3. nedeľa pred koncom cirkevného roka – Božia výzbroj
Written by radovan on nov 04, 2020 in - No Comments
- pred koncom cirkevného roka – 8.11.2020
„… Božia výzbroj …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
1 Tesalonickým 5, 1 – 11
1 Netreba vám, bratia, písať o časoch a určených chvíľach, 2 lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. 3 Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota!“, vtedy ich znenazdania prepadne záhuba ako pôrodné bolesti rodičku a neuniknú. 4 No vy, bratia, nežijete v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5 Veď všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 6 Nespime teda ako tí druhí, ale bdejme a buďme triezvi. 7 Lebo tí, čo spia, spia v noci a opilci sa v noci opíjajú. 8 Ale my, čo patríme dňu, buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej spásy. 9 Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10 ktorý zomrel za nás, aby sme spolu s ním žili — či bdieme a či spíme. 11 Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zvedavosť väčšinou nevnímame ako peknú ľudskú vlastnosť. Hovorí sa: keď budeš zvedavý, budeš skoro starý. No priznajme sa! Kto z nás nie je aspoň trošku zvedavý? Zvedavosť, to je akási prirodzená vlastnosť človeka, ktorá nemusí byť hneď automaticky zlá. Sám na sebe pozorujem, že práve zvedavosť je to, čo ma motivuje ísť napríklad v prírode ešte trošku ďalej, ešte trošku vyššie, aby som objavil niečo nové, aby som zistil, čo sa nachádza za tou zákrutou alebo za tým kopcom. Mám za to, že to bola práve zvedavosť spojená s pracovitosťou a húževnatosťou, ktorá pomohla mnohým vedcom vynájsť objavy, ktoré doteraz pozitívne ovplyvňujú náš každodenný život.
Aj kresťania v meste Tesaloniky, mimochodom v meste, odkiaľ sa o niekoľko storočí neskôr vybrali na Veľkú Moravu dvaja bratia – Konštantín (Cyril) a Metod, boli svojim spôsobom zvedaví. Ich však netrápilo ani tak to, čo sa nachádza za najbližšou zákrutou či najbližším kopcom. Skôr ich trápilo niečo omnoho vážnejšie. Zaujímalo ich to, ako to bude vyzerať pri zjavení sa Pána Ježiša pri Jeho druhom príchode, pri Jeho návrate v moci a sláve na konci vekov. Mnohí totiž očakávali, že Pán príde ešte za ich života a boli zmätení, či zarmútení, keď ich sestry a bratia vo viere umierali ešte pred Jeho príchodom. Boli takpovediac znepokojení Ježišovým omeškaním.
Zo všetkého, čo dnes vieme, je zrejmé, že kresťania v Tesalonikách o nastávajúcom Božom súde vedeli všetko, čo z Božej vôle vedieť mali. Preto ich na tomto mieste Pavol povzbudzuje k tomu, aby vo svetle nastávajúceho súdu nad svetom žili zbožne a zbytočne sa nerozptyľovali skúmaním otázky, kedy sa naplnia dané proroctvá. Pavol teda, čo sa zvedavosti Tesaloničanov týka, nechce ani špekulovať ani fantazírovať. Keďže nikto nevie, kedy ten deň príde, platí jedna dobrá rada: byť pripravený v každom čase. Predsa len: Pavol mladých kresťanov v Tesalonikách nechce len tak odbiť, a tak im dáva nielen tuná, ale aj na iných miestach vo svojich listoch niekoľko dobrých inštrukcií a rád, ako sa čo najlepšie pripraviť na ten deň, keď svojho Pána uvidíme tvárou v tvár.
Predovšetkým ten deň príde nečakane. Apoštol Pavol to prirovnáva k zlodejovi v noci. Pavol o tom dni hovorí ako o „Pánovom dni“. Je azda dobre vedieť, že pojem „deň Hospodinov“ sa na stránkach Starej zmluvy objavuje celkom 19x. Na stránkach Novej zmluvy sa objavuje 4x. Starozmluvní proroci označovali týmto pojmom buď blízky historický súd nad neverným Božím ľudom alebo vzdialený eschatologický Boží súd. Neraz sa tento deň označuje ako deň skazy, či ako deň odplaty, alebo tiež ako deň hnevu, deň navštívenia či ako veľký deň Boha všemohúceho. Jeho podstatou sú hrôzu vzbudzujúce Božie súdy ako dôsledok nesmiernej hriešnosti ľudstva. Pritom rovnako ako tomu bolo v minulosti, i v posledných dňoch pred konečným Pánovým súdnym dňom povstanú falošní proroci, ktorí budú lživo prorokovať skvelú budúcnosť, ktorá však nenastane.
A tak je tu dobrá rada v zmysle: bdieť a byť triezvy. To znamená: vidieť život taký aký je. Nežiť len povrchne, ale ísť v živote do hĺbky. Byť kritický, byť zodpovedný čo sa týka využívania času života a so všetkou vážnosťou čeliť výzvam, ktoré so sebou prináša daný konkrétny deň v mojom živote.
K takémuto vnímaniu života, k takémuto nazeraniu na život a k samotnému žitiu takéhoto života odporúča Pavol kresťanom v Tesalonikách výzbroj. Je zaiste zaujímavé, že Pavol opisuje kresťanský život pomocou vojenských výrazov v snahe ukázať, že kresťania, rovnako ako aj vojak, majú byť bdelí a riadne vyzbrojení. Sme takpovediac v nepretržitej bojovej pohotovosti. Svojim spôsobom sme ako kresťania vo vojnovom stave: s hriechom i diablom. Nuž a tento, takpovediac – vojnový stav – bude ukončený, až keď sa Ježiš vráti ako Pán pánov a Kráľ kráľov, aby ukončil beh a dejiny tohto sveta.
V takomto boji, v takomto stave je zaiste dobré byť čo najlepšie vyzbrojený. A tak prvou zbraňou, ktorú apoštol Pavol spomína, je viera v Trojjediného Boha ako všemohúceho Pána v časnosti i večnosti. Potom je to láska k blížnemu, k druhému človeku. Nuž a napokon je to nádej v Ježiša Krista, a to tak v živote ako aj vo chvíli smrti. Pokiaľ je kresťan vyzbrojený týmito zbraňami, môže a dokáže žiť tak, aby vedel zodpovedne a vo všetkej pripravenosti očakávať svojho Pána a Spasiteľa.
Okrem viery, lásky a nádeje však apoštol Pavol píše aj o konkrétnych súčastiach výzbroje, ktorými vtedajší vojak disponoval. Spomenutú sú pancier a prilba. To sú obranné zbrane. Chránia pred útokmi, agresiou a výpadmi zvonku. Chránia vtedy, keď na nás doliehajú otázky a hlavne pochybnosti. Chránia vtedy, keď život vnímame, povedal by som: ľahkovážne. Chránia vtedy, keď azda začíname žiť život, v ktorom posledný deň a Boží súd na konci vekov sa pre nás stávajú iba irelevantnými kategóriami, nič pre nás neznamenajú a nehrajú pre nás žiadnu rolu.
Bratia a sestry, pancier kryje človeku životne dôležité telesné orgány. Viera je zas nevyhnutnou ochranou pred pokušením. Pred šípmi pokušenia nás chráni neochvejná viera v Božie slovo. Z negatívneho pohľadu je to totiž práve nevera, ktorá charakterizuje akýkoľvek hriech. Keď človek hreší, znamená to, že uveril satanovým klamstvám. A preto je nepostrádateľná láska k Bohu. Pokiaľ totiž Boha dokonale milujeme, tiež Ho dokonale poslúchame.
Drahí priatelia, táto výzbroj nás však nechráni len pred útokmi, ktoré na nás doliehajú zvonku. Ona nás rovnako tak posilňuje aj pri útokoch, ktoré vychádzajú z nášho vnútra. Tvárou v tvár nášmu zlyhávaniu a našej malej viere dúfame v milosť a podporu Pána Ježiša.
Každopádne i o túto výzbroj sa treba starať, aby bola takpovediac funkčná. Aby nesklamala vtedy, keď ju budeme najviac potrebovať a najviac sa na ňu spoliehať. Ona totiž nefunguje automaticky. Výzbroj, o ktorej apoštol veriacim v Tesalonikách píše, sa aktivizuje pri počúvaní Božieho slova, pri spovedi a pri prijímaní darov svätej Večere Pánovej. Iba vtedy ona ochraňuje počas bežného dňa a robí nás pripravenými na príchod nášho Pána.
9 Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10 ktorý zomrel za nás, aby sme spolu s ním žili — či bdieme a či spíme. 11 Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. Drahí priatelia, všetky tieto inštrukcie a dobre mienené rady, všetok ten popis kresťanovej výzbroje, všetky tie reči o bdelosti a triezvosti, o svetle a tme – nám apoštol Pavol dáva z jedného prostého dôvodu: Boh nás neurčil na hnev ani na trest. Nestvoril nás a nepostavil nás do tohto sveta, aby nás nakoniec mohol zahubiť a zničiť. Naopak! Boh túži po tom, aby sme získali spásu. Aby sme sa o ňu vlastnou nedbalosťou, ľahostajnosťou a ľahkovážnosťou nepripravili.
Cesta k spáse je však len jedna. A Pavol to už snáď ani jasnejšie nemôže povedať: skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10 ktorý zomrel za nás, aby sme spolu s ním žili. Keďže človek je akosi náchylný veriť, že k spáse vedieť bezpočet iných ciest, nielen tá Kristova cesta, odporúča Pavol, aby sme sa napomínali a povzbudzovali v tom, čo je pravda, skutočná pravda, jediná pravda. Áno, bratia a sestry, ja viem. Najmä to napomínanie väčšinou nikto nemá rád. Zväčša to hneď berieme osobne, uráža nás to a podobne. No z času na čas každý jeden z nás potrebuje skorigovať smer svojej životnej cesty alebo sa aspoň samého seba pýtať, či kráča správnym smerom. A to predovšetkým preto, aby sme nestratili to, čo je pre nás pripravené vo večnosti.
Nuž a nakoniec je tu ešte to povzbudzovanie. To poznáme najmä zo športového prostredia, keď fanúšikovia povzbudzujú svoj tím alebo svojho obľúbeného športovca k maximálnemu výkonu a čo najlepšiemu výsledku. Takto, milé sestry, drahí bratia, sa máme povzbudzovať aj my ako kresťania. Veď i to môže byť a je nádherný prejav lásky k blížnemu, že mi záleží nielen na jeho časnom, ale aj na jeho večnom dobre. Že si nechcem privlastniť spásu len sám pre seba, ale chcem ju dopriať aj druhému. Že minimálne v modlitbe na neho myslím. V tomto čase, keď stále ešte platí zákaz organizovania hromadných verejných podujatí, kam sa radia aj bohoslužby, sa takto osobne povzbudzovať v dobrom kresťanskom zápase nateraz nemôžeme. No nikto nám nezakázal modliť sa navzájom jedny za druhých. A preto: toto robme! Tak ako to robili aj kresťania v Tesalonikách. A to: na radosť apoštolovu, na slávu Božiu a na svoje spasenie. Amen.
