2. pôstna nedeľa – nie jeden z mnohých pokusov, ale ten posledný …
Written by radovan on feb 25, 2021 in - No Comments- pôstna nedeľa – 28.2.2021
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 12, 1 – 12
1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. 11 Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach?“ 12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Minimálne dve slová človeku napadnú po prečítaní tohto podobenstva. Na jednej strane do neba volajúca drzosť vinohradníkov – nájomníkov vinice. Na druhej strane vskutku božská trpezlivosť, či ústretovosť majiteľa vinice s vinohradníkmi. Celé podobenstvo je pritom postavené tak, aby mu poslucháči rozumeli hneď po prvom počutí. Obrazy, ktoré Ježiš používa, boli vtedajšiemu človeku známe, a to bol dobrý predpoklad na správnu interpretáciu a pochopenie toho, čo chce Syn Boží povedať.
Pozrime sa v tejto chvíli najprv na samotné obrazy! Vinica v tomto prípade predstavuje Boží vyvolený ľud, Izrael. Obraz vinice v tomto pochopení sa často používa na stránkach Starej zmluvy. Vinica tam predstavuje Boží ľud, pre ktorý Hospodin s láskou spravil všetko potrebné preto, aby prinášal ovocie. V našom podobenstve je to vyjadrené slovami: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Prinášať ovocie, to v tomto prípade znamená: žiť Pánu Bohu na česť a slávu, vydávať o Ňom svedectvo svojim životom, rovnako tak milovať Boha a milovať svojho blížneho.
Pán vinice následne túto svoju vinicu zveril nájomníkom, čo bol vtedy zaužívaný proces. Nejedná sa tu teda o nič výnimočné iba o to, na čo bol vtedajší človek zvyknutý. Tak to jednoducho chodilo. Tak sa to bežne robilo. Vieme si celkom dobre predstaviť, že títo nájomníci – vinohradníci v Ježišovom podobenstve v danej chvíli reprezentujú farizejov, zákonníkov a nábožensko – duchovné špičky izraelského národa. Dosvedčuje to napokon aj samotný záver príbehu, kde čítame: 12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.
Je celkom prirodzené a normálne, že Pán vinice v čase oberačky požaduje svoj podiel z úrody. Vinica je predsa stále jeho. V tom čase to predstavovalo cca 50% z výnosu. Inak povedané: potom ako Hospodin vyslobodil svoj národ z otroctva v Egypte, potom ako ich previedol Červeným morom a púšťou do zasľúbenej zeme Kanaánskej, potom ako im ju vôbec pomohol zaujať a získať do vlastníctva, potom ako im dal svoj zákon – teraz pochopiteľne očakáva, že ľud sa Mu za všetko to dobrodenie odvďačí svojou vernosťou, poslušnosťou a láskou.
Čo sa však deje? To, ako si pri vymáhaní podielu z úrody počínajú nájomníci – vinohradníci, sa nedá označiť inak ako do neba volajúca drzosť, arogancia a nevďačnosť: 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. Opäť si vieme veľmi dobre predstaviť, že sluhovia z tohto podobenstva predstavujú mnohých starozmluvných prorokov, ktorých Hospodin postupne vysielal k svojmu národu. Posielal ich, aby v Jeho ľude zjednali nápravu. Aby viedli Izrael k pokore, pokániu, k vernosti voči Hospodinovi a k láske voči Nemu. No čoho sa mnohí z nich dočkali? Presne toho, o čom Ježiš hovorí: nedocenenia, prenasledovania, nepochopenia, ignorácie, ohrozeniu na živote, či smrti samotnej.
Pánovi vinice tak neostáva nič iné, len zariskovať a poslať k drzým nájomníkom, ktorí sa zrejme už neštítia ničoho, svojho Syna. Robí tak v nádeji, že k Nemu „budú mať úctu“. Zrejme nepočíta s tým, ako veľmi sa prepočítal. Zrejme nepočíta s tým, že nájomníci budú schopní niečoho takého: No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
Bratia a sestry, vodcovia izraelského národa spoločne s Rimanmi odmietajú Božieho Syna. Vyhodia ho cez plot vinice ako nepotrebný odpad a nakoniec zabijú. Nuž a to sa v skutočnosti s Božím Synom aj udeje. Bude doslova vyhodený za hradby mesta Jeruzalem ako nepotrebný, nežiadúci, problematický a pre isté kruhy aj nebezpečný odpad a zomrie na dreve kríža ako prekliaty Bohom. Prekliaty Bohom pre hriech nás všetkých. Tým však nad sebou sami vyrieknú súd, ktorý je nezvratný: 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným.
Drahí priatelia, ako sa tento príbeh dotýka dnes nás? Pretože doteraz by sa mohlo zdať, že toto všetko je zatiaľ iba čisto vecou Izraela, možno ešte tak aj Rimanov. Nakoľko však na odstránení Krista Pána sa podieľali nielen Židia, ale aj Rimania ako predstavitelia pohanského sveta, od tejto chvíle sa tento príbeh začína týkať aj nás, ktorí sme tiež súčasťou toho pohanského sveta. Čo teda doposiaľ povedané pre nás znamená? V reálnom živote je viac než nepravdepodobné, aby pán vinice takto riskoval život vlastného syna. Keďže sa dalo predpokladať, že nájomcovia sú schopní aj toho najväčšieho zla a krivdy. Avšak práve v tom je hĺbka celého posolstva prečítaného podobenstva. Pokus so synom, to nie je len jeden z ďalších pokusov! Je to posledný pokus! Je to záverečná Božia výzva voči nájomníkom – správcom vinice.
Bratia a sestry, čo to znamená? Môže to znamenať iba jedno: Ostáva nám iba jediná šanca, jediná nádej, dať si to s Pánom vinice, s Pánom nášho života, do poriadku. Záverečnému vyúčtovaniu a odovzdaniu podielu zo života, na ktorý má Pán nárok, sa nevyhne nikto z nás. Tou jedinou a jedinečnou šancou a nádejou nie je pritom nik iný ako Boží Syn – Ježiš Kristus. Keď Jeho odmietame, keď s Ním nechceme mať nič spoločné, potom už viac nemáme nikoho iného, kto by nás mohol zachrániť, keď k nám príde Boh, aby započal súd aj nad našim životom. Keď k nám príde Boh, aby požadoval podiel z úrody nášho života.
Azda je dobré vedieť, priatelia, že v tomto súde nás nezachráni to, že sme boli vždy pomerne milí ľudia a že sme celkom slušne žili. Na tomto súde nás môže zachrániť iba JEDEN: Ježiš Kristus sám a nikto iný, ani nič iné. Na tomto súde sa bude počítať len jedno: či sme sa Ho ako svojho jediného a jedinečného Záchrancu pridržali a či sme žili z Jeho odpustenia, ktoré nám On vydobyl silou svojej smrti na kríži a ktoré nám daruje deň čo deň. Každému rovnako. Tebe i mne. Včera, dnes i zajtra.
Odkaz dnešnej 2. pôstnej nedele by sa teda dal zhrnúť aj do týchto slov: Neurobme tú istú chybu ako vinohradníci, nájomcovia a správcovia vinice! Nezahoďme ten „Kameň, ktorý stal sa uholným kameňom!“ Veď ten kameň záchrany nám poslal sám Boh pre našu záchranu. 11 Pán to urobil a je to obdivuhodné v našich očiach.“
Drahí bratia, milé sestry, aké smutné to je, keď i v tomto čase, keď na Slovensku prebieha sčítanie obyvateľstva, si mnohí tak radi doslova „kopnú“ do cirkvi, do kňazov, ale i do rádových veriacich. Dnes všetci, ktorí sa svoju vieru snažia úprimne žiť, sú pokladaní za bláznov, šialencov, spiatočníkov a náboženských fanatikov. Nuž, pokiaľ je to tak, potom ja som hrdý na to, že som bláznom a fanatikom. I keď ma moje okolie môže za takého pokladať, predsa len ja viem jedno: ja viem ako to skončí. Áno, priatelia! Skončí to presne tak ako o tom hovorí dnešné podobenstvo: 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným.
Na druhej strane všetci tí, ktorí si myslia ako vybabrú s Pánom Bohom, s Ním jednoducho nevybabrú. Práveže vybabrú sami so sebou. Presne tak ako vinohradníci. A to tak, že viac možností na zmenu, na nápravu, na obrátenie sa im nedostane. I božská trpezlivosť má totiž svoje hranice. A v Písme svätom jasne čítame: Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Tiež tam čítame, že „Pán sa nenechá vysmievať“. Nuž a napokon čítame: „Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!“
Drahý priateľ! Daj sa zachrániť, kým je na to čas! Čas je totiž obmedzený pri každom jednom z nás. Je to veličina, ktorú nemáme vo svojich rukách. A preto s ňou treba narábať maximálne uvážene a múdro. No i čas Božej milosti je obmedzený. Ponuka záchrany tu nebude donekonečna. A preto: s celou tou štvavou a špinavou kampaňou voči cirkvi, voči jej predstaviteľom a členom, ktorá na Slovensku a na sociálnych sieťach prebieha, nezavrhujme aj ten „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, ktorý sa však stal uholným kameňom.“ To znamená: hlavným pilierom našej večnej spásy a záchrany. Bez tohto základného kameňa našej spásy, bez Krista je naša spása iba utópia. Je to tak ako to sám Kristus Pán vyznáva: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa. Kiežby nám dal Boh dosť múdrosti na to, aby sme to mohli prijať a pochopiť. Kiežby nám Boh dal dosť síl i odvahy k tomu, aby sme sa k svojmu Spasiteľovi i k cirkvi, v ktorej sme Ho smeli poznať, priznali aj verejne. I pri sčítaní obyvateľstva, ktoré v našej spoločnosti aktuálne prebieha! Amen.
Pomodlime sa: Drahý Pane Ježiši Kriste, i v tomto pôstnom čase pred Tebou vyznávame, že sa niekedy až príliš snažíme hrať sa na múdrych, osvietených či pokrokových. Chceme držať krok s dobou, a tak nám príde ako moderné nehlásiť sa k Tebe, byť antináboženskí, anticikevní. Správame sa neraz bláznivo ako tí vinohradníci, ktorí si vôbec trúfli na niečo také ako vybabrať s Pánom vinice. Naivne si mysliac a veriac, že sa im to napokon aj podarí. Dobrý Bože, naplň nás, prosíme, svojim Duchom Svätým, aby sme si deň čo deň nášho života uvedomovali, že Ty si Ten, kto má nárok na život každého jedného z nás. Ty más nárok na ovocie nášho života. a či už tomu veríme alebo nie, či už to chceme alebo nie, raz príde čas, keď tak budeme musieť spraviť. A Ty, ako Pán nášho života sa nás nebudeš pýtať na názor alebo na to či o tom my myslíme. Preto nám, prosíme, pomáhaj žiť tak, aby sme svoje životy budovali na tom správnom základe, na tom jedinom uholnom kameni, na skale, ktorou si Ty, Pane Ježiši. Nechceme Ťa zavrhnúť ako spupní nájomcovia vinice z nášho príbehu, ale vyznávame, že Ty si základným a jediným pilierom našej spásy. Mimo teba spásy a záchrany niet. Daj nám, prosíme, silu i odvahu, aby sme toto dokázali deklarovať i v tomto svete, v ktorom, ako sa zdá, začínaš mať stále menej a menej miesta. Použi si nás, ak je to Tvoja vôľa a urob si z nás svoje verné nástroje v tomto svete. Amen.