1. nedeľa po sv. Trojici – keď sa nedá prestať
Written by radovan on jún 10, 2020 in - No Comments- po Svätej Trojici – 14.6.2020
„… keď sa nedá prestať…“
Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 4, 1 – 3.8 – 21
1 Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi 2 a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. 3 Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. 8 Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: „Vodcovia ľudu a starší! 9 Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, 10 nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý. 11 On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ 13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. 14 Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať. 15 Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili: 16 „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť. 17 Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.“ 18 Potom ich zavolali a prikázali im, aby už vôbec v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. 19 No Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. 20 My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ 21 Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, 22 keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dovolím si povedať, že celá slávnostná polovica cirkevného roka, ktorú sme uzatvorili pred týždňom, na sviatok Svätej Trojice, je v zásade o tom, čo všetko pre nás urobil a robí Boh. Inak povedané : aktivita v pláne spásy je na Božej strane. Boh počas jednotlivých kruhov – vianočného, veľkonočného a svätodušného – robí všetko potrebné a nevyhnutné pre našu záchranu a večnú spásu. Druhá, tzv. bezslávnostná polovica cirkevného roka, ktorú začíname dnešnou nedeľou, je naopak skôr o našej aktivite, resp. o našej odpovedi, o našej reakcii na Božie konanie v pláne spásy a záchrany hriešneho človeka. Opäť inak povedané : Drahý priateľ, ako zareaguješ na počuté? Ako zareaguješ na to, čo ti dobrý pol rok bolo zvestované a ponúkané? Ako odpovieš na Božie konanie pre tvoje dobro?
No poďme i dnes pekne krok za krokom! Človek môže počas života prežiť také zážitky, o ktorých nemôže prestať hovoriť. Sú tak silné, že je potrebné o nich hovoriť zas a znova. Môžu sa týkať osobného či pracovného života, ale môžu to byť aj zážitky spoločenského charakteru a povahy. Jedným z takých zážitkov môže byť aj pád tzv. „železnej opony“, ktorý sa u nás odohral počas tzv. Nežnej revolúcie v novembri 1989 a ktorej 30. výročie sme si pripomenuli na jeseň minulého roka. I keď sa na túto udalosť dá po čase pozerať rôzne a jej vnímanie sa naprieč viacerými generáciami v spoločnosti líši, predsa len: generácie, ktorá vtedy protestovala na námestiach a štrngala kľúčmi, sa táto udalosť hlboko dotkla a hlboko sa im vryla do mysle. Bola to generácia, ktorá sa svojim spôsobom zapísala do dejín ako tá, ktorá nenásilnými protestami vybojovala spoločenskú zmenu.
Aj viacero rokov po tom vedia takíto ľudia, priami aktéri, o týchto udalostiach veľmi živo a pútavo hovoriť, ako by sa to stalo len predchádzajúci týždeň. Porovnávajú, aký bol ich život predtým a čo všetko sa pádom „železnej opony“ v ich životoch zmenilo. Na jednej strane hovoria o radosti z uvoľnenia spoločenských pomerov, z otvorenia hraníc. Hovoria o radosti z náboženskej slobody, zo slobody cestovať, zo slobody slova, z demokracie, či možnosti podnikania a pod. Na druhej strane hovoria aj o sklamaní, ktoré táto spoločenská zmena spôsobila : mravy ľudí sa uvoľnili, prešli sme si divokými mafiánskymi 90. rokmi, spoločnosť sa značne spolarizovala. To znamená, že na jednej strane tu máme extrémne bohatých ľudí, na strane druhej tu máme extrémne chudobných ľudí, zadlžených ľudí, žobrákov, či bezdomovcov, čo niekedy nebolo vídať. V každom prípade, je to generácia, ktorá si ani viac ako po 30 rokoch nevie nechať iba sama pre seba to, čo vtedy prežívala, čo videla, čo počula …
Nuž a práve v tomto bode sa dostávame k apoštolom Jánovi a Petrovi, o ktorých sme počuli v prečítaných biblických veršoch. Aj s nimi to bolo podobné. Oni síce neprežili pád železnej opony. No za to prežili iný pád – pád smrti. Ježiš Kristus síce zomrel na kríži Golgoty, no o 3 dni neskôr vstal z mŕtvych. A oni Ho aj videli aj počuli. Všetko toto sa ich hlboko dotklo a osobne ich to zmenilo. A preto teraz nemôžu inak, len tak ako sme o tom počuli v prečítaných slovách : „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. 20 My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Nemôžu inak, len stále nanovo svedčiť : Ježiš zomrel za všetkých nás. Nuž a ten istý Ježiš potom aj vstal z mŕtvych pre nás všetkých. On žije. Uzdravuje. Prináša záchranu a večnú spásu. Blahoslavení sú všetci, ktorí v Neho veria a dôverujú Mu …
Samozrejme, priatelia, že takéto svedectvá nie sú po vôli všetkým. Vtedajší náboženskí vodcovia si neprajú, aby apoštoli učili o Ježišovi ako o Spasiteľovi všetkých ľudí. Uvedomujú si totiž, že v osobe Ježiša sa zbavili zasľúbeného a dlho očakávaného Mesiáša. Avšak zázrak uzdravenia, ktorý sa odohral na chorom človeku prostredníctvom apoštolov „v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý.“ – to všetko odporcom Krista a apoštolov Jána a Petra zväzuje ruky. V našom texte preto čítame : Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, 22 keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.
Ján a Peter sa preto nenechávajú zastrašiť a hodlajú v diele zvestovania Krista naopak pokračovať. To, čo pri a na Ježišovi videli, to, čo o Ňom a od Neho počuli, je totiž také silné, že to prekonáva všetok odpor neprajníkov a nepriateľov Krista, všetky hrozby, prenasledovania, strach z väzenia, strach zo straty slobody, resp. strach z fyzického násilia. Ján a Peter jednoducho nemôžu nehovoriť o tom, čo videli a počuli … Inak povedané : nebude to také ľahké zatvoriť im ústa. A v podstate sa to Kristovým nepriateľom a odporcom Krista, Jeho cirkvi a apoštolov ani nepodarí. Drvivá väčšina apoštolov radšej pre Krista totiž položí život, ako by mali prestať o Ňom hovoriť, kázať a svedčiť.
… nuž a my na to dnes hovoríme : Na šťastie! Na šťastie pre všetkých tých, ktorí vtedy prostredníctvom ich rozprávania a vydávania svedectva došli k viere vo Vzkrieseného a Živého. A na šťastie pre nás všetkých, že medzi nami dodnes sú ľudia, ktorí živo, nadšene a oduševnene svedčia o Tom, ktorý zmenil aj ich život, o Ježišovi z Nazaretu. Drahý priateľ, patríš k nim aj ty?
Aj nedávna minulosť z prostredia našich zemepisných šírok i z prostredia Evanjelickej cirkvi ako takej vydáva svojich hrdinov viery … bratov i sestry, ktorí i za cenu straty slobody, väzenia a spoločenského poníženia neprestali Krista zvestovať a vydávať o Ňom svedectvo. Nemohli nehovoriť o tom, čo do svojho života skrze Krista prijali. On im totiž za to všetko stál. On bol hoden aj väzenia aj akýchkoľvek spoločenských strát. Všetka česť týmto novodobým martýrom viery, ktorí sú, resp. chcú a môžu byť nádhernou inšpiráciou a motiváciou viery a svedectva o Kristovi i pre nás dnes! Muži a ženy, o ktorých Karol Kuzmány vo svojej piesni „Kto za pravdu horí“ svedčí : „kto za ľudstva práva život posvätí, koho dar nezvedie, hrozba neskloní, kto ctí pravdy božskej božské zákony: Tomu moja pieseň slávou zazvoní …(ES 564)
Milá sestra, drahý brat, dnešnú kázeň som začal otázkou : Ako zareaguješ na počuté? Ako odpovieš na Božie konanie pre tvoje časné i večné dobro? Apoštoli Ján a Peter sú nám dnes v tomto smere príkladom, keď vyznávajú : 20 My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. Kiežby sme ani my nemohli nehovoriť o tom, čo sme s Kristom prežili, čo sme doposiaľ o Ňom pochopili, a síce, že 11 On je ten kameň, ktorý sa stal uholným kameňom. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Kiežby sme ani my nemohli nehovoriť o svojej viere a dôvere v Krista, a to pri svojich deťoch, vnúčatách, kolegoch v práci či kamarátoch. Sám Pán nech nám v tom pomáha a nech sa On sám skrze nás oslávi, tak ako sa oslávil i prostredníctvom Jána a Petra, ale tiež prostredníctvom ostatných apoštolov, ako aj prostredníctvom všetkých martýrov viery tak z dôb dávnejšej či bližšej minulosti a prítomnosti.
Drahý Pane Ježiši, prijmi našu vďaku za všetkých ľudí, ktorí ani dnes o Tebe nemôžu prestať hovoriť. Prosíme, daj im aj nám oduševnenie pre Teba. A pomôž nám, prosíme, aby sme Ti aj v tomto svete vedeli dôverovať! Amen.