5. pôstna nedeľa (Smrtná) – čo si počať so súženiami života?
Written by radovan on mar 19, 2021 in - No Comments
- pôstna nedeľa (Smrtná) – 21.3.2021
„… čo si počať so súženiami života? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Koritnským 4, 16 – 18
16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, 18 keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Stará legenda hovorí, že neprajný a závistlivý muž raz videl v oáze rásť jednu obzvlášť krásnu mladú palmu. Keďže bol plný závisti a neprajnosti pri pohľade na všetko mladé a životaschopné, chcel mladú palmu nejako poškodiť. Zobral ťažký kameň a položil ho do prostriedku koruny mladej peknej palmy. Mladý strom sa síce otriasol, no nedarilo sa mu zbaviť sa ťažkého bremena. Tak sa odhodlal, že s tým bremenom bude žiť. Svoje korene zapustil hlbšie do zeme, aby boli jeho vety dostatočne silné na nesenie ťažkého kameňa. Po niekoľkých rokoch sa ten muž vrátil do oázy a chcel sa potešiť pohľadom na dokaličený strom. No márne ho hľadal. Z palmy sa totiž medzičasom stal najväčší a najsilnejší strom celej oázy. A keďže sa jedná o legendu, v ktorej stromy môžu aj hovoriť, hovorí tá palma mužovi: Vlastne sa ti musím poďakovať. Tvoj kameň ma urobil silnou a pevnou. Bremeno, ktoré ma malo zlomiť, zo mňa urobilo najpevnejší strom v oáze.
Životné bremená, ťažkosti života. Kto z nás ich nemá? Kto z nás ich nepozná? Kto z nás je ich ušetrený? Zrejme nikto. Pri niekom to môže byť problém zdravotný, pri inom zas problém pracovný. Pri ďalšom problém finančný a pri niekom zas problém rodinný. Niekto sa cíti byť vyhorený vo svojej práci, iný zas prežíva frustráciu z nenaplnených životných plánov či snov. A tak by sme mohli pokračovať. Bezproblémového človeka, človeka bez životných bremien, ťažkostí či krížov by sme zrejme nenašli. Niet takého. Ide len o to, že niektorí o tých svojich krížoch veľa hovoria, a tak sa javia ako tí najväčší martýri. Iní ich zas znášajú v tichosti a nemajú potrebu pútať na seba a svoje životné kríže pozornosť svojho okolia. Človek pritom zavše nejeden raz zistí, že životné bremeno, ktoré prežíva, ani zďaleka nie je také veľké ako to, ktoré prežíva kolega v práci, kamarát, či rodinný príbuzný. A tak vlastne nakoniec nejeden raz môžeme byť ešte radi, že sme na tom v porovnaní s druhými celkom dobre.
Dnes, na 5. pôstnu nedeľu, ktorú zvykneme nazývať aj „Smrtnou“ nedeľou, sme v našej cirkvi začali čítať Pašie, teda príbeh utrpenia Božieho Syna. Vidíme, že od životných krížov, bremien a ťažkostí nebol ušetrený ani On. Áno, tam v záhrade Getsemane Ježiš sám znáša bremeno zármutku. Potí sa krvavým potom a prosí Otca nebeského: Otče, ak je to možné, nech ma minie tento kalich (v zmysle: utrpenie!), avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. Nech sa deje nie moja, ale Tvoja vôľa. Na kríži zas Boží Syn prežíva a znáša noc smrti, samoty a opustenosti, a to nielen svojimi učeníkmi, ale predovšetkým svojim vlastným Otcom nebeským. Celá tá opustenosť graduje slovami: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Pravda je však taká, milí priatelia, že Syn Boží utrpenie a ťažkosti života neprežíva len na samotnom konci svojho pozemského života. Práve naopak! Utrpenie ho sprevádza už od samotného začiatku. Veď prísť na svet v kamennej maštaľke, jaskynke, medzi zvieratkami – to určite nehodno nazvať ako vrchol pohodlia a luxusu. Áno, bolo to utrpenie! Tak pre malého Ježiša ako aj pre Jeho matku Máriu a Jozefa. To len my sme si z toho urobili krásnu a dojímavú idylku. No skúste si niekedy ľahnúť do slamy, do žľabu pre dobytok. A potom sa môžeme porozprávať. Zrejme by to bolo všetko iné, len nie idylka.
Sestry a bratia, a čo útek do Egypta v ranom detstve, len aby Mária s Jozefom malému Ježišovi zachránili holý život pred krvilačným kráľom Herodesom? Nie, nebol to presun v 1. triede moderného Airbusu. Bol to útek na chrbte oslíka alebo po vlastných. O samotnom pobyte v Egypte až do nevyhnutného času do smrti kráľa Herodesa toho síce veľa nevieme, ale môžeme tušiť, že život s nálepkou „cudzinec“, „utečenec“, či „imigrant“, zrejme nebol dvakrát príjemný. Kto vie aké narážky na svoju adresu museli od Egypťanov znášať Mária s Jozefom i s malým Ježišom?
Nuž a koľko utrpenia musí Syn Boží znášať už ako verejne činná osoba, keď náboženské špičky národa, farizeji, zákonníci a veľkňazi Jeho zvesť neprijímajú a nespoznávajú v Ňom toho Bohom zasľúbeného služobníka, Mesiáša? Namiesto toho sa nejeden raz snažia verejne Ho strápniť a zdiskreditovať svojimi narafičenými teologickými konšpiráciami. Namiesto toho Ho majú za priateľa hriešnikov, colníkov a smilníkov. Namiesto toho Ho majú za žráča a pijana vína. Furt s i na Ňom nájdu niečo, čo im na Ňom prekáža, kvôli čomu je pre nich neprijateľný …
Bratia a sestry, aké utrpenie to musí byť pre Ježiša, keď zatiaľ čo On prežíva v záhrade Getsemane najťažší modlitebný zápas života, Jeho najbližší učeníci spia a Jeho nechávajú samého. Ba čo viac! Keď prichádza ozbrojená vojenská garda a zástup, aby Ježiša zatkli, všetci sa rozpŕchnu, aby sa naplnili slová Písma: Biť budem pastiera a ovce sa rozpŕchnu (Mk 14,27). Drahí priatelia, všetko toto aspoň čiastočne vymenované utrpenie Ježiš znáša z lásky k nám. Nie! On netrpí nijakou psychickou poruchou či úchylkou, kedy človeku robí dobre, keď sa môže trápiť alebo trpieť. Robí to s jasnou mysľou, s čistou hlavou. Preto aj keď visí na kríži a dávajú Mu piť ocot zmiešaný so žlčou, čo bolo vnímané ako určité anestetikum na zníženie bolesti, odmieta to. Ježiš to chce pretrpieť pri plnom vedomí až do konca. Na dôkaz toho, že je to tak, Ježiš dokonca hovorí: Syn Boží kladie svoj život dobrovoľne. Nikto Ho nenúti.
No mýlili by sme sa, keby sme celý Ježišov pozemský život vnímali len ako ťažkosť, problém, kríž či utrpenie. Ježiš totiž popri tom všetkom zažíva aj niečo iné. I keď sa rodí v biednych podmienkach maštale, predsa len sa k Nemu priznáva celé nebo v nádhernom slávospeve: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Nebojte sa! Veď narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán. Po utrpení pokúšania satanom na púšti, v ktorom víťazne obstojí a nedá sa zviesť na pohodlnú cestu diabla bez utrpenia a obetí, prichádzajú anjeli a posluhujú Mu. Keď je pokrstený Jánom Krstiteľom v rieke Jordán, otvárajú sa nebesá a z neba počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie. Niečo podobné zas zaznieva na tzv. hore premenenia: Toto je môj milovaný Syn, Jeho poslúchajte! Ba dokonca: i keď sa modlí v getsemanskej záhrade a potí sa krvavým potom v obave z blížiacej sa agónie, zjavuje sa mu anjel z neba a posilňuje Ho. Nebo sa na zem potom ešte v podobe anjelov prelamuje pri prázdnom Ježišovom hrobe na veľkonočné ráno, kedy z úst nebeských poslov, anjelov, zaznieva: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Vstal! Niet Ho tu! Ajhľa, miesto kde ho položili. Anjeli rovnako tak Krista Pána už ako Vzkrieseného sprevádzajú v scéne, keď vstupuje na nebo. Nuž a budú Ho sprevádzať aj vtedy, kedy sa vráti druhýkrát na túto zem ako Pán pánov a Kráľ kráľov, aby ukončil dejiny a na poslednom súde každému spravodlivo odplatil za jeho život.
Bratia a sestry, čo celým týmto biblicko – teologickým exkurzom chcem vlastne povedať a naznačiť? Iba jedno. Ježiš, i keď zažíva mnoho utrpenia a prechádza viacerými životnými ťažkosťami, predsa len zažíva ešte aj niečo iné. Zažíva to, že Boh je silnejší než všetky bremená života. Zažíva, že Boh je pri Ňom blízko. Že je s Ním. Zažíva, že Otec nebeský Mu dáva silu, aby tie bremená života dokázal zniesť a pretrpieť. Boh je totiž silnejší aj ako samotná moc smrti. Nuž a táto Kristova dôvera v Božiu pomoc, moc a blízkosť neostáva bez povšimnutia. Naopak! Po všetkom tom veľkopiatočnom martýriu, ku ktorému spejeme, sa Boh Otec k svojmu Synovi priznáva tak, že ho mocne a slávne kriesi z mŕtvych, aby tým potvrdil jedno: a síce, že Jeho obeť prijíma. Že je dostatočná, dokonalá, neopakovateľná a postačujúca pre zmierenie svätého a spravodlivého Božieho hnevu na jednej strane a ľudského hriechu na strane druhej.
Drahí priatelia, je fakt, že rôznym bremenám života čelíme aj my. Nie vždy sa im totiž dá vyhnúť. Čo robiť vtedy, keď na nás doľahnú? Tak ako tá palma v oáze svoje korene zapustila hlbšie do zeme, tak to spravme aj my! Obrazne povedané: Vystrime svoje korene k Nemu! K nášmu Spasiteľovi! On je Ten, ktorý i tebe chce pomôcť znášať bremená a ťažkosti života. On je Ten, ktorý aj tebe chce pomáhať a dávať na každý deň silu bojovať dobrý boj a bežať verný beh viery. On sa vydal za nás. Spravil tak preto, aby nám ako ľuďom mohol byť blízko. Stal sa človekom, a tak veľmi dobre pozná, čo prežívame a ako sa cítime. A preto, kedykoľvek sa cítiš slabý, opustený, strápený, či nepochopený, zapusť svoje korene ako tá palma hlbšie v Krista! Z Neho čerpaj silu na zmocnenie! V Kristovom utrpení, ktoré bolo zakončené víťazstvom viď aj ty víťazný koniec všetkých svojich bremien, ťažkostí a utrpení!
… keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné … Drahí priatelia, apoštol Pavol píše, že takúto skúsenosť a zážitok viery, zážitok a skúsenosť nielen časného utrpenia, ale aj víťazstva Božieho odpustenia a večného života smieme a môžeme mať aj my. Bremená a ťažkosti nášho života sú tu neraz preto, aby náš pohľad presunuli od toho pozemského k tomu nebeskému. Lebo to, čo je viditeľné, je dočasné. Avšak to, čo je neviditeľné, je večné. A preto, i keď to znie možno bizarne a paradoxne, učme sa Bohu ďakovať aj za súženia života! Prijímajme ich v pokore, bez reptania, sťažovania sa, nadávania a v tichosti! Veď práve keď nimi prechádzame, sme Bohu bližšie ako inokedy. Keď nimi prechádzame, je i Boh bližšie k nám, ako by sme si mysleli. 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy … Bohu chvála, vďaka a česť za toto mocné zasľúbenie! Amen.
Pomodlime sa: Drahý Pane Ježiši Kriste! V tichosti, vo vďačnosti a v zbožnej úcte s Tebou chceme kráčať v ústrety Tvojmu utrpeniu, ktoré ideš podstúpiť za nás, z lásky k nám. Vidiac Tvoje utrpenie, no hlavne to, ako Ním v pokore, v tichosti a bez reptania prechádzaš, chceme i my niesť svoje životné kríže. A to v istote, že utrpenia tejto doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. Prosíme, daj nám silu a pomáhaj nám, aby vždy vtedy, keď budeme klesať pod bremenom žitia, sme vystierali svoje ruky v modlitbe k Tebe, prosiac o Tvoju blízkosť a o Tvojho Svätého Ducha. Prosíme, nenakladaj na nás viac, iba toľko, koľko zvládneme a nesieme. Kiežby nás utrpenia života viac privádzali a približovali k Tebe. Daj, prosíme, aby nás na ceste nasledovania Teba nerozptyľovalo to, čo je viditeľné. Pretože sa jedná len dočasné a pominuteľné hodnoty. Namiesto toho nám pomôž viac sa sústreďovať na to, čo je neviditeľné, pretože iba to má večnú hodnotu. Prosíme: kiež sa i náš vnútorný človek obnovuje deň čo deň, aby sme neochabovali, ale vydávali mocné svedectvo o Tebe, o Tvoje láske k nám, o Tvojej pomoci voči nám, ale tiež o Tvojich dobrých úmysloch, ktoré máš s nami: dať nám budúcnosť a nádej. Vďaka Ti za to, Pane! Amen.
Video link
