Uzávierka občianskeho roka 2020 – Verím! Pomôž mojej nevere!
Written by radovan on dec 30, 2020 in - No Comments
Uzávierka občianskeho roka – Silvester – 31.12.2020
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Marek 9, 24
Verím! Pomôž mojej nevere!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Stojíme na konci starého roka 2020. Myslím, že to bude rok, ktorý sa natrvalo zapíše do svetových dejín ako rok korona krízy. Ako rok rôznych obmedzení či opatrení, ktoré, zvlášť v tom slovenskom kontexte, nejeden raz pôsobili protichodne, keď nie až chaoticky. Rok neistoty, keď dnes už neplatí to, čo včera a zajtra to, čo dnes … Rok, keď sa muselo preložiť či rovno zrušiť množstvo podujatí, a to tak kultúrneho, športového, spoločenského, rodinného či náboženského charakteru. No mám za to, že na tento rok nezabudneme ani ako jednotlivci. Veď sme si počas neho prešli takými skúsenosťami, o akých sa nám doposiaľ ani nesnívalo. Som presvedčený, že pokiaľ by sa spravila nejaká odborná štúdia o tom, ktoré slová sa medzi populáciou v roku 2020 najviac používali, boli by to slová ako: korona, rúško, odstup, lockdown, pandémia, konzílium odborníkov, hlavný hygienik, nemocnice, testovanie, dištančné vzdelávanie, vakcína, premiér, pľúcna ventilácia a pod.
Rok 2020 bol dôkazom toho, že dobrý, pohodlný, stabilný, zdravý a hlavne bezpečný život bez obmedzovania našich občianskych slobôd nie je vôbec samozrejmosť. Naopak! Stačí maličký vírus, ktorý je viditeľný len pod mikroskopom a všetko sa môže zrazu zmeniť. Bol to teda rok, ktorý vážne preveril naše priority, hodnoty a základy, na ktorých je postavený náš život.
Bratia a sestry, hneď na úvod som prečítal slová, ktoré otec posadnutého chlapca adresoval Pánovi Ježišovi: Verím! Pomôž mojej nevere! Zvláštnosť týchto slov je v tom, že sú to slová, na ktoré som tento rok na pôde dobšinského cirkevného zboru už kázal. Bolo tomu tak presne na Nový rok, 1.1.2020, teda v prvý deň roka 2020. Mám totiž vo zvyku vždy na Nový rok kázať na tzv. heslo daného roka. Nuž a pre rok 2020 to boli práve tieto slová: Verím! Pomôž mojej nevere!
Neviem, kto ich pre rok 2020 vyberal, ale myslím, že ten človek je obdarovaný alebo bol v danej chvíli obdarený prorockým duchom, či darom proroctva. Áno, priatelia! To, čo v roku 2020 dostalo zabrať, to nebolo iba zdravie obyvateľstva a ekonomika, ale tiež naša viera. Viera v Boha, ktorý to má mocne vo svojich rukách. Viera v Boha, ktorý to má pod kontrolou. Nie jeden sa v roku 2020 pýtal: Naozaj to má Boh vo svojich rukách? Naozaj to má pod kontrolou?
Drahí priatelia, nedá mi, aby som v tejto chvíli nezacitoval z vlastnej novoročnej kázne. Pripravoval som si ju samozrejme v čase, keď som o korone nemohol príliš tušiť. V takomto čase pred rokom sme evidovali azda len to, že v nejakej provincii v Číne s tým majú akýsi problém. No keďže Čína je dosť ďaleko od nás, nerobili sme si z toho nejakú ťažkú hlavu. V kontexte situácie, v ktorej sa nachádzame my teraz, keď kvôli zlej epidemickej situácii, kvôli množstvu chorých a nakazených, sa v mnohých chrámoch žiadne služby Božie ani nekonajú, moje úvahy z novoročnej kázne vyznievajú o to zaujímavejšie. Okrem viery v nej tak trošku uvažujem aj o zdraví, ktoré vnímam ako dôležitú súčasť života každého jedného z nás, napodiv však nie ako tú najdôležitejšiu.
Myslím si, že jednou z našich najväčších starostí v roku 2020 bolo práve toto: zachovať si zdravie. No v čase vzniku novoročnej kázne ešte netuším, ako sa to so zdravím mnohých počas roka 2020 skomplikuje, a že to azda pre ľudí bude impulz, aby sme si uvedomili, akí krehkí vieme byť, ako ľahko sa každý jeden z nás môže pominúť. A že prioritou v každej chvíli nášho života by mala byť nielen túžba byť zdravý, túžba po tom pozemskom, prízemnom, ale najmä túžba po tom nebeskom, večnom. Nahliadnime preto teraz do niekoľkých viet z mojej novoročnej kázne, ktoré tu zazneli takmer pred rokom, na Nový rok 2020:
„Stojíme na prahu nového roka. Je pekným zvykom, že si na začiatku roka ako bratia a sestry v spoločenstve, či ako rodinní príslušníci alebo kamaráti či kolegovia v práci zvykneme priať, „vinšovať“ veľa dobrých vecí. Medzi nimi nechýba zdravie, pohoda, či úspech. Dnes je už celkom v móde aj Božie požehnanie. Nie málo je tých, ktorí zvyknú povedať : Prajem ti hlavne pevné zdravie, lebo to je najdôležitejšie. Áno, priatelia, zdravie je vskutku dôležité pre pobyt v tejto časnosti. Zdravý človek sa vie inakšie realizovať a uplatniť ako chorý. Má iné možnosti v živote ako nemocný. Má iné ciele, iné plány, iné priority, iné sny atď. Predsa len, pokiaľ sa na život nepozeráme len ako na niekoľko desiatok rokov prežitých na tejto zemi, ale vnímame ho spektrálnejšie a sme ochotní do tejto predstavy zahrnúť aj večný život, potom zdravie ako také nie je to najdôležitejšie.
Z perspektívy večnosti je omnoho viac ako zdravie dôležitejšie niečo iné. Iste, nechceme sa dnes rúhať. Naopak! Chceme Pánu Bohu za dar zdravia ďakovať a rovnako tak ho vyprosovať všetkým nemocným a chorým. No v konečnom dôsledku ide o to, že človek môže byť snáď aj celý život zdravý, no zdravie ako také nie je ešte zárukou života večného. Pokiaľ nám teda záleží aj na večnosti, nielen na tom pozemskom živote, potom by sme si okrem zdravia, pohody či úspechu mali priať ešte aj niečo navyše : vieru.“ – toľko citát.
V tej novoročnej kázni som sa ďalej snažil poukázať na rôzne pohľady na vieru, jej definíciu, vnímanie a prežívanie. Nuž a samotnú kázeň som zakončil slovami: „Hudson Taylor, veľký misionár, ktorý pôsobil Číne, raz povedal: Nepotrebujeme silnú vieru v Boha; potrebujeme vieru v silného Boha. A tak, priatelia, vieru v silného Boha dnes vám, ale i sebe samému, na začiatku nového roka 2020 okrem mnohých ďalších vecí prajem a vyprosujem aj ja.“ – toľko citát.
Áno, bratia a sestry! Viera v silného Boha. To je to, čo potrebujeme aj na konci roka 2020. Ba dovolím si povedať, že túto vieru v silného Boha potrebujeme azda ešte viac na konci roka 2020 ako na jeho začiatku. Vieru v silného Boha, ktorý to dá. Vieru v silného Boha, ktorý má svoj plán. Vieru v silného Boha, ktorý vie, čo robí a prečo to robí. Vieru v silného Boha, ktorý to má i naďalej mocne v rukách a ktorému sa to nevymklo spod kontroly. Ba dokonca sa odvážim a trúfnem povedať: Chce to vieru v silného Boha, ktorý s tým celým koronovým šialenstvom s najväčšou pravdepodobnosťou nemá ani nič spoločné. No napriek tomu, že sme si to spôsobili my sami, nás cez to On chce opäť raz previesť a zachrániť nás …
Samotný evanjeliový príbeh o otcovi posadnutého chlapca, o jeho podlomenej viere i o Majstrovi Ježišovi z Nazaretu pritom postupne graduje: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18 a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19 A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! 20 A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. 21 Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva. 22 A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami! 23 Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné.
Áno, priatelia, len potade vie zájsť človek. Človek vie konštatovať a analyzovať problém, resp. chorobu. No Syn Boží pozná riešenie: Veriacemu je všetko možné . 25 Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! 26 Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal.
Žiaľ, v roku 2020 onemocneli snáď aj takí, ktorí sa na jeho začiatku necítili vôbec zle ani choro a nebolo dôvodu sa domnievať, že by práve oni mohli mať nejaký zdravotný problém. Že práve oni by mali dokonca odísť z tejto časnosti. A toto konštatovanie sa netýka iba ľudí pozitívne testovaných na koronu, ale aj ďalších, ktorí onemocneli či umreli na iné diagnózy.
Evanjelium, tá dobrá správa, ktorá nám v tom všetkom dnes zaznieva, spočíva v tom, že Ježiš si dokáže poradiť aj s problémom, ktorý je pre človeka v danej chvíli takpovediac neriešiteľný. Toto, drahí bratia, milé sestry, nech je na konci roka 2020 potešením a útechou pre všetkých tých, ktorým počas tohto roka onemocneli ich najbližší, resp. pre tých, ktorí rovno stratili svojich blízkych. V tejto chvíli je to zrejme jedno na akú diagnózu. Potešenie v tom slova zmysle, že zatiaľ čo my ľudia vieme konštatovať iba chorobu, diagnózu a zdravotný problém, Ježiš konštatuje a prináša riešenie, uzdravenie, nádej, novú šancu a život. On prináša nádej tam, kde sa naše nádeje a vyhliadky končia. On rovnako tak raz, keď nastane v tých Božích plánoch správny čas, k životu prebudí aj všetkých tých, ktorí nás cestou časnej smrti predišli do večnosti i počas roka 2020.
Verím! Pomôž mojej nevere! Akoby ten otec posadnutého chlapca hovoril: Áno, Pane, ja Ti verím! Verím v Teba! Ale keď niekedy je to také ťažké … veriť … pomôž mi! Bratia a sestry, mám za to, že v istých momentoch života je každý jeden z nás takým novodobým pochybujúcim, zlomeným otcom z prečítaného príbehu. Aj by som veril aj chcem veriť. Ale keď ono je to niekedy fakt ťažké. A preto: Pane! Pomôž mojej nevere!
Drahí bratia, milé sestry, pokiaľ som vám i sebe samému na začiatku nového roka 2020 vyprosoval okrem zdravia, úspechov a Božieho požehnania aj vieru v silného Boha, robím tak aj dnes, na jeho konci. Myslím, že i v tých bližších či vzdialenejších dňoch roku 2021, do ktorého o niekoľko hodín vstúpime, budeme potrebovať jedno i druhé. Tak pevnú vieru v srdci ako aj silného Boha pri sebe. A preto vám prajem tak jedno ako aj druhé: pevnú vieru v srdci a silného Boha pri sebe. Amen.
