či pripomínať. Drahí priatelia, ako sme využili možnosti a príležitosti, ktoré nám Pán daroval? Čo sa týka našich individuálnych životov, na toto si musí každý sám za seba dať odpoveď. Nuž a čo sa týka nášho cirkevného zboru, na to sa pokúsim dať odpoveď vo svojej kňazskej správe.
Kázňový text, ktorý som v úvode čítal, z listu Židov, pojednáva najprv o ochabnutých rukách a podlomených kolenách. Áno, priatelia, boli i také chvíľky, kedy sme na pôde nášho zboru zrejme nevládali a boli unavení. Možno sme boli frustrovaní z toho, že po sebe nevidíme to, čo by sme chceli, čo sme očakávali. Človeka potom rýchlo prechádza chuť niečo robiť alebo sa do niečoho púšťať. Sám sebe hovorí : Na čo je to dobré? Komu to tu vlastne ostane? Čo z toho bude? Má to vôbec nejaký význam a zmysel? Možno sme boli sklamaní, že projekty, ktoré sme podali, neprešli, a tak nebolo za čo opravovať. Vtedy naozaj nie je ďaleko od ochabovania a podlomenia. Možno naše sklamanie spočívalo v tom, že človek nevidel jasný výsledok svojej vynaloženej energie a úsilia, ktoré vyvíjal pri práci s ľuďmi. No pisateľ listu Židom to napriek všetkému vidí inak : vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená …
Teda inak povedané : Nerezignujte! Nepodliehajte frustrácii! Nestrácajte nádej! Má to zmysel. Má zmysel kráčať po Božích cestách. Má zmysel rozsievať okolo seba dobré semeno Božieho slova, evanjelia a viery v Ježiša Krista. Nič to, že nevidíte vo svojej službe zázraky. Dôležité je len jedno : verne si konať svoju službu a mocne dôverovať svojmu Pánovi.
Drahý brat, milá sestra! Konal si si verne, konal som si verne svoju službu v minulom roku? Mocne si dôveroval, mocne som dôveroval svojmu Pánovi? Zrejme každý z nás musí čestne povedať, že z času na čas mal i ruky ochabnuté i kolená podlomené. A možno niekedy sa nám ich už ani nechcelo vzpružovať. No práve k tomu sme pozvaní i v roku 2020 : aby sme vytrvali v tom povolaní, do ktorého nás Boh povolal. Aby sme bojovali dobrý boj a kráčali po ceste spasenia, 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.
Áno, bratia a sestry, v novom roku 2020 sme pozvaní k tomu, aby sme kráčali po priamych chodníkoch. To znamená, aby naše áno bolo áno a naše nie aby bolo nie. Sme pozvaní k tomu, aby sme boli jasní, čitateľní, úprimní, nie falošní a pokryteckí. A sme tiež pozvaní k tomu, aby sme prinášali uzdravenie : možno dobrým slovom, dobrou radou, úsmevom, ale tiež nezištnou službou lásky a obetavej pomoci svojim blížnym. Jednoducho byť tu ako človek pre druhých. Vedieť im venovať čas, vedieť s nimi znášať radosti i ťažkosti a bremená života …
14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. Človek by si povedal, že tých múdrych rád by už aj stačilo. Nuž ale pisateľ listu Židom si to nemyslí, a tak vo výpočte povzbudení, ale tiež napomenutí a varovaní pokračuje. Čestne musíme v tejto chvíli uznať, že napomenutia a varovania nám nie sú vždy príjemné. Nie každý ich má rád. Keď sa ešte jedná o nejaké varovanie napríklad v cestnej premávke, ktoré nás má chrániť pred nebezpečenstvom, to vnímame a prijímame v pohode. Ale napomenutia a varovania môžu ísť niekedy oveľa hlbšie. Nuž a pokiaľ sa priamo dotýkajú napríklad nášho životného štýlu, našich zlozvykov, či povahových vlastností, potom, ich veľmi radi nepočúvame. Vnímame ich tak, že narúšajú naše súkromie a pletú sa nám do života.
I v prečítaných slovách z listu Židom sme dnes počuli nejaké to varovanie. Je to varovanie v zmysle, aby sme sa na svojej ceste nepotkli a nepremeškali Božiu milosť. A to teda nie je pre nikoho z nás žiadne nadbytočné upozornenie. Namiesto toho sme vyzvaní, aby sme sa hnali za pokojom a posvätením.
Pokoj vo svojich spoločenstvách a ľudských vzťahoch zachovávame predovšetkým tým, že si navzájom odpúšťame, tak ako aj nám odpustil a odpúšťa Boh. Ale čo s tým druhým slovom – posvätenie? To až tak často ako slovo „pokoj“ ani nepočujeme ani nepoužívame. Ako sa môžeme stať svätými? To nie je vec tréningu, ktorý je potrebný na to, aby sme podali dobrý športový výkon. Nie je to ani vec učenia a štúdia, ktoré musíme absolvovať, keď chceme zvládnuť skúšku. Posvätenie nerobíme my sami. Tento akt sa v nás a na nás deje skrze Boha. Posvätenie pochádza od Boha. Jedine Boh je svätý, preto jedine On je prameňom všetkého posvätenia.
Keď však v prečítaných slovách Písma svätého čítame : 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. – potom to nevyznieva tak, že všetko je len o Bohu a z našej strany je to absolútna pasivita. Posvätenie prakticky znamená vedomé oddeľovanie sa pre Boha, pre Božie a sväté veci. Posvätenie znamená vedomé odovzdanie sa Pánu Bohu do služby. Posvätenie znamená, že vo svojom živote viac a viac aplikujeme a uplatňujeme vieru. A to už nie je iba vecou našej nálady, či chuti, ale predovšetkým vecou nášho osobného rozhodnutia a presvedčenia.
Drahí priatelia, Pán Boh nás i v roku 2020 povoláva skrze Ježiša Krista bližšie k sebe, do svojho kráľovstva. Ten, kto počuje toto volanie, sa vydáva na cestu. Ten, kto počuje toto volanie, dovoľuje Svätému Duchu, aby ho na tejto ceste sprevádzal a posilňoval ochabnuté ruky a podlomené kolená. A preto, čujme toto volanie Božieho Ducha a „usilujme sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. 15 Dbajme o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť …
Možnože na pôde nášho zboru nestihneme vykonať všetko, čo si dnes prostredníctvom uznesení schválime a prijmeme. No oveľa dôležitejšie je niečo celkom iné. A síce : Božia milosť. Robme tak, aby sme o ňu neprišli! Snažme sa tak, aby sme ju nestratili! Žime tak, aby sme nepremeškali a nestratili život večný! K tomu nech nám Pán Boh pomáha! Amen.
