2. adventná nedeľa – … lebo sa blíži vaše vykúpenie …
Written by radovan on dec 04, 2020 in - No Comments
- adventná nedeľa – 6.12.2020
„… lebo sa blíži vaše vykúpenie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 21, 25 – 36
25 Na slnku, na mesiaci i na hviezdach budú znamenia. Národy na zemi budú plné úzkosti a zmätku z burácania mora a vlnobitia. 26 Ľudia budú zmierať strachom a očakávaním toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. 27 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s veľkou mocou a slávou. 28 Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ 29 Povedal im toto podobenstvo: „Pozrite na figovník a na všetky stromy! 30 Keď vidíte, že pučia, viete, že leto je už blízko. 31 Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. 32 Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa všetko nestane. 33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. 34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás ten deň neprekvapil; 35 príde totiž ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. 36 Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mali silu uniknúť všetkému, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Neviem ako vy, ale ja mám rád tzv. katastrofické filmy. S dnešnými výkonnými počítačmi a vymakanou grafikou dokážu tvorcovia vytvoriť vskutku dych berúce efekty a zábery. Či už sa jedná o vybuchujúce sopky, masívne tsunami alebo planétu Zem ohrozujúci asteroid, ktorý podľa výpočtov astrofyzikov pretne orbitu našej planéty a zrazí sa s ňou … Svet sa zrazu ocitá v ohrození. Ľudia sa pripravujú na svoj koniec, na zánik existencie. Jedni to robia tak, druhí zas inak. Jedni sa začnú modliť a utiekajú sa do chrámov, iní zas do krčiem. No našťastie vždy sa nájde nejaký ten hrdina, ktorý hroziace nebezpečenstvo odvráti a svet s jeho obyvateľmi zachráni.
Dovolím si povedať, že toto je bežný scenár filmov z kategórie tzv. katastrofických. Samozrejme, aby som nezabudol: sem tam sa objaví ešte nejaká tá ľúbostná zápletka, aby to malo správne „grády“ 😊 Bratia a sestry, mám za to, že biblický text, ktorý nám dnes zaznel ako kázňový, by mohol byť veľmi dobrým scenárom ku katastrofickému filmu. Je v ňom totiž všetko: tak napätie, tak vyčíňanie prírodných živlov ako aj panika ľudí a v neposlednom rade hrdina, ktorý celý priebeh pohromy a katastrofy zvráti a ľudstvo zachráni.
No mám aj za to, že Pán Ježiš tieto slová nevyslovil preto, aby sa svetová kinematografia predbiehala v tom, kto podľa Jeho predlohy natočí lepší film. Slová, ktoré Ježiš vyslovil, boli povedané predovšetkým preto, aby sa Kristovi nasledovníci vedeli dobre pripraviť na stretnutie s prichádzajúcim Pánom pánov a Kráľom kráľov a správne sa zorientovať v Božích plánoch a dejinách spásy. Čo nám teda svojimi slovami chce Pán Ježiš povedať?
31 Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Táto výpoveď nášho Pána Ježiša azda najlepšie vyjadruje tému dnešnej 2. adventnej nedele, ktorá znie: Kráľovstvo Božie prichádza. Príchod kráľovstva Božieho je v našich predstavách veľmi úzko spojený s budúcnosťou. Budúcnosť pritom vnímame tak, že je to niečo, čo príde. Niečo, čo bude. My, ľudia veriaci v Krista, by sme však budúcnosť ako takú mali definovať inak. Nie ako niečo, čo príde. Ale ako Niekoho, kto má prísť. To znamená: Našou budúcnosťou nie je niečo, ale Niekto. Našou budúcnosťou je Ten, ktorý prichádza – Ježiš Kristus.
On je Ten, kto má v sebe život, spásu a blaženosť v plnosti. On je Ten, kto je naším vykúpením, šťastím a spravodlivosťou. On je Ten, kto nám prináša večný život a večné spoločenstvo s Bohom. Práve takýto a nie iný Ježiš Kristus je Tým, ktorý je na ceste, kto prichádza. Prichádza ako Ten, kto v svojej osobe tvorí a prináša spásu. Takto k nám prichádza v ústrety. Takto sa k nám blíži. Nevydáva sa k nám na cestu ako niekto, kto nám chce zle. Ako niekto, kto nás chce trestať a zatratiť. Nie! Vydal sa k nám na cestu ako náš Vykupiteľ. Chce sa s nami stretnúť ako náš Záchranca. Hľadá našu blízkosť. Chce pri nás a vedľa nás stáť.
Drahí priatelia! On je rovnako tak odpoveďou na naše niekedy aj tajné otázky: Čo so mnou bude? Mám ešte ja nejakú budúcnosť? Čo sa nachádza za tou poslednou hranicou, ktorou budeme musieť všetci prejsť a ktorá je nám všetkým stanovená? Ako môžem tvárou v tvár obstáť koncu, ktorý sa týka tak mňa ako aj ostatných?
Bratia a sestry, z toho, čo sme počuli sa zdá, že ako veriaci ľudia nie sme automaticky chránení pred tým, čo vyzerá hrozivo a čo je nebezpečné. Pán Ježiš však vznáša námietku voči strachu, ktorý na nás doráža. Protirečí obavám, ktoré sú v nás hlboko zakorenené. Namiesto toho nám dnes radí: Vzpriamte sa, zodvihnite hlavy! Tieto slová pritom netreba vnímať ako Ježišov príkaz. Naopak! Jedná sa o povzbudenie. Jedná sa o prísľub, ktorý v nás chce vyvolať odvahu. Odvahu v tom slova zmysle, že všetko to ťažké, čo má prísť, je len predohra, akási prestrelka, ktorá sa jednoducho musí odohrať. Avšak to, čo je skutočne dôležité a rozhodujúce, to, čo sa ku nám blíži a prichádza je On sám. On sa k nám náhli. Nie však preto, aby nás spravodlivo potrestal a odsúdil. Náhli sa k nám ako náš Spasiteľ, ktorý má pri sebe a v sebe všetku spásu. Náhli sa aj ku mne, aby mi túto spásu a záchranu pre večnosť osobne priniesol. Náhli sa k nám s hodnotami Božieho kráľovstva akými sú: láska, milosť, dobro, pokoj, odpustenie. Bratia a sestry, práve táto skutočnosť nech je našim pokojom a našou istotou! Že keď sme pri Kristovi a s Kristom, sme na tej správne strane. Sme na strane víťaza. A z Jeho rúk nás nikto ani nič nemôže vytrhnúť ani nevytrhne.
Drahí priatelia, ako sa však v spleti všetkých tých dejinných udalostí zorientovať? Pán Ježiš si pomáha jedným prirovnaním z prírody: „Pozrite na figovník a na všetky stromy! 30 Keď vidíte, že pučia, viete, že leto je už blízko. 31 Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Akoby tým Boží Syn chcel povedať: Vy, ľudia, keď chcete, dokážete byť múdri, pozorovať prírodu a veľa z nej vyčítať, veľa sa z nej dozvedieť o budúcnosti. Pri pozorovaní a skúmaní prírody a prírodných javov človek objavil mnohé zákonitosti, ktorým dovtedy nerozumel. Buďte teda múdri aj čo sa týka tej eschatologickej, večnej budúcnosti! Žite s otvorenými očami a hlavne srdcami! Všímajte si, čo sa deje a dajte si svoj vzťah s Bohom ako aj s druhým človekom na poriadok, kým je na to ešte čas! … vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.
32 Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa všetko nestane. 33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. Evanjelista Lukáš na tomto mieste vyjadril to, čo bolo pre rané kresťanské spoločenstvo charakteristické. A to bolo presvedčenie, priam až istota, že Pán Ježiš sa vráti ešte za ich života. Čas však plynul a Ježiš neprichádzal. A tak sa kresťanská cirkev s týmto fenoménom musela popasovať a zaujať k nemu jasný postoj, zvlášť, pokiaľ z pohanského sveta čelila posmeškom a ironickým narážkam v zmysle: Tak, kde je ten váš Kristus? Bratia a sestry, nič to, že odvtedy už prešlo dobrých 2000 rokov. V tej Božej matematike to nie je zas až tak dlho a veľa, pokiaľ berieme na zreteľ, že u Boha je 1000 rokov ako 1deň a 1deň ako 1000 rokov. Zatiaľ neprišiel len preto, lebo nám zhovieva a túži po tom, aby sa čím viacerí dali na pokánie a boli zachránení. V každom prípade sa však na Ježišove slová hodno spoľahnúť. To jasne vyplýva z Kristovho tvrdenia: 33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. Teda inak povedané: Tak ako sa moje slová nepominú, tak celkom isto sa i ja so svojim kráľovstvom vrátim a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
Drahí priatelia, ako teda obstáť? Ako verne až do konca vytrvať a povedané apoštolom Pavlom – dobojovať ten dobrý boj viery? 34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás ten deň neprekvapil; Na tomto mieste Pán Ježiš naznačuje, čo všetko dokáže človeka rozptýliť v koncentrácii a svedomitom očakávaní Jeho príchodu. Na jednej strane sú to radosti života, ktoré sú charakterizované slovami: obžerstvo a opilstvo. Na druhej strane sú to starosti o tento život. V prvom prípade, ako sa povie, človek od rozkoše nevie, čo so sebou. Jeho filozofiou sa stalo užívanie si. Niečo na spôsob toho známeho latinského: Carpe diem! (Uži deň!). V druhom prípade ťažkosti, starosti a trápenia života v človeku podkopávajú vieru a dôveru v Pána Boha ako Toho, ktorý sa dokáže postarať a ktorý sa aj postará. Pán Ježiš hovorí: Vy si dávajte pozor tak na jeden ako aj na druhý extrém! Inak povedané: Užívajte si dary života s rozumom! A rovnako tak: neprepadávajte ustarostenosti! A nadovšetko nezabudnite na to, na čo tu ste! Nie ste tu len kvôli užívaniu si. A rovnako tak tu nie ste ani preto, aby ste celý čas iba panikárili a prepadávali ustarostenosti. Ste tu predovšetkým na to, aby ste svedčili o Božej veľkosti, sláve, láske a milosti!
36 Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mali silu uniknúť všetkému, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“ Keď Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, čo nemajú robiť a čím nemá ich srdce oťažieť, teraz prízvukuje to, čo robiť majú, aby mali silu uniknúť všetkému, čo má prísť a postaviť sa pred Syna človeka. Z týchto slov vyplýva, že človek sám zo seba nemá dosť síl na to, aby obstál a mohol sa postaviť pred Božieho Syna. No sú tu dva prostriedky, ktorých sa treba chopiť a pridržať sa ich : bdelosť a modlitba. Mám za to, priatelia, že práve bdelosť a modlitba je to, čo nádherne vystihuje adventný čas. No vnímajú to aj bežní ľudia takto? Keď sa povie advent, napadne nám hneď adventný veniec a postupné zapaľovanie sviečok na ňom. Čo samo o sebe je síce krásne. No len aby sa nám z toho nestál nejaký lacný folklórny prvok bez väčšieho významu a hĺbky! Ľuďom napadajú adventné koncerty, vianočné trhy, varené vínko, pečená klobáska a podobne. To všetko je síce príjemné, ale akému percentu obyvateľstva, čo sa adventu týka, napadne niečo také ako: bdelosť a modlitba?
Drahí priatelia, takto aj my, a to nielen dnes na 2. adventnú nedeľu, ale aj počas ďalších zvyšných dní adventného času, na základe dobrej Ježišovej rady, chceme v bdelosti a modlitbe očakávať nášho prichádzajúceho Pána. Chceme ho očakávať a vyzerať ako nášho Vykupiteľa, ktorý k nám so svojim kráľovstvom a jeho hodnotami prichádza. Chceme pozdvihnúť svoje hlavy a spolu so žalmistom vyznávať: Pozdvihujem si oči k vrchom. Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem … Chceme tento čas prežiť tak, aby nás v tomto zbožnom očakávaní nerozptyľovali ani slasti ani strádania pozemského života. K takémuto prežívaniu svätého adventného času, Bohu na česť a slávu a nám na časné a večné dobro, nech nám sám prichádzajúci Pán pomáha! Amen.
Pane, Ty si Ten, kto k nám prichádza. My sme tí, ktorí putujeme. Ďakujeme Ti za to, že aj tohoročný advent chceš stráviť s nami a pobudnúť pri nás. Pomôž nám, aby sme Ťa prijali s veriacim srdcom. Tvoji sme teraz i naveky. Amen.
