13. po sv. Trojici – konflikty v cirkvi?
Written by radovan on sep 01, 2020 in - No Comments
- po sv. Trojici – 6.9.2020
„… konflikty v cirkvi? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 6, 1 – 7
1 V tých dňoch, keď rástol počet učeníkov, helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. 2 Dvanásti teda zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nepatrí sa, aby sme my opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. 3 Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu. 4 My sa však budeme plne venovať modlitbe a službe Slova.“ 5 Táto reč sa zapáčila celému zhromaždeniu; vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timóna, Parmenasa a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6 Postavili ich pred apoštolov, modlili sa a kládli na nich ruky. 7 Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme mimoriadne rástol. Aj veľký zástup kňazov sa tejto viere podvolil.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Aké milé to je byť spolu s druhými kresťanmi! Aké dobré to je mať svoju duchovnú rodinu, svoje duchovné spoločenstvo! Aké príjemné to je, keď sa tam všetci navzájom prijímajú a rešpektujú v láske! Avšak, aj pri tej najväčšej snahe sa z času na čas môže stať, že sa táto idylka naruší. A tak namiesto harmónie a súladu nastúpi nesúlad a nepochopenie. Namiesto pokoja zavládne nepokoj. Namiesto tolerancie neochota prispôsobiť sa. Namiesto prajnosti a žičlivosti neprajnosť a nežičlivosť a namiesto snahy nachádzať východiská sa objaví skôr tvrdohlavosť či ignorácia.
Áno, priatelia! Ono sa to dá dobre premietnuť aj na situáciu v našom cirkevnom zbore: Jedným sa nová strecha na zborovom dome páči, iným sa zas nepozdáva celková suma, ktorú firma požaduje. Jedni si na službách Božích radi zaspievajú „staré osvedčené evergreeny“, iní si radšej zaspievajú niečo novšie „mládežnícke“. Pre jedných je oprava vežových hodinách dôležitá, podľa druhých by sme sa teraz mali skôr sústrediť skôr na iné veci. Pre jedných je práca s Rómami prioritou, druhí ju skôr vnímajú ako stratu času … jedni sa snažia aspoň svojou malou mierou prispievať k fungovaniu celého systému, iní skôr len pasívne prijímajú servis … a tak by sme zrejme ešte mohli dlhšie pokračovať.
V každom prípade takéto nepochopenie, ľahostajnosť a pasivita niektorých či iné nastavenie priorít by Božou rodinou, ktorou cirkev je, nemali otriasť a spôsobiť jej existenčné problémy. Veď kresťanské spoločenstvo nie je postavené na tom, či sme si viac alebo menej sympatickí. Ono nestojí ani na tom, či máme rovnako nastavené názory alebo priority. Samozrejme, pokiaľ sa vieme zladiť aj v takýchto detailoch, je to vždy pre dobro veci. No nikdy nezabúdajme na to, že nie toto robí cirkev cirkvou! To, na čom je cirkev postavená, to nie sú ani naše rovnaké priority ani rovnaké vyhranené názory na každú oblasť vo svete. To, na čom je cirkev závislá, na čom stojí, na čom je postavená: to je predovšetkým vykúpenie, ktoré nám Pán Ježiš daruje.
To znamená, milí priatelia: svojim spôsobom je to jedno, či sa musíme alebo sa nemusíme. I keď lepšie by bolo, keby sme sa „mohli“. Je to do istej miery jedno, či sa hádame alebo nie. I keď opäť lepšie by bolo, keby sme sa nie. No tak či onak, ako pokrstené dietky Božie patríme k sebe ako bratia a sestry. A keď niekedy aj prídu konfliktné situácie, môžeme sa tešiť tým, že už aj v prvom kresťanskom spoločenstve v Jeruzaleme sa z času na čas objavili nezhody: helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. V zásade sa jednalo o takýto problém: išlo o to, že s početným rastom členov cirkvi rástli aj jej potreby. Nuž a jednou z nich bola aj distribúcia potravín chudobným. Keďže apoštoli sa mali sústrediť na kázanie, vybrali niekoľko mužov, aby dohliadali na prerozdeľovanie potravy.
No nielen tým sa dnes chceme upokojiť, že keď máme medzi sebou aj nezhody, je to nakoniec zrejme v poriadku. Veď aj v Jeruzaleme na seba zazerali. Nie! Z prvého kresťanského spoločenstva sa dnes chceme predovšetkým učiť, čo robiť a ako to robiť, aby sme vzájomné problémy v cirkvi vyriešili k vzájomnej spokojnosti a k oslave Toho, ktorý cirkev založil, Ježiša Krista. A preto dovoľte mi, aby som v dnešnej kázni predostrel niekoľko praktických princípov, ktoré môžu zlepšiť a skvalitniť fungovanie aj nášho konkrétneho zborového spoločenstva, avšak v zásade sú aplikovateľné na každé kresťanské spoločenstvo.
- Netvárme sa, že všetko je v poriadku, pokiaľ sami vidíme, že to tak nie je! Naopak! Vážne sa zaoberajme tým, prečo tu vôbec nejaké šomranie vzniklo! Čo dalo ľuďom dôvod k tomu, aby šomrali? Zľahčovanie problému, zatváranie si očí pred problémom, ba dokonca jeho ignorovanie, samotný problém nikdy nevyrieši. Naopak! Ešte ho zhorší. To znamená: pokiaľ sa už v cirkvi problémy vyskytnú, netreba od nich utekať ani predstierať, že nie sú, ale postaviť sa k nim zoči voči a pokúsiť sa citlivo ich riešiť.
- To potom súvisí s druhým krokom. Pokiaľ problém rozanalyzujeme, treba ho jasne komunikovať pred celým spoločenstvom. Pokiaľ ako cirkev, ako spoločenstvo tvoríme jednu rodinu, potom problém, či trápenie môjho brata či sestry sa osobne dotýka aj mňa. To znamená: je to náš spoločný problém. Je to presne tak ako v ľudskom organizme. Pokiaľ mám problém so srdcom, ovplyvňuje to aj ďalšie systémy v mojom organizme. A podobne je to aj s ďalšími orgánmi. Nuž a tak to je aj v duchovnom spoločenstve. Nikdy to nie je len jeho, či jej problém. Je to zakaždým náš spoločný problém a my všetci sme pozvaní k tomu, aby sme participovali na jeho riešení.
- Nečakajme, že o všetko sa postará pán farár! V prečítanom biblickom texte apoštoli hovoria: „Nepatrí sa, aby sme my opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. V prvotnom kresťanskom zbore sa od „farára“ očakávalo predovšetkým to, že bude zvestovať evanjelium, modliť sa a pastorálne sa starať o tých, ktorých mu Pán zveril. Opäť sa to pokúsim aplikovať na našu situáciu, i keď nie je mi to dvakrát príjemné: Je fajn, pokiaľ pán farár pokosí záhradu, ale to nie je prioritne jeho povinnosť. Je fajn, pokiaľ pán farár pripraví projekt a vybaví väčšinu náležitostí či nejaké peniažky na jeho realizáciu, ale ani to nie je jeho prioritná povinnosť. Z cirkvi sa nesmie stať tzv. „one man show“, teda šou jedného muža. My všetci sme predsa súčasťou Božej rodiny. To je potom tak, akoby aj v ľudskom organizme srdce aj pumpovalo krv, aj dýchalo, aj rozkladalo potravu, aj koordinovalo činnosť nervovej sústavy aj neviem čo. Jednoducho by to nefungovalo. A podobne to ani v cirkvi nemôže fungovať, pokiaľ sa z nej stane „one man show“.
- Pokiaľ je nám známe aj toto, uvažujeme, čo s tým ďalej robiť. A tak: tvoríme štruktúry, výbory, na ktorých sa konkrétny problém náležite spracúva a rieši. V našom evanjelickom ponímaní takým orgánom je predsedníctvo CZ (teda farár s dozorcom) alebo presbyterstvo CZ (teda farár s dozorcom a ďalší riadne volení členovia), alebo aj samotný konvent cirkevného zboru tvorenými všetkými veriacimi, ktorí majú hlasovacie právo. No nikto nám nebráni vytvárať si aj ďalšie štruktúry, výbory a orgány. Napríklad: misijný výbor, mediálny výbor, stavebný výbor a pod.
- Keď si vytvoríme štruktúry, výbory a pod., zvolíme si do nich vhodných ľudí, aby v nich svojimi Bohom im danými darmi a schopnosťami slúžili. Ani toto však nemožno brať na ľahkú váhu. Všimnime si, aké nároky boli kladené na mužov v prečítanom biblickom texte, ktorí mali dohliadať iba na obyčajnú distribúciu potravín : 1) múdrosť, 2) plnosť Ducha Svätého, 3) dobrá povesť u všetkých ľudí. To prakticky znamená jedno: do cirkevných grémií je potrebné i dnes hľadať kresťanov, ktorí sú múdri, duchovne zrelí a majú pritom dobrú povesť. To, že takých ľudí je dnes ako šafránu, je jedna strana mince. V každom prípade však platí Kristovo povzbudenie: Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu (Mt 9,37).
- Nuž a nakoniec sa modlíme o Božie požehnanie, aby všetko fungovalo tak ako má. Bratia a sestry, ako často sa modlíme za svoj cirkevný zbor? Ako často vo svojich modlitbách myslíme na jeho potreby? A preto: nezabúdajme prosiť aj za konkrétne potreby duchovnej rodiny a spoločenstva, do ktorého patríme! I takým spôsobom môžeme dať Pánu Bohu vedieť, že nám na našom spoločenstve záleží, prosiť o Jeho pomoc a tiež požehnanie.
Drahí bratia, milé sestry, fungovalo to takto vtedy. Bude to tak fungovať aj dnes. Duchovné zákony sa totiž ani časom nemenia, ale ostávajú konštantné. Otázka je len: chceš sa do konkrétnej služby vo svojom cirkevnom zbore nechať povolať aj ty? Podobne ako Filip, Prochor, Nikanor, Timón, Parmenas a Mikuláš, prozelyta z Antiochie? Pretože to je najpodstatnejšie. Či chceš. Systém je totiž nastavený dobre už dnes a stále sa môže zlepšovať či aplikovať na potreby toho ktorého konkrétneho cirkevného zboru. No pravda je taká, že celý náš systém nejeden raz jednoducho padá na ľuďoch. Buď je nás málo aktívnych, ochotných vziať na seba zodpovednosť konkrétnej služby alebo sú k tomu ľudia ľahostajní alebo sa im jednoducho nechce. A preto všetko stojí len na tom jedinom: či chceš.
Dnes, keď po 2000 rokoch čítame popis prvej cirkvi – keď čítame o zázrakoch, o delení majetku či štedrosti, možno si prajeme, aby sme do takejto „dokonalej“ cirkvi smeli patriť aj my. V každom prípade aj tá, podľa našich predstáv dokonalá jeruzalemská cirkev, mala svoje problémy. Dnes sme to v prečítanom texte jasne počuli. Žiadna cirkev nikdy nebola a ani nebude dokonalá, až kým sa nespojí s Kristom v nebesiach. To znamená: všetky zbory majú nejaké problémy. No pokiaľ ťa trápia nedostatky tvojho cirkevného zboru, polož si otázku: Dovolila by mi dokonalá, mnou vysnívaná cirkev, aby som bol jej členom? A potom už viac nesnívaj a nefantazíruj, ale urob, čo je v tvojich silách, aby bol tvoj zbor lepší! A nezabúdaj pritom na jedno: cirkev nemusí byť dokonalá. V podmienkach hriechu to nakoniec ani nie je možné. Cirkev predsa nie je tvorená anjelmi, ale hriešnikmi. No má byť a ostať verná svojmu Pánovi a Jeho evanjeliu, tak ako inštitúcia a ešte viac my, ktorí do nej patríme. Iba keď zachováme vernosť, môžeme očakávať to, čo sa dialo v aj v Jeruzaleme: 7 Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme mimoriadne rástol.
Drahí bratia, milé sestry, evanjelium sa šírilo akoby v kruhoch. Presne ako keď do vody hodíte kameň. Od stredu postupujú vlny jedna za druhou a šíria sa do stále väčšej vzdialenosti. Aj dnes sa evanjelium šíri presne týmto spôsobom. Nemusíš meniť svet sám. Stačí, keď budeš súčasťou takejto vlny a budeš sa dotýkať ľudí okolo seba. Tí sa potom dotknú ďalších, až nakoniec všetci pocítia ten pohyb. Kiežby si Pán cirkvi v tomto procese používal dnes i nás! Amen.
