12. po sv. Trojici – … s cirkvou je to takto …
Written by radovan on aug 27, 2020 in - No Comments
- po sv. Trojici – 30.8.2020
„… s cirkvou je to takto …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1 Korintským 3, 9 – 13
9 My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba. 10 Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor, ako na ňom stavia. 11 Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. 12 Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, 13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V dnešnú nedeľu by som sa spoločne s vami chcel zamyslieť nad cirkvou. Áno, viem, možno to neznie nejako extra úchvatne a originálne. Predsa však mám za to, že je to potrebné a dôležité. Čím ďalej, tým viac totiž zisťujem, že keď sa povie „cirkev“, ľudia si zväčša predstavia nejaký kostol vo svojom okolí alebo nejakého konkrétneho pána farára. To sú poväčšine synonymá pre cirkev v mysliach a predstavách ľudí. No pravda je taká, že takáto predstava je značne zúžená, sploštená a svojim spôsobom aj nedostatočná. V každom prípade tak kostolík ako aj pán farár sú súčasťou cirkvi, ale nie iba oni sami sú cirkvou samotnou.
Keď apoštol Pavol vo svojich spisoch pojednáva o cirkvi, pomáha si obrazom stavby. Kto sa už niekedy podieľal na stavbe nejakého domu vie, aký priliehavý je to obraz. Stavenisko zo začiatku nie je nijako krásne. Všade zaznieva nejaké búchanie, sekanie, plno prachu a špiny. Niekedy sa zdá akoby nelogické, čo tam tí stavbári robia. Jeden z mojich kolegov hovorí: Pamätám si, že pri stavbe zborového domu sme na jednom mieste sekali asi 4x. Zakaždým sa to pekne omietlo, vyhladilo – a potom prišiel ďalší výborný nápad, na čo by sa nemalo zabudnúť – a zas majzlík do ruky a znova sekať. Niekedy som z toho bol už aj zúfalý, spomína. Pretože to, čo som predtým tak starostlivo robil, bolo teraz na nič. A predsa, keď sa potom všetko vyčistilo, vymaľovalo, dom sa ocitol vo svojej plnej kráse. Pochopil som, že tie zmeny, ktoré boli navrhnuté v priebehu stavby, neboli hlúpe, ale veľmi účelné.
Bratia a sestry, tak je tomu veľakrát aj v cirkvi, ktorá tiež je doposiaľ v štádiu výstavby. Aj na nej nie je neraz nič pekného. I v cirkvi je neraz plno špiny. Sú tú rôzne rany a zranenia a my sme nejeden raz v pokušení myslieť si, že to, čo sa v nej deje, nemá vôbec žiadnu logiku. A pritom práve takáto cirkev žije. Práve tu sa pomaličky, ale isto realizuje zámer jej architekta. Práve to, že dochádza k neustálym zmenám, je dokladom toho, že cirkev žije. Možno že sa nám hocičo, na čo sme boli hrdí a pyšní, i tuná zrúti a spôsobí nám to zármutok a bolesť. Ale o čo v konečnom dôsledku ide? O našu prácu alebo o to, aby cirkev ako celok bola tou najkrásnejšou a aby skutočne bola ako „nevesta vyzdobená pre svojho Ženícha“?
10 Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor, ako na ňom stavia. Bratia a sestry, pre stavbu ako takú je dôležitý základ. Na jeho kvalite záleží trvanlivosť celej budovy. Dom bez základu môže byť iba provizórnym prístreškom. Preto každý múdry staviteľ dbá na to, aby boli základy urobené dôkladne. Základ zároveň určuje pôdorys budovy – jej rozlohu a tvar. Apoštol Pavol ako rozumný staviteľ vymedzil základ. Je ním Pán Ježiš Kristus. To je základ, ktorý vydrží. Na ňom máme ako pokračovatelia prvých kresťanov stavať.
Drahí priatelia, sme si vedomí toho, že máme stavať na tomto základe? Staviame na ňom? Alebo si myslíme, ako napokon aj množstvo dnešných ľudí, že stavať možno kdekoľvek? Okrídleným heslom mnohých ľudí dne je, že nezáleží na tom, čomu veríme. Dôležité vraj je, keď podľa toho žijeme. To znie síce veľmi milo, ale v konečnom dôsledku je to zavádzajúce. Stavba je nehnuteľnosť. Nie je možné postaviť ju hocikde. Rovnako tak sa nedá ani prenášať. Kiež je Pán Ježiš tým základom, na ktorom staviame svoj život. Citovaný verš však zdôrazňuje ešte jedno: každý nech si dá pozor, AKO na ňom stavia. Tým sa chce povedať jedno: dôležitý nie je len základ sám o sebe, ale tiež spôsob ako na ňom staviame. Odborník stavia presne podľa pravidiel svojho remesla – používa k tomu olovnicu i vodováhu. Stavba, ktorá sa stavia len tak „od oka“, zvyčajne narobí kopec problémov ďalším remeselníkom, ktorí na nej majú pokračovať. Milé sestry, drahí bratia, takto si aj my uvedomme, že si máme dávať pozor na to, ako staviame na tom drahocennom základe. Ono totiž nejde len o to „niečo“ robiť. Ide hlavne o to – vedieť, že to, čo robíme, je pre nášho Pána, k Jeho cti a sláve, a podľa toho postupovať!
11 Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. Pravým základom, na ktorom stojí cirkev je Pán Ježiš Kristus. Iný základ byť nemôže, i keď sa o to ľudia, najmä v dnešnej dobe pokúšajú. Zvlášť tým, že chcú tento základ rozšíriť napríklad o učenie Mohameda, resp. k tomu pridať myšlienky dalajlámu či hinduizmu, resp. odobriť a takpovediac požehnať homosexuálne spolužitie … Bratia a sestry, budova nemôže stať na viacerých základoch. To totiž obyčajne vedie k tomu, že praskne alebo sa dokonca celá zrúti. Preto sa Božie deti nemajú na takomto rozširovaní základov podieľať. Pán Ježiš však nechce byť len základom života svojej cirkvi, ale aj života každého jedného z nás, ktorí sa k Nemu hlásime ako k svojmu Pánovi a Spasiteľovi.
V tomto smere je veľmi známy, no hlavne poučný záver Ježišovho kázania na hore: 24 Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. 26 A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. 27 A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký (Mt 7, 24- 27). Nuž a ako je tomu s nami? Chceme, aby stavba nášho domu (či už sa jedná o náš vlastný život alebo spoločenstvo) vydržala životné skúšky? Pokiaľ áno, potom si to vyžaduje realizáciu dvoch predpokladov:
- Počúvať, čo Pán Ježiš hovorí – a to znamená: urobiť si čas na Bibliu, Božie slovo. Počúvame, čo na to všetko hovorí Pán Ježiš alebo si staviame svoj dom podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a podľa vlastných skúseností?
- To, čo počúvame, máme aj konať, riadiť sa tým a brať to nielen ako dobre mienenú radu, ale ako pokyn stavbyvedúceho, ktorý je záväzný a ktorý je treba splniť. Až potom a jedine potom môže byť naše spoločenstvo, ktoré je cirkvou Pána Ježiša, nepohnuteľné a pevné.
12 Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, 13 dielo každého vyjde najavo. Bratia a sestry, základ stavby je vskutku veľmi dôležitý a je mu treba venovať náležitú pozornosť. Pokiaľ niekto zanedbá izoláciu, budova bude vlhká, aj keď boli použité tie najlepšie stavebné materiály. Pokiaľ postavíme dom na nevhodnom mieste, napríklad v povodňovom pásme, môže dôjsť k podmytiu základov a k následnému zrúteniu celej stavby.
Rovnako ako základ je však dôležité aj to, ČO sa na tento základ kladie. Kto je nedočkavý a chce mať svoju stavbu postavenú hneď, neraz použije nekvalitné materiály. Divosi si svoje chatrče stavajú z trávy a dreva a prikrývajú to slamou. Ale to sú veľmi primitívne stavby , ktoré nemajú dlhé trvanie. Kto chce mať stavbu trvanlivú, používa materiály, ktoré vydržia. A kto chce mať stavbu nádhernú, musí investovať ešte viac. Pri stavbe chrámu v Jeruzaleme sa používali rovnako tak ušľachtilé materiály: zlato, striebro a drahokamy.
Nie inak je tomu aj s cirkvou Pána Ježiša. Jej „stavitelia“ si rovnako tak majú dávať pozor, ČO stavajú na ten drahý základný kameň, ktorým je Spasiteľ sám. To znamená: nemáme byť nedočkaví a stavať z toho, čo máme práve po ruke. Nejde predsa o to, aby výsledok bolo vidno hneď. Učme sa namiesto toho hľadať to, čo obstojí! Možno nám to hľadanie bude trvať dlhšie, ale veď dom sa predsa nestavia s výhľadom, že ho o niekoľko mesiacov zbúrame a postavíme nový.
Milí priatelia, presne rovnako sme na tom i každý z nás ako jednotlivec. Čo staviam na ten drahý základ, ktorý Pán Ježiš vydobyl svojou obeťou na kríži? Sú to veci, ktoré obstoja? Alebo mi ide len o to, aby bolo vidieť, že niečo staviam? Ono sa to totiž raz ukáže, ako to skutočne je.
13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je. Bratia a sestry, je veľmi dôležité, z čoho je stavba postavená. Mal by to byť takpovediac ohňovzdorný materiál, pretože – ako o tom hovorí náš biblický text – naše dielo bude skúšané práve ohňom. Tam sa spozná, z čoho sme stavali. Aj stavba sa totiž dá pekne zamaskovať, otapetovať, či vyzdobiť. Ale keď príde hodina pravdy, naše pokusy budú skoro odhalené.
A kedy príde tá hodiny pravdy, resp. onen deň? V 2 liste Korintským 5,10 sa píše: Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval. Bude to tzv. vytrhnutie cirkvi k Pánovi. A potom nadíde deň, kedy sa ukáže, aké je dielo každého človeka. Kiežby sme teda boli tými, milé sestry a bratia, ktorí získajú odmenu. Veď je to vôľa nášho Pána a určite aj naše prianie. Kristus Pán, ktorý je základom cirkvi, spravil všetko, aby sme sa dedičmi tej večnej nebeskej odmeny my všetci stali. A preto tak stavajme stavbu svojho života, tak stavajme stavbu svojho zborového spoločenstva i cirkvi, aby sme sa my sami o túto odmenu nepripravili! Amen.
Použité materiály: Tomáš Pala – Dopis mladému sboru (Zamyšlení nad 1. Koritnským) – Alef, Ostrava 2004
