3. pôstna nedeľa – ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie …
Written by radovan on mar 04, 2021 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 7.3.2021
„… ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 9, 57 – 62
57 Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. 58 Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. 59 Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60 Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! 61 A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. 62 Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Jedna z výziev, ktoré nám v tomto pôstnom čase zaznievajú, je aj výzva k vernému nasledovania Pána Ježiša ako Toho, ktorý za nás ide položiť život, aby o tri dni na to slávne vstal z mŕtvych, a tak porazil moc smrti i diabla. Nasledovanie a učeníctvo. I keď sa jedná o tému, ktorá je typická pre 5. nedeľu po sv. Trojici, mám za to, že je to vysoko aktuálna téma i v tomto čase, keď na Slovensku prebieha sčítanie obyvateľstva a my ako kresťania, ako evanjelici, máme možnosť prihlásiť sa aj takýmto spôsobom k svojej viere i k svojej cirkvi.
Samotná téma nasledovania a učeníctva je pritom pre Pána Ježiša veľmi dôležitá, priam kľúčová. Pri čítaní evanjelií naďabíme na viacero príbehov, v ktorých Ježiš povzbudzuje svojich „obdivovateľov“, resp. sympatizantov, aby neostali iba pri obdive a sympatiách, ale prešli na takpovediac vyšší „level“, a stali sa Jeho aktívnymi nasledovníkmi a učeníkmi. Tak to napríklad vyplýva z príbehu o farizejovi Nikodémovi, o colníkovi Zacheovi, či o bohatom mládencovi. Zatiaľ čo jedni Ježišovo pozvanie zoberú vážne, o čom svedčí ich ďalší zmenený život a novo nastavené priority života, iní sa len otočia a nechcú korigovať svoju životnú orientáciu a smer. Buď sa im ťažko lúči s majetkom či spoločenským postavením alebo je im v podstate dobre tak ako žili doteraz. Myslím, že toto sa ani dodnes nijako nezmenilo. Stále sú iba dve skupiny. Tí, ktorých Ježišovo pozvanie osloví a oni sa nechajú pozvať k nasledovaniu. A tí, ktorí jednoducho na Ježišovu výzvu nezareagujú.
V dnešnom prečítanom evanjeliovom texte pred sebou tak máme tri situácie, ktoré veľmi úzko súvisia s témou nasledovania. V prvej situácii je Ježiš oslovený neznámym človekom. Či sa jednalo o niekoho, kto bol zasiahnutý Ježišovým vyučovaním a túžil sa pripojiť k váženému učiteľovi, to nie je známe. Je len zrejmé, že existovali aj takí ľudia, ktorí by Ježiša radi nasledovali s bezpodmienečnou vernosťou. Ponuka pripravenosti je vyjadrená slovami: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Ježiš by podľa našich predstáv a očakávaní mal v tej chvíli zrejme skákať od radosti. Veď ľudia sa Mu sami núkajú do služieb. No On sa snaží byť skôr férový a potenciálnemu záujemcovi poukázať aj na tzv. odvrátenú stránku nasledovania Jeho osoby. Inak povedané: nasledovať Krista a byť Jeho učeníkom nie je vždy med lízať. Neustále sa túlajúce zvieratá ako líšky či vtáci majú svoje nory a hniezda. Ježiš však, rovnako ako tí, ktorí Ho nasledujú, sa musia nejeden raz zriecť vlastného prístrešia, bezpečia a základných životných istôt. Ježiš takto samého seba predstavuje ako toho, kto žije život pocestného bez domova. Nemá prístrešie, nemá domov, nemá rodinu. On nemá nič z toho, čo ľudia považujú za nepostrádateľné pre normálny život. Nasledovať Ježiša, ktorý je bez domova, však súčasne znamená nasledovať Toho, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, ktorý je Pánom všetkých pánov a Kráľom všetkých kráľov. Aký to zvláštny paradox, priatelia! Drahý priateľ, si ochotný aj za takýchto okolností nasledovať Božieho Syna? Podmienky poznáš. Si pripravený akceptovať ich?
59 Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60 Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! Druhá scéna nám zas chce objasniť, že neexistuje nič, čo by malo dostať prednosť pred Ježišovou výzvou k nasledovaniu a zvestovaniu Božieho kráľovstva. Je azda dobre vedieť a uvedomiť si, že nasledovanie Krista nie je predovšetkým výsledkom rozhodnutia konkrétneho človeka. Je to práveže výsledok Pánovho povolania. V našom prípade Ježišom povolaný človek v zásade nie je proti nasledovaniu Jeho osoby. Prosí len o časovú lehotu, o dostatok času k splneniu si svojej synovskej povinnosti, a tou je v danej chvíli pochovanie si otca. Pochovávanie mŕtvych bolo v antickom svete základnou samozrejmou povinnosťou piety a lásky. Argument či požiadavku povolaného a osloveného v tomto prípade teda možno pokladať za legitímnu a serióznu. Ľudsky to vieme plne pochopiť. Problém je však v tom, že keby ten potenciálny učeník po otcovom pohrebe svojej rodine povedal, pre aký nestabilný, neistý a pofiderný „biznis“ sa to rozhodol, zrejme by čelil silnému prehováraniu od ďalších členov svojej rodiny. Možno od svojej matky, manželky, súrodencov či detí. To všetko by mohlo počiatočné nadšenie pre Krista a Jeho nasledovanie utlmiť a ohroziť natoľko, žeby sa to všetko s najväčšou pravdepodobnosťou skončilo zotrvaním s rodinou a pri rodine. Nuž a prvotné nadšenie pre Krista by spľaslo ako bublina. Jednoducho: racionálne argumenty – radšej do tohto biznisu neísť – by s najväčšou istotou zvíťazili nad nadšením zo začiatku príbehu a chuťou do toho ísť. Pán Ježiš teda svojimi slovami chce poukázať predovšetkým na jedno: na radikálnosť nasledovania, kedy bežné ľudské väzby a povinnosti strácajú svoju hodnotu v porovnaní s Ním a hodnotami, ktoré nám prináša On. Inak povedané: Ježiš vyžaduje vernosť a oddanosť, pred ktorými musí ustúpiť dokonca aj synovské, detinské či rodičovské puto. Drahý priateľ, si ochotný aj za takýchto podmienok Syna Božieho nasledovať?
61 A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. 62 V tretej situácii je zas predstavený človek, ktorý sa podobne ako ten prvý spontánne ponúka do učeníctva, avšak v zhode s tým druhým si pritom kladie podmienku: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. Samotná scéna pritom pripomína udalosť povolania Elizea za proroka: 19 Eliáš odišiel odtiaľ a stretol Elízea, syna Šáfátovho. Práve oral. Mal pred sebou dvanásť záprahov a sám bol za dvanástym. Keď Eliáš prechádzal popri ňom, hodil na neho svoj plášť. 20 Ten zanechal voly, pobehol za Eliášom a povedal: Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca a matku, potom prídem za tebou. Odvetil mu: Len choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? 21 Nato sa odvrátil od neho, vzal záprah volov, zabil ho, a keď uvaril mäso na postroji pre voly, dal ľudu a jedli. Potom vstal, odišiel za Eliášom a posluhoval mu (1Kraľ 19, 19 – 21).
Prorok Eliáš pristupuje k Elízeovi, hádže na neho svoj plášť, čo nie je nič iné ako obrazný spôsob pozvania k učeníctvu. Elízeus prosí, aby mohol najprv na rozlúčku pobozkať svojich rodičov, pričom Eliáš mu to dovoľuje. Ježiš však nie je Eliáš. Svojou odpoveďou naopak dáva najavo, že zvestovanie Božieho kráľovstva pri nasledovaní Jeho osoby vyžaduje neodkladné rozhodnutie. Ten, ktorý tuná povoláva, môže žiadať viac než akýkoľvek prorok. Pritom si Ježiš pomáha obrazom z poľnohospodárskej činnosti. Oráč môže s pluhom orať rovné brázdy len vtedy, keď hľadí pred seba a neobzerá sa za seba. Inak povedané: Božie kráľovstvo nestrpí žiadne rozptyľovanie. Učeníctvo, ku ktorému Ježiš pozýva, presahuje všetky rodinné putá a vyžaduje pevný a rozhodný pohľad vpred. Je to tak ako to vyznáva aj apoštol Pavol: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; 14 cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi (Filipským 3, 13b – 14).
Drahí priatelia, čo sme sa teda dnes dozvedeli o učeníctve na Ježišov spôsob? Učeníctvo, ku ktorému Ježiš pozýva, vyžaduje v podstate tri veci: Predovšetkým pripravenosť k obeti, ktorá zahŕňa životné zabezpečenie. Toto vidíme na prvom prípade. Ďalšou obeťou, ktorú treba podstúpiť je synovská oddanosť. Tak to vyplýva z druhého prípadu. Nuž a treťou obeťou je rodinná náklonnosť. Tak to zas vyplýva z tretieho prípadu. Učeníctvo, ku ktorému Ježiš pozýva, vskutku nie je lacná vec a človek by si to mal na začiatku dobre premyslieť, či chce vstúpiť do týchto vôd a plávať v nich, obrazne povedané. Inak sa podobá na oráča, ktorý síce začal orať, no stále pokukuje za tým, čo v starom živote za sebou zanechal, čoho sa vzdal. Nie je s tým však vnútorne zmierený ani vyrovnaný. Jeho srdce tak viac lipne k tomu, čo za sebou zanechal ako k tomu, k čomu je povolaný, čo je pred ním, čo má pred sebou. Môže zaznieť len jediný verdikt: nehodí sa pre kráľovstvo Božie.
Je určite zaujímavé, bratia a sestry, že všetky tri scény končia tak, že my vlastne ani nevieme ako sa tí traja nakoniec rozhodli, či Ježiša skutočne nasledovali alebo si to rozmysleli a nechali to tak. Čo tým chce evanjelista Lukáš pre nás naznačiť? Iba to, aby si ty i ja, drahý brat, milá sestra, ako čitateľ či poslucháč tohto Ježišovho príbehu, vstúpil na miesto tých troch a snažil sa vidieť v tomto príbehu nasledovania a učeníctva samého seba. Iba to, aby ty sám si odpovedal na Ježišovu výzvu radikálneho nasledovania.
Drahý priateľ, ako odpovieš? Ježiš za teba obetoval samého seba a svoj život. Čo si ochotný pre Neho obetovať ty? Amen.
Pomodlime sa: Drahý Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si si i nás povolal do svojich služieb. A robíš tak deň čo deň. Vyznávame, že i my sme Ti nejeden raz kládli kadejaké podmienky a sťažovali sme Ti to. Raz bolo našim argumentom to, že sme ešte príliš mladí, aby sme to s Tebou brali príliš vážne. Inokedy sme zas boli príliš zaneprázdnení starosťami života, povinnosťami v práci či zabezpečovaním rodiny. V ďalšom momente života sme možno boli sklamaní z toho, že si nám nedal to, o čo sme Ťa žiadali. A tak sme sa snažili akoby vytrestať Ťa tým, že na Tvoje volanie nebudeme reagovať. A potom sme už boli príliš starí a slabí na to, aby sme sa ešte do niečoho seriózneho púšťali. Ďakujeme Ti, Pane Ježiši, za obrovskú trpezlivosť, ktorú si s nami mal a máš. Prosíme, pomôž nám a daj nám silu, aby sme Ťa dokázali nasledovať bez prekážok, bez podmienok a vyjednávania. Daj nám pochopiť, že to, čoho sa pre Teba vzdávame my, nie je nič v porovnaní s tým, čoho si sa musel vzdať Ty kvôli nám. Tiež nám daj pamätať na to, že keď sa aj nejakého časného šťastia, pohodlia či iného zabezpečenia kvôli Tebe dokážeme vzdať, Ty nám to raz mnohonásobne vrátiš v sláve večnosti. A nakoniec daj nám pamätať na to, že kto Teba vyzná na tomto svete a prizná sa k Tebe, k tomu sa raz priznáš aj Ty, keď sa vrátiš v sláve a moci so svojimi anjelmi. No kto Teba zaprie, toho zaprieš aj ty. Prosíme, aby aj v tomto neistom čase, ktorý už rok prežívame, si sa Ty sám stal pevnou kotvou nášho života a bezpečným prístavom, na ktorý sa dá spoľahnúť, ktorý nesklame. Pane, prosíme, zmiluj sa nad nami, neopúšťaj nás ani sa od nás nevzďaľuj. Potrebujeme Ťa, potrebujeme Tvoju pomoc, potrebujeme Tvoje uzdravenie. Prosíme, príď k nám so svojou pomocou a neodkladaj ju! Amen.
Video link
