Nedeľa po Deviatniku – O štyroch srdciach
Written by radovan on feb 06, 2021 in - No Comments
Nedeľa po Deviatniku – 7. 2. 2021
„O štyroch srdciach“
Piesne: 374, 622, 282, 259 / A- 67 / Ž 119, 89 – 96 / Mk 4, 26 – 29
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 13, 1 – 9.18 – 23
1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2 Okolo neho sa zhromaždili také veľké zástupy, že musel nastúpiť na loď a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu. 3 Hovoril im veľa v podobenstvách: Hľa, rozsievač vyšiel siať. 4 Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. 5 Druhé padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, 6 no potom, keď vyšlo slnko, obilie zahorelo, a pretože nemalo koreň, vyschlo. 7 Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8 Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. 9 Kto má uši , nech počúva! 18 Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi: 19 Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty. 20 Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, 21 no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne. 22 Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody. 23 Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Čo má políčko a roľník spoločné s nami? Možno aj tak sa pýtali na začiatku niektorí zo zástupu, ktorý vtedy naslúchal Ježišovým slovám. Čo má políčko a roľník spoločné s nami? Tak sa môžeme pýtať dnes aj my. Tým, ktorí pochopili, vtedy došlo, že roľník je Ježiš a to políčko sú oni. Tým, ktorí chápu dnes, azda tiež dochádza ten istý zmysel Ježišových slov.
Keď sa rozsieva, niektoré zrnká padnú aj na cestu, na tvrdú, udupanú pôdu, na ktorej nemajú šancu zapustiť korienky a vyklíčiť. Ostávajú teda napospas vtákom, ktoré ich skôr alebo neskôr nájdu a zjedia. Pri rozsievaní sa to bežne stáva. Svojim spôsobom takéto semienka vychádzajú navnivoč, nakoľko nesplnili účel, za akým boli rozsievané. V každom prípade sa tomu nedá celkom zabrániť. Nakoniec však ani nie je prečo tomu brániť. Samotné rozsievanie tým predsa nestráca svoj zmysel a celkovú úrodu to neohrozí. Nuž a presne tak tomu je aj so zvestovaním Božieho slova. Veď práve v tom je pointa Ježišovho podobenstva. Na obraze z poľnohospodárskej oblasti, konkrétne zo sejby zrna, chce Ježiš poukázať na to, ako je to so zvestovaním Božieho slova, evanjelia.
Keď sa rozsieva, nedá sa ani sondovať extra pre každého zrno, či pôda, do ktorej padne nie je príliš plytká, povrchná, piesčitá alebo kamenistá. Stálo by to veľa času a úsilia. V konečnom dôsledku by to spomalilo, ba čo viac – znemožnilo by to samotnú sejbu a nemalo by to nijaký efekt. Pri rozsievaní existuje teda zakaždým určitá pravdepodobnosť, že niektoré zrnká padnú aj do nie celkom optimálnej pôdy. Možno aj do plytkej, ako je to v Ježišovom príbehu. Tam síce rýchlo vzídu, dokonca rýchlejšie než inde, ale nemajú dlhé trvanie. Ani preto však nie je sejba ohrozená a už vôbec nestráca svoj zmysel.
Rovnako tak, keď sa seje, sa nedá špekulovať nad tým, kde na políčku je alebo nie je „konkurenčná“ sadba, v našom prípade tŕnie. Aj to, že časť sadby zahynie v tŕní je normálne. S takýmito stratami hospodár jednoducho musí počítať. Ináč by asi bol naivný. Ani to však neznamená, žeby sejba nemala zmysel.
8 Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. Náš reformátor Martin Luther vo svojom výklade tohto Ježišovho podobenstva hovorí, že práve tento verš je útechou každého kazateľa slova Božieho. Nakoniec však aj každého úprimného kresťana, ktorý svoje poslanie a svedectvo v tomto svete berie vážne. Naznačuje totiž, že rozsievanie – teda zvestovanie Božieho slova, o ktoré v skutočnosti v tomto príbehu ide, i napriek predchádzajúcim stratám má svoj zmysel.
Bratia a sestry, celý zástup je tu teda vyobrazený ako jedno veľké pole (oranisko), do ktorého človek nevidí. Tak ako ani kazateľ alebo hocikto iný, kto zvestuje Božie slovo, nevidí do svojich poslucháčov. Nevidí, čo sa im preháňa hlavou. Nevie, čo konkrétne vtedy prežívajú, v akom sú stave, rozpoložení, ako sú naladení. V najlepšom prípade možno iba niečo tuší. Určite sa však v spoločenstve nachádzajú ľudia, ktorí počuté slovo neprijmú. Určite sa nachádzajú aj takí, ktorí síce nadšene prijmú, ale nič nepochopia. Alebo nadšene prijmú, no zajtra presne rovnako nadšene prijmú niečo iné, možno niečo úplne odlišné. V tom zástupe sú však aj takí, ktorí potrebujú a chcú počuť, potrebujú pomôcť, sú osloviteľní – chápu a prijímajú. Aj keď je to tak trochu zvestovanie „naslepo“, určite sú v tom zástupe ľudia, kvôli ktorým malo ono plošné rozsievanie – zvestovanie zmysel a ktorí v konečnom dôsledku vynahradia všetky straty.
Milí priatelia, je fakt, že celé dnešné podobenstvo môže vyznieť značne pesimisticky, pokiaľ sa sústredíme na všetky úskalia, ktoré sejbu ohrozujú. Ono je však rozprávané s neprekonateľným optimizmom : vymenováva totiž, čo všetko sejbu ohroziť nemôže, čo všetko nemôže odvrátiť úrodu. Ak by sme sa totiž aj v cirkvi pri zvestovaní Božieho slova sústreďovali práve na straty, potom by sme si jednoducho vyberali, komu sa asi zvestovať oplatí a komu asi nie, aby sme svoju energiu a čas využívali pokiaľ možno čo najefektívnejšie a najzmysluplnejšie. Bola by to taká výberová misia, kde najprv prebieha počiatočná analýza stavu potenciálnych poslucháčov a potom sa triedia a vyberajú najideálnejší, najoptimálnejší príjemcovia.
V skutočnosti je však toto podobenstvo dobrou správou o tom, že Ježiš sám odmieta takto triediť poslucháčov. Ba dokonca On zvestuje aj tomu, kto nevyzerá vnímavejšie a otvorenejšie ako udupaná poľná cesta. To pre nás, bratia a sestry, môže znamenať iba jedno : Nie sme tu od toho, aby sme si vyberali. Rozsievať máme rovnako každému : vzdelanému i jednoduchému človeku, bohatému podnikateľovi i človeku, ktorý je odkázaný na sociálne dávky. V kontexte Dobšinej – „gádžovi“ i Rómovi, „bulleenerovi“ i „gordanovi“, vyslúženému baníkovi i presvedčenému ateistovi. Ježiš nám predsa nedal právo výberu a triedenia. Namiesto toho nám dal povinnosť zvestovania a vydávania dobrého svedectva.
Otázka v druhej časti kázňového textu, ktorý je vlastne samotným Ježišovým vysvetlením Jeho podobenstva, sa teraz obracia na problematiku pôdy ako takej. Prečo je to tak, že niektorá pôda je tvrdá, udupaná? Prečo je niektorá pôda plytká, iná zas tŕnistá? To znamená : Prečo nie každý prijíma Božie slovo a prináša úrodu? Prečo sa to týka iba niektorých?
19 Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty. Udupaná pôda na kraji cesty sa stáva ekvivalentom človeka, srdce ktorého sa nechce dať „poorať“. Radšej neprijíma nič. Je voči všetkému zatvrdnuté. Kľúčové slovo je tuná „chápať“, resp. „nechápať“. Do tejto kategórie patria všetci tí, ktorí nepochopili, o čo tu ide a čo sa tu ponúka. Keby tomu totiž rozumeli, určite by nedovolili, aby im semienko (dar Božieho slova) zožrali vtáci. V zástupe, ku ktorému a o ktorom Ježiš hovorí, do tejto skupiny patria napríklad farizeji, ktorí sa rozhodli ohľadom Ježiša, že : Nie! Rozhodli sa na veci pozerať inak a nič, čo sa zvestuje, si nepripúšťajú. Sú voči tomu obrnení, ignorujú to. Nechcú s tým mať nič. Dá sa na to povedať len jedno : Majú plné právo na toto rozhodnutie a toto právo treba rešpektovať. Zároveň však treba dodať: škoda pre nich!
Čo sa týka nás, do tejto kategórie možno zaradiť ľudí, ktorí snáď aj Božie slovo čítajú, počúvajú. Snáď aj majú túžbu zmeniť svoj život. Vyskúšať to s Ježišom, veriť v Neho a nasledovať Ho. Avšak diabol robí všetko preto, aby práve vznikajúcu vieru zničil. A tak sa v mysli takéhoto človeka začnú objavovať otázky typu: „Čo si o mne pomyslia ostatní? Čo na to povedia?“ Drahí priatelia, pravda je taká, že pokiaľ Božiemu slovu vo svojom živote ponúkneme iba málo priestoru, potom v nás ono ani nemôže zapustiť korene. Jednoducho na to nemalo dosť času a nestihlo to. Potom to, čo sme počuli, je rýchlo preč a rýchlo sa na to zabudne. Ešte ani samotná viera nemala kedy vzniknúť a už je aj po nej …
20 Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, 21 no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne. Tejto pôde dominuje slovo „hneď“. Predstavitelia tejto pôdy rýchlo a dokonca s radosťou prijímajú Božie slovo – rovnako rýchlo sa však aj pohoršia a odvrátia. Matúš všetkých takých charakterizuje ako „rýchlokvas“. Je to akási urýchlená odroda kresťanov, ktorá však zároveň nič nevydrží. Pri prvých problémoch pre vieru sa z nich stanú alibisti, ktorí sú schopní všetko poprieť. V Ježišovom kontexte je to náladový dav, ktorý Ho jeden deň prehlasuje za svojho kráľa a mesiáša. Vzápätí sa však k Nemu obracia chrbtom, keď ide do tuhého, resp. keď sa ich predstavy a očakávania nestotožňujú s tým, čo robí Ježiš.
Opäť, čo sa nášho kontextu týka, tuná možno zaradiť všetkých tých, ktorí sa vo svojej viere dopracovali len k akémusi „detskému štádiu“. Viera v nich síce začala pomaličky klíčiť, ale potom prišla reakcia okolia: „Predtým si bol normálny. Dnes, keď chodíš do kostola, na biblickú hodinu, na spevokol a modlitebnú skupinku, pôsobíš dosť komicky a trápne.“ I toto môže byť neraz dôvod „zabaliť“ to hneď v ranom štádiu viery. Bratia a sestry, prosme Pána Boha o to, aby sme neboli iba chvíľkoví kresťania alebo veriaci len pre čas, keď nám nič nehrozí, keď netreba prinášať nijaké obete! Kiežby sme boli stáli v každom čase! I vtedy, keď viera bude niečo stáť. Keď bude treba prinášať obete.
22 Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody. Pre tých, ktorých charakterizuje táto pôda, je mnoho vecí dôležitejších. Nemusí to byť len nevyhnutne túžba po bohatstve, i keď Ježiš sa o nej priamo zmieňuje. Môže to však rovnako byť všetko, čo je pre takéhoto človeka strašne dôležité, bez čoho si nevie predstaviť život a svoju existenciu ako takú. Pritom sa však veľakrát jedná o smiešne veci z reklamy, ktorá sa snaží človeku nahovoriť, že pokiaľ ešte nemá to alebo to, tak je asi „vadný“. Pre takýchto ľudí aj samotné kráľovstvo Božie môže mať svoju dôležitosť, no sú tu ešte aj iné dôležité, nielen ono. Ak však človek kráľovstvo Božie vníma iba ako jednu z dôležitých vecí a nie ako tú najdôležitejšiu, potom deklaruje opäť len to jedno a to isté: nepochopil nič. Bratia a sestry, kiežby sme si dokázali správne určiť životné priority a zariadiť sa podľa toho!
23 Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú. Bratia a sestry, toto je pôda, ktorá pochopila, na čo je zrno. Práve tak to má byť. Práve tak je to ideálne. Viera v tomto prípade sa mocne angažuje a prejavuje v živote. Viera v tomto prípade viditeľne ovplyvňuje to, ako človek myslí, čo hovorí aj čo robí. Vzťah s Ježišom naberá na hĺbke. Viera takéhoto človeka mení, aby sa stále viac a viac podobal na Toho, v ktorého uveril. Akou pôdou si ty, milý priateľ?
Drahí priatelia, záverom by sa dalo povedať asi toto : Samotné podobenstvo sa sústreďuje na silu zrna, ktoré sa navzdory všetkým prekážkam presadí a ktoré napriek všetkým neúspechom má zmysel rozsievať. Tak aj Božie slovo sa navzdory všetkému presadí. Platí tu predsa Ježišovo zasľúbenie, že cirkev ani brány záhrobia nepremôžu. Oplatí sa ho zvestovať za každých okolností a v každom čase. Ježišov výklad podobenstva zas zdôrazňuje rôzne situácie poslucháčov. Zdôrazňujem: situácie! Nie nemenné danosti! To znamená, všetko sa môže časom zmeniť, obrátiť. Niekoho síce zrno zastihne ako udupanú pôdu a má smolu – aj zrno aj ten poslucháč. Ale to ešte neznamená, že takouto udupanou pôdou musí ostať navždy. Dnes sa síce pri človeku slovo Božie neujalo, no zajtra, možno pozajtra bude snáď vnímavejší a lepšie pochopí o čom je reč. A preto to má význam a zmysel. Niektoré veci, niektorí ľudia len potrebujú čas a trpezlivosť. Mám za to, priatelia, že to je minimum, ktoré im môžeme dopriať, aby sme ich až príliš skoro neodpísali a nevzali im nádej. Niektorým, žiaľ, nepomôže ani čas, ani trpezlivosť. Ale to je už iný príbeh … Amen.
Pomodlime sa: Drahý Pane Ježiš Kriste, ďakujeme Ti za možnosť zvestovať Tvoje slovo i v tomto komplikovanom čase. Tvoje slovo je pre nás nielen prameňom viery a darom, ale tiež smerovníkom, ktorý nám jasne ukazuje, kade sa máme v živote uberať, ako máme žiť, aké hodnoty presadzovať. Ďakujeme Ti, Pane, že i s nami si mal trpezlivosť. Boli časy, keď ani my sme Tvojmu slovu nechceli načúvať. Prišlo nám ako nezáživné, nezaujímavé, nudné, prekonané či zastaralé. Ďakujeme Ti, že si to vtedy s nami „nezabalil“, tlejúcu iskru nezahasil a nalomenú trstinu nedolomil. Naopak! Prichádzal si zas a zas s ponukou svojho slova. Stále nanovo si jemne klopal na dvere našich sŕdc a túžil si, aby sme Ťa pustili dnu, k sebe, do svojho života. Daj teraz, prosíme, i nám trpezlivosť s tými, ktorí odmietajú počuť Tvoje slovo. Prosíme o nich. Dávaj im, Bože, svojho Svätého Ducha, aby na nich s trpezlivosťou konal Tvoje dielo, pripravoval ich na jeho prijatie a vzbudzoval v nich túžbu po spáse. Prosíme v tejto chvíli za všetkých kazateľov Tvojho slova, Bože. Napĺňaj ich rovnako svojim Duchom, aby mocne, neochvejne, horlivo a presvedčivo zvestovali Tvoje slovo, ktoré má moc zachrániť toho, kto mu verí. A aby ho zvestovali všetkým, bez rozdielu. Prosíme i za našu cirkev, aby sa od Tvojho slova neodkláňala a jeho výklad si neprispôsobovala svojim cieľom a pochybným názorom. Ale aby i naďalej na ňom pevne stála, k nemu sa hlásila a slovo pravdy ohlasovala. Do Tvojich rúk v tejto chvíli porúčame celú našu spoločnosť, našu krajinu, našich predstavených a prosíme: Zmiluj sa nad nami! Amen. Otčenáš …
Použité materiály: Jiří Mrázek – Evangelium podle Matouše
