1. slávnosť Svätodušná – veríte na duchov?
Written by radovan on máj 29, 2020 in - No Comments
- Slávnosť svätodušná – 31.5.2020
„… veríte na duchov? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1 Samuelova 16,14
14 Hospodinov duch sa odvrátil od Saula a začal ho desiť zlý duch, ktorého poslal Hospodin.
Galatským 5,22
22 Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, 23 krotkosť, zdržanlivosť.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi, vážení bratia baníci, vážení zástupcovia mesta Dobšiná!
Dnes, keď si spolu s celou kresťanskou cirkvou pripomíname slávnu udalosť zoslania Ducha Svätého na prvých učeníkov a založenie kresťanskej cirkvi ako takej, by som svoju úvahu chcel začať otázkou : Veríte na duchov? Znie to možno tak detsky, ale je to seriózna otázka. Človeka zrejme ako prvé napadnú rozprávkové predstavy duchov ako strašidiel – bubákov, ktoré pobehujú v noci v bielych plachtách po opustených hradoch a zámkoch. A keď už sme pri deťoch, buďme úprimní : Koho ako dieťa nefascinovalo vyvolávanie duchov mŕtvych a kto si to aspoň raz neskúsil? Je teraz celkom jedno ako to dopadlo, i keď z biblického hľadiska je vykonávanie niečoho takého absolútne zakázané. No v každom prípade človeka vždy priťahovalo to, čomu nerozumel, čo zaváňalo určitou záhadnosťou, tajomnosťou, čo človeka v konečnej miere prevyšovalo a svojim spôsobom ho to mohlo aj ohroziť.
Veríte na duchov? Niekomu možno hlavou preblesne to, že medzi nebom a zemou, ako sa povie, predsa len asi niečo bude. Veď tak sa o tom hovorí v dokumentárnych filmoch, ktoré pojednávajú o paranormálnych javoch. V nich sa nejeden raz objavujú svedectvá ľudí, ktorí sa stretli s nevysvetliteľnými záhadami. Napríklad : keď fotograf vyvolal fotku, zistil, že okrem vyfotených ľudí sa na výslednej fotografii objavilo ešte aj čosi navyše, čo tam pôvodne nebolo. Väčšinou sa jednalo o akúsi nedefinovateľnú hmlovinu, ktorá svojim tvarom akoby pripomínala ľudskú postavu. No počas samotného fotenia ju nikto nevidel a ľudským očiam bola v danej chvíli neviditeľná.
Veríte na duchov? Pravdepodobne by sa našlo aj nemálo tých, ktorí by povedali, že všetko okolo duchov je jedna veľká hlúposť a hlúpy je aj každý, kto tomu verí. Takíto ľudia by najskôr argumentovali tým, že pokiaľ im niekto nejakého ducha ukáže, začnú sa tým zaoberať, dajú tomu šancu a budú na duchov veriť. V každom prípade, pravda je taká, že pokiaľ my, ľudia, niečo svojimi očami nevidíme, to ešte neznamená, že to nemôže existovať. Nuž a pokiaľ dnes hovoríme o duchoch, pohybujeme sa v tzv. neviditeľnej zóne, ktorá je našim očiam skrytá.
Bratia a sestry, veríte na duchov? Chcem vám dnes povedať, že pokiaľ nie, mali by ste začať a mali by ste s tým niečo spraviť. Tým samozrejme nechcem povedať, že máte začať veriť v strašidlá zahalené posteľnou bielou plachtou ani že sa máte po intelektuálnej stránke vrátiť na úroveň dieťaťa. Chcem naznačiť len toľko, že veriť v duchov máme, avšak správnym spôsobom. A ktorý je ten správny?
Pre mňa osobne je najlepšou publikáciou či učebnicou o duchoch, o ich existencii a svete, o ich fungovaní a pôsobení – Biblia, Písmo sväté. Je to kniha, ktorá nás učí o tom najväčšom, prvom a večnom Duchovi, ktorým je Boh. Tak to predsa o Bohu vyznáva aj samotný Syn Boží, Ježiš Kristus : Boh je Duch a tí, ktorí Ho vzývajú, musia Ho vyzývať v duchu a v pravde. No o tomto Duchovi sa súčasne dozvedáme, že je Láska. Boh, ktorý je Duch i láska súčasne, pritom túto lásku dokazuje tým, že na tento svet posiela svojho Syna, aby nikto, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal život večný.
V Biblii, Písme svätom, sa však dozvedáme aj o ďalších duchoch. Reč je v tomto prípade o anjeloch. Anjeli sú v podstate duchovné bytosti, ktoré si vytvoril Boh, aby plnili Jeho vôľu a slúžili Jeho zámerom a cieľom. Ich úlohou je jednak chrániť Božiu svätosť, ale tiež vykonávať Božie plány v tomto svete. Neraz sú poslaní aj na to, aby konkrétne pomáhali nám, ľuďom, resp. cirkvi a ochraňovali nás. V takomto prípade je reč o tzv. strážnych anjeloch. Ich škála úloh je samozrejme širšieho rozsahu, ale to nie je hlavnou pointou dnešnej kázne …
No je tu ešte aj iná kategória duchov, ktorí od istého času človeku iba škodia. Túžia po jeho nešťastí, záhube a večnom zatratení. V nebi totiž v istom čase, ešte pred stvorením človeka došlo k vzbure. Satana, ktorý bol Bohom stvorený ako veľmi inteligentná duchovná bytosť, prepadla jedna pyšná myšlienka. Začal veriť, že môže byť ako jeho Stvoriteľ – Boh. Satan však neostal iba pri tejto velikášskej myšlienke. Naopak! Začal ju realizovať. Písmo sväté hovorí, že pre svoju ideu strhol približne 1/3 z celkového počtu anjelov, ktorý je stály, nemenný a nenavyšuje sa. Tí všetci sa v nebeskej rebélii postavili najvyššiemu Duchovi – Bohu na odpor. Boh, ktorý je síce láska, si však zároveň nenechá „skákať po hlave“. Túto rebéliu rýchlo odhaľuje a vinníkov potrestá tak, že nebeské sféry musia opustiť a v deň posledného súdu budú vrhnutí do pekla, ktoré sa pre nich stane miestom večného a spravodlivého trestu. Zatiaľ však stále môžu pôsobiť a to aj oni robia.
Ich aktivita spočíva v tom, že nám, ľuďom, predovšetkým závidia a nenávidia nás. Závidia nám to, že my, ľudia, i keď sme tiež na počiatku zhrešili, predsa len môžeme byť ešte zachránení, získať večnosť a vrátiť sa do raja. No Satan so svojimi démonmi nie! Oni totiž Boha v celej Jeho sláve, moci, svätosti, majestáte a velebe videli. No i tak sa rozhodli vo svojej slobodnej vôli postaviť sa proti Nemu. Ich hriech je preto neodpustiteľný. A ani skutočnosť Božej lásky na to nič nemení. Pretože Boh nie je len láska, ale aj spravodlivosť. Zlí duchovia teda od tej chvíle uvažujú asi takto : Pokiaľ sme o večnosť definitívne prišli my, nedoprajeme ju ani ľuďom. A tak od tej chvíle všetky aktivity zlých duchov, satana a démonov sú nasmerované proti človeku, proti jeho šťastiu, proti jeho spokojnosti i proti jeho večnosti s Bohom v nebesiach. Z toho sú všetky vojny na svete, závisť, nenávisť a neprajnosť medzi ľuďmi, vraždy, krádeže, bezbožnosť, nevera, neúcta medzi ľuďmi, nemorálnosť a tak by sme mohli ešte dlho menovať to, čo náš svet neraz robí ťažkým a tvrdým miestom pre život.
Drahí priatelia, prečo o tom dnes tak zoširoka pojednávam? Preto, lebo toto všetko sa týka každého jedného z nás. S duchovným svetom je totiž konfrontovaný každý jeden z nás. A vôbec nezáleží na tom, či tomu ja verím alebo nie. Satanovi napríklad vyhovuje to, keď v neho veríš až príliš, v zmysle, že ho až uctievaš a vzývaš. V takom prípade sa stávaš jeho služobníkom a nástrojom. No vyhovuje mu aj to, keď v neho neveríš vôbec. Vtedy sa totiž pred ním vôbec nechrániš, veď podľa teba neexistuje. A tak sa pre neho stávaš ľahko manipulovateľnou hračkou a korisťou.
Zatiaľ čo Boh – ten Najvyšší Duch – je „gentleman“, ktorý sa do života človeka nevlamuje na silu, ale obrazne povedané : stojí pri dverách a klope – Satan neklope. On dvere tvojho života rovno vyráža a trepe sa dnu zakaždým, keď mu k tomu dáš hoc aj len tú najmenšiu príležitosť.
Tak sa to stalo aj v prípade prvého izraelského kráľa Saula. V prvom prečítanom kázňovom texte sme počuli, že: 14 Hospodinov duch sa odvrátil od Saula a začal ho desiť zlý duch, ktorého poslal Hospodin. Najprv by asi bolo dobre vedieť, prečo sa dobrý Hospodinov duch od Saula odvrátil. Osobne mám za to, že hlavným dôvodom bola Saulova neposlušnosť voči Božím príkazom a nariadeniam, ktoré pre svoj život i kraľovanie prijímal prostredníctvom proroka Samuela. Saul nemal robiť nič iné, len sa riadiť Hospodinovými pokynmi, a všetko by bolo dobré. On však namiesto toho, aby robil presne to, čo mu kázal Boh, robil po svojom a podľa svojho uváženia. Akoby sa hral v priamom prenose na múdrejšieho než je Boh. Hospodin pochopil, že Saul nie je správny muž na správnom mieste. A tak sa od neho so svojim duchom odvrátil a začal si hľadať iného, nového kráľa – muža podľa Božieho srdca. A našiel si ho v mladučkom Dávidovi.
Čo sa však dialo so Saulom, keď sa Hospodinov duch od neho odvrátil? Stále viac a viac prepadával výkyvom nálady. Strácal viac a viac vnútorný pokoj. Začal byť upodozrievavý a takmer v každom videl svojho nepriateľa. Začal sa báť o svoj život i svoje postavenie ako kráľa. Začal trpieť akoby až určitou paranojou a už nevedel triezvo a racionálne uvažovať. Začal byť žiarlivý – a to najmä na Dávida a jeho bojový úspech, keď porazil filištínskeho obra Goliáša. Aby si udržal moc v rukách, bol dokonca ochotný zájsť v preoblečení k veštici, aby sa s ňou poradil a aby tam vyvolali ducha mŕtveho proroka, i keď niečo také bolo podľa Mojžišovho zákona prísne zakázané a za takýto počin previnilcovi hrozil trest smrti. Saul stále viac a viac strácal bojovú odvahu a pri svojom poslednom boji, vidiac, že padne do rúk nepriateľov, sa nakoniec sám prebodol svojim mečom a spáchal samovraždu.
Bratia a sestry, keď Duch Hospodinov od Saula odstúpil, išlo to s ním rýchlo „dolu vodou“, – povedali by sme dnes. No stala sa ešte jedna vec, ktorú nesmieme prehliadnuť : začal ho desiť zlý duch, ktorého poslal Hospodin. Chcem tým povedať dve veci. 1. Aj zlí duchovia majú svoje mantinely a svoje „hracie pole“, ktoré im vymedzuje Boh. Satan si len myslel, že môže byť ako Boh. No rýchlo pochopil, že nikdy nebude. To znamená, že všetky aktivity aj toho zlého duchovného sveta sú pod Božou kontrolou a nedejú sa bez Božieho vedomia. 2. Nedá sa byť neutrálny v duchovnom svete. Keď v sebe máš Ducha Božieho, potom v sebe nemáš ducha toho Zlého. No pokiaľ v sebe nemáš Ducha Božieho, potom v tebe pôsobí ten istý zlý duch, ktorý pôsobil aj v Saulovi. A je celkom irelevantné, či ty tomu veríš alebo nie. Jednoducho je to tak.
Dnes, drahý priateľ, keď si i my tu v Dobšinej, spolu s celou kresťanskou cirkvou pripomíname zoslanie dobrého Ducha Svätého na učeníkov, nechceme zároveň ostať len na úrovni histórie. Ducha svätého, milý brat a sestra, si totiž dostal i ty i ja, a to vo chvíli svojho krstu. Duch Svätý sa teda týka aj teba. Avšak Duch Svätý nie je perpetuum mobile, ktoré v tebe automaticky „šlape“ až kým nezomrieš. Nie! Pokiaľ jedným z obrazov Ducha Svätého je oheň, potom i ten oheň v tebe môže horieť silno, pokiaľ sa o svoj vzťah s Bohom staráš, ale tiež môže vyhasnúť, pokiaľ sa o neho nestaráš. Pokiaľ Ducha svätého vnímame ako jednu z troch božských osôb, s ktorou môžeme komunikovať, potom táto osoba má aj svoje city. A tak Duchu Svätému môžeme robiť radosť, ale rovnako tak ho aj zarmucovať. Závisí len od nášho vzťahu k Nemu a náš záujem o Neho.
Drahí bratia, milé sestry : Veríte v duchov? Dnes sme pozvaní, aby sme svoje životy otvorili pre dobrého Božieho Svätého Ducha, ktorý zostupuje i na nás a chce nás naplniť svojimi darmi. To všetko sa potom na našich životoch prejaví v tzv. ovocí viery, o ktorom pojednáva apoštol Pavol v tom druhom kázňovom texte : 22 Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, 23 krotkosť, zdržanlivosť. Je to len a len na tebe, či Božie klopanie na dvere svojho života započuješ a otvoríš sa pre dobro a pôsobenie Hospodinovho Ducha, pre večný život alebo nie.
No dnes rovnako tak každý jeden nesmieme zabudnúť ani na to druhé. Pokiaľ sa rozhodneš neotvoriť, Hospodinov duch sa aj od teba odvráti. No nemysli si, že ostávaš neutrálny! Nie! Ten zlý duch si už k tebe cestu nájde, tak ako si ju našiel i v prípade kráľa Saula. A od toho nech nás všetkých Pán Boh chráni!
Prajem si, priatelia, aby sme dnešný kresťanský sviatok nevnímali iba v tom historickom kontexte, pretože tak to nie je. Sviatok zoslania Ducha svätého je nanajvýš sviatkom aktuálnym a prítomným. Aktuálnym preto, že sa osobne týka aj teba a tvojho rozhodnutia. Nuž a prítomným preto, že najlepšie urobíš, keď sa pre pôsobenie Božieho svätého Ducha otvoríš ešte dnes. Nech nám sám Pán Boh pomáha, aby sme sa rozhodli správne a na ceste s Hospodinovým duchom zotrvali až do konca! Amen.
