5. po sv. Trojici – vedený k láske a trpzelivosti
Written by radovan on júl 09, 2020 in - No Comments
- po sv. Trojici – 12.7.2020
„… vedený k láske a trpezlivosti …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Tesalonickým 3,5
A Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dvaja mužovia sa medzi sebou vášnivo hádali, či je možné, aby niekto vyprovokoval veľkého rabínskeho mudrca Hilela, aby sa rozčúlil. „Ja to dokážem,“ povedal jeden z mužov. „Stavím sa o 400 šekelov, že to nedokážeš,“ povedal ten druhý. „Prijímam stávku. Počkaj tu a sleduj, čo urobím,“ povedal ten prvý muž svojmu priateľovi. Keďže bol piatok, neskoro popoludní, predvečer sabatu, šiel ten muž rovno do domu rabína Hilela. Vedel, že väčšina ľudí má vo zvyku kúpať sa v tom čase, v rámci príprav na svätý deň odpočinku. A tak zaklopal na Hilelove dvere práve vo chvíli, keď bolo takmer isté, že Hilel bude v kúpeli. Hilel prišiel k dverám so šampónom na hlave. „Čo chceš?“ povedal.
„Potrebujem sa spýtať na niečo fakt dôležité.“ „Tak sa pýtaj,“ vyzval ho rabín. „Povedz mi, rabín, prečo sú hlavy Babylončanov guľaté ako lopta?“ „Môj milovaný,“ odvetil Hilel, „položil si fakt zaujímavú otázku. Odpoveď súvisí s úbohou starostlivosťou, ktorá je venovaná babylonským deťom pri pôrode. To spôsobuje, že majú guľaté hlavy.“
Muž mu poďakoval a odišiel. O niekoľko minút neskôr sa však vrátil a znova zaklopal na Hilelove dvere. Keď ho Hilel pozdravil, muž povedal, že sa ešte predsa len potrebuje na niečo spýtať. „Pýtaj sa, priateľu.“ „Musím vedieť, prečo majú obyvatelia Palmýry škuľavé oči, tak že sa každé pozerá iným smerom.“ „Môj synu, to je preto, lebo žijú v pieskových dunách a slnko sa neustále odráža od zrniek piesku do ich očí,“ odpovedal trpezlivo Hilel.
Muž opäť odišiel, ale krátko na to klopal na Hilelove dvere opäť. „Rabín Hilel,“ žiadal muž, „mám ešte jednu, ale fakt že strašne naliehavú záležitosť, ktorú musím okamžite vyriešiť. Povedz mi, prečo majú ľudia na juhu tak široké nohy?“ „Vidím, že máš skutočne dôležitú otázku,“ povedal Hilel. „Vieš, priateľu, títo ľudia žijú v mokrinách a bažinách, a preto majú také široké nohy.“
Muž hľadel na Hilela v úžase. „Nie si ty ten veľký učiteľ, ktorého ľudia volajú knieža Izraela?“ „Áno“, odpovedal Hilel. „Pokiaľ je tomu tak, potom nech nie je v celom Izraeli nikdy nikto taký ako ty!“ zvolal muž. „Prečo to hovoríš?“ spýtal sa Hilel. „Pretože som kvôli tebe prehral 400 šekelov!“ povedal muž. „Ako je to možné?“ spýtal sa Hilel. A tak chlapík povedal Hilelovi so zahanbením o svojej stávke s kamarátom.
„Nebuď neštastný,“ hovorí Hilel mužovi. „Moja schopnosť trpezlivosti s tebou a so všetkými ľuďmi má omnoho väčšiu cenu než 400 šekelov. Vieš, priateľu, pokiaľ môžem dokazovať svoju trpezlivosť, dávam tým dobrý príklad k nasledovaniu celému svetu.“
Bratia a sestry, snáď len na okraj celého príbehu musím povedať, že v starých dobách Izraela si navzájom konkurovali dve teologické školy, pokiaľ šlo o výklad a využívanie zákona v každodennom živote. Na jednej strane tu bola prísna a neústupná škola Šamajova, na druhej strane tu bola škola Hilelova. Tá bola zhovievavejšia v riešení praktických problémov každodenného života. V tomto príbehu tak rabín Hilel ukazuje, že spoločnosti viac poslúži tolerancia, trpezlivosť a láskavosť ako arogancia a neústupnosť.
Drahí priatelia, prečo však svoju dnešnú kázeň začínam takýmto starým príbehom zo židovského Talmudu? Robím tak preto, nakoľko dnes sa chcem spoločne s vami zamyslieť nad trpezlivosťou. Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša. Poznáme to. „Tak ale buď predsa trošku trpezlivý!“ „Veď, hej! Keby to bolo také jednouché“ povieme si. Alebo tiež: Tie dni dovolenky sú nekonečné! To čakanie na vyšetrenie u lekára nemá snáď konca! Alebo: Chcem byť už konečne zdravý! Či napríklad: Už sa neviem dočkať dôchodku …
… s týmto všetkým a mnohým podobným sa dnes človek môže stretnúť, resp. to počuť od iných. Mať trpezlivosť, byť trpezlivý, to zaiste nie je ľahké a jednoduché v čase, keď sme zvyknutí na to, že všetko ide rýchlo a na nič práveže netreba dlho čakať. A pokiaľ aj, tak určite nie tak dlho ako v minulosti. Minule, keď som bol naposledy doma, som takto napríklad objavil listovú korešpondenciu, ktorú som pred viac ako 20 rokmi udržiaval s priateľmi z Ameriky, s ktorými som sa spoznal na jednom jazykovom kurze. Pamätám si, že keď som im vtedy pred vyše 20 rokmi poslal list, odpoveď od nich prišla možno o 2 mesiace. Dnes v rámci doby internetu využijúc služby sociálne siete prebieha tzv. „chatovanie“ rýchlo a odpoveď koľkokrát príde do niekoľkých minút, či ešte skôr …
Bratia a sestry, dovolím si povedať, že trpezlivosť patrí k najťažším veciam v živote, ktorú sa musíme učiť. Dokonca ani vek človeka v tomto smere nezohráva nejakú zásadnú rolu. Pri trpezlivosti neplatí priama úmera v tom zmysle, že čím je človek starší, tým je aj trpezlivejší. Byť trpezlivý, mať trpezlivosť, to je zakaždým akoby nová výzva v živote človeka.
Milí priatelia, dá sa povedať, že, my kresťania, sa trpezlivosti učíme v podstate celý svoj život. Veď náš život je svojim spôsobom jedno veľké, jedinečné očakávanie. Očakávame Ježiša Krista, ktorý nám zasľúbil, že sa vráti, že príde opäť na túto zem. Očakávame život, ktorý bude kompletne naplnený Božou prítomnosťou. Očakávame život, v ktorom už nikto viac nebude potrebovať trpezlivosť, v ktorom už nikto viac nebude musieť byť trpezlivý. Očakávame život, v ktorom už nebude treba na nič a nikoho očakávať, pretože všetko to, čo teraz očakávame, tam už bude večnou realitou a prítomnosťou.
No kým sa tak stane, dáva nám apoštol Pavol, povedal by som, návod na život, ktorý nám môže pomôcť žiť trpezlivo alebo aspoň o trošku trpezlivejšie. Všetko sa to pritom točí okolo nášho srdca: Pán nech vedie vaše srdcia … Áno, tak to Pavol píše kresťanom v meste Tesaloniky. Teda inak povedané: naše srdcia majú byť správnym spôsobom nastavené. A k čomu majú byť vedené? Na čo majú byť nastavené? Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske … Drahý priateľ, to znamená jedno: o Božej láske nemáš len uvažovať či meditovať. I to je síce milé. No nestačí to! Celý tvoj i môj život má smerovať k Božej láske. Tvoj i môj život majú byť touto Božou láskou naplnené, preniknuté a vedené. Musíme byť takpovediac nastavení, naladení na Božiu lásku.
Keďže by sa veľmi ľahko mohlo stať, že na túto dobre mienenú apoštolovu radu by kresťania v meste Tesaloniky mohli zabudnúť alebo ju odstaviť na bok, Pavol im ju opätovne pripomína, no nedáva im ju ako príkaz. Dobre totiž vie, že človek si sám od seba svoje srdce nevie nastaviť ani naladiť na „frekvenciu Božej lásky“. A preto prosí samotného Pána Boha o to, aby sa o toto „vyladenie“ nášho srdca postaral On sám. Nuž a On to aj robí. Pán Boh sa deň čo deň stará o to, aby ma Jeho láska postretla, aby ma naplnila radosťou, pokojom a trpezlivosťou, ba dokonca aby prostredníctvom mňa postretla a zasiahla aj môjho blížneho.
Drahí bratia, milé sestry! Prečo som v druhej časti kázne plynule prešiel od trpezlivosti k láske? Určite nie náhodou. Má to svoju logiku. Veď je to práve Božia láska a Jeho každodenná starostlivosť o nás, ktoré nám pomáhajú pri našom trpezlivom očakávaní Pánovho príchodu, Jeho slávy a večnosti. Keď človek vie, že je milovaný, že je tu Niekto, komu na ňom záleží, potom aj samotné očakávanie prebieha v trpezlivejšej atmosfére. Nuž a okrem toho: rastie a stupňuje sa aj radosť zo stretnutia s Tým, ktorý sa s nami deň čo deň stretáva v láske, s Ježišom Kristom.
A Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti. Áno, bratia a sestry, od Krista samotného sa dnes učme trpezlivosti! Veď i On sám trpezlivo čakal na ten správny čas svojho verejného vystúpenia a pôsobenia. V evanjeliách sa dozvedáme o Jeho narodení a kadejakých strastiach, ktoré s tým boli naplnené. Potom sa o Ňom dozvedáme ako o 12 ročnom v jeruzalemskom chráme. A potom? Potom dlhý čas nič. Je to čas, o ktorom nič nevieme. Iba tušíme, že: je to čas Ježišovej trpezlivej prípravy v rodine Jozefa a Márie, čas trpezlivého štúdia Písma svätého, čas trpezlivého vykonávania tesárskeho povolania, čas trpezlivého očakávania na ten správny Boží „kairos“ (čas, moment) v dejinách spásy. Čas, kedy má svetu odhaliť, kým naozaj je a kvôli čomu sem prišiel.
Nuž ale aj potom, keď už verejne pôsobí, na Jeho živote badáme obrovskú trpezlivosť, ktorú má jednak s davmi a zástupmi ľudí na jednej strane, jednak s konkrétnym jednotlivcom na strane druhej. Je to trpezlivosť s chorými, nemocnými či posadnutými, ktorí sa za Ním hrnú z každej strany žiadajúc a prosiac Ho o pomoc na jednej strane. Takže neraz nemá ani kde ani kedy by si hlavu zložil. Je to však rovnako obrovská trpezlivosť s duchovnými, náboženskými vodcami izraelského národa, ktorí nič nechápu a nespoznávajú v Ňom zasľúbeného Božieho služobníka – Mesiáša. Je to v neposlednej miere obrovská trpezlivosť so svojimi vlastnými učeníkmi, ktorí, ako sa neraz zdá, Ho tiež viac nechápu ako chápu, ktorí, viac Jeho slovám a podobenstvám nerozumejú ako rozumejú …
Avšak táto Kristova trpezlivosť, ktorá chce byť motiváciou a inšpiráciou aj pre našu osobnú trpezlivosť, neskončila Ježišovým pozemským pôsobením. Práve naopak! Pokračuje každým dňom až do dnes. Pokračuje tak pri tebe ako aj pri mne. Pokračuje vždy vtedy, keď sa nesprávame ako Božie dietky. Pokračuje vždy vtedy, keď svoje srdcia odmietame nastaviť a naladiť na frekvenciu Božej lásky. Keď nie sme jej prijímačmi ani vysielačmi pre celý ďalší svet. Táto nikdy nekončiaca Kristova trpezlivosť s nami a pri nás je tak pre nás dnes stimulom, aby sme boli aj my trpezliví. Trpezliví v našich osobných očakávaniach, trpezliví v očakávaní druhého Kristovho príchodu ako Pána pánov a Kráľa kráľov, trpezliví s druhými ľuďmi, no tiež trpezliví sami so sebou.
A preto i dnes prosíme: Nebeský Otče, daruj mi, prosím, trpezlivosť vo všetkom, čo mnou hýbe. Daruj mi, prosím, trpezlivosť s druhými ľuďmi. Daruj mi, prosím, rovnako tak trpezlivosť so sebou samým. Tvoja láska nech ma vedie v tomto novom týždni. Amen.
