Svätá Trojica – niet Tebe podobného …
Written by radovan on máj 26, 2021 in - No Comments
Svätá Trojica – 30.5.2021
„… niet Tebe podobného…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom! Amen.
Jeremiáš 10, 6 – 12
6 Niet Tebe podobného, Hospodine; veľký si a veľké je Tvoje meno. 7 Kto by sa nebál Teba, Kráľ národov? Naozaj, Tebe to patrí, veď medzi mudrcami pohanov, ani v ich všetkých kráľovstvách niet Tebe podobného. 8 Napospol hlúpi sú a pochabí, modlárska náuka – to je len drevo, 9 tepané striebro, dovezené z Taršíša, a zlato z Úfázu, dielo umelca z rúk zlievača; fialová a purpurová látka je ich odev, všetko je to dielo znalcov. 10 Ale Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ! Pred Jeho hnevom trasie sa zem; pohania nevydržia Jeho prchkosť. 11 Takto im povedzte: Bohovia, ktorí nevytvorili nebo ani zem, stratia sa zo zeme a spod neba. 12 On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyseľnosťou rozopäl nebesá.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes na pôde kresťanskej cirkvi slávime sviatok Svätej Trojice, ktorým chceme uzavrieť tzv. slávnostnú polovicu cirkevného roka. Počas nej, i keď kvôli obmedzeniam a opatreniam, ktoré boli spôsobené celosvetovou pandémiou, sme si mohli ako kresťania, síce v značne zredukovanej miere, ale predsa len pripomenúť všetko to kľúčové a podstatné, čo pre nás a našu spásu Boh ako Otec, Syn a Duch Svätý vykonal a koná. Dnes preto chceme svoje mysle i srdcia naplniť predovšetkým vďačnosťou za to, že Boh nás má rád, že o nás stojí. Že o nás javí záujem a že Mu nie sme ukradnutí. Naopak! On túži potom, aby sme raz boli tam, kde je On stále: v sláve večnosti. Okrem vďačnosti však chceme svoje mysle i srdcia naplniť tiež úžasom. Úžasom z toho, že nekonečný a neobsiahnuteľný Boh v celej svoje sláve, veľkosti a majestáte sa k nám ľuďom priblížil a znížil natoľko, aby sme Ho smeli spoznať, vytvoriť si s Ním vzťah a mať s Ním spoločenstvo. No tiež úžasom z toho, akú veľkú trpezlivosť má Trojjediný Boh s nami a pri nás, keď namiesto uctievania Jeho ako jediného skutočného, pravého a živého Boha uctievame kadečo iné, čo sme si my sami vytvorili.
Áno, priatelia, práve na problém modloslužby a uctievania vymyslených a ľuďmi vytvorených bôžikov naráža aj dnešný prečítaný kázňový text z proroka Jeremiáša. Od tej doby, čo Menaše, syn kráľa Chizkiju, otvoril v Jeruzaleme dokorán brány modloslužbe, veľkou starosťou Hospodinových prorokov bolo, ako ľud pred ňou varovať a ochrániť. Kráľ Joziáš síce očistil Jeruzalem od modloslužby, ale už jeho syn Jójakím znova prepadol modlárstvu. Drahí priatelia, akoby v tom bolo isté varovanie aj pre nás dnes. A síce: to, že keď Trojjediného Boha vyznávame my, to ešte nie je zárukou a garanciou toho, že v Neho budú veriť, vyznávať Ho a uctievať aj naše deti či vnúčatá. Viera totiž nie je vecou genetiky. Viera sa nededí. Viera v Trojjediného Boha nikdy nemôže ostať iba na úrovni akéhosi nostalgického dedičstva po predkoch. Pretože vždy vtedy, keď k tomu dôjde alebo dlhodobo dochádza, viera hynie a umiera. Viera sa naproti tomu odovzdáva. Nie je to tak, že sa o to automaticky postará genetika. Je to tak, že sa o to musíme postarať my – rodičia, starí rodičia, krstní rodičia. To je naša zodpovednosť, ale aj výsada, privilégium, ktoré máme od Boha i pred Bohom.
Izrael na prelome 6. – 7. storočia pred Kristom bol značne ohrozený tzv. baalizmom, uctievaním božstiev plodnosti. Takisto však bol ovplyvnený svetom hviezd a súhvezdí. Človek akosi odjakživa bol ovplyvnený nekonečnými diaľavami vesmíru. No namiesto toho, aby za nimi videl a hľadal veľkého Tvorcu, Stvoriteľa a Kreatora, radšej uveril tomu, že hviezdy určujú osud človeka. Tým sa však spreneveril a stále sa spreneveruje pravde, a síce: že život, resp. osud človeka má vo svojich rukách jedine živý Boh a nie mŕtve planéty či hviezdy bez života. Starozmluvných prorokov to stálo nemálo úsilia, aby uistili ľud, ktorý si Hospodin vyvolil, že sa nemusia desiť žiadnych nebeských znamení, ktorým staroveký človek prisudzoval veľký význam. Slnko, mesiac, hviezdy ako aj iné nebeské telesá – to všetko predsa podľa správy o stvorení bolo vytvorené preto, aby to človeku slúžilo, nie aby mu to vládlo. To všetko bolo určené pre človeka, nie naopak!
Bratia a sestry, v tom všetkom nemožno nevidieť úmornú snahu pokušiteľa, diabla, Božieho a nášho nepriateľa, ktorá, žiaľ, vždy prinášala, ale aj dnes prináša svoje ovocie. Nedá sa to nazvať inak ako pokušiteľov úspech, keď človek vymení Stvoriteľa za stvorené veci. Keď namiesto skutočného Boha začne uctievať a uznávať veci, ktoré si vytvoril on sám …
A tak Jeremiáš začína so zdrvujúcou kritikou, priam až výsmechom celej takejto viery v bôžikov. Veď takých bôžikov, ku ktorým sa človek chce modliť, si musí najprv vyrobiť. Už toto samo o sebe je paradox. Veď čo je to za boha, ktorý, keď si ho nevyrobím alebo nevymyslím, nebude ani existovať? Či nerobí Boha Bohom práve to, že Jeho existencia je nezávislá na mne? Čo je to za bohov, k výrobe ktorých stačí kus dreva, ktorému dá remeselník podobu, zlatník to potiahne zlatom alebo striebrom a krajčír to zaodeje do drahej látky? 5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, lebo neublížia, a ani dobre robiť nemôžu. Áno, priatelia, takto na plné ústa zaznieva od proroka Jeremiáša pravda, ktorej sa ľudia tak tvrdohlavo spierajú. Pravda o tom, že „cisár je nahý“! Presne ako v tej Andersenovej rozprávke. Pravda o tom, že bohovia, ktorých sme si vymysleli, nie sú žiadnymi bohmi. Nemajú žiadnu moc. Vyrobili sme im síce oči, ale nevidia na nich. Vyrobili sme im síce uši, ale aj tak sú hluchí. Vyrobili sme im nos, ale nedýchajú. Aj ústa sme im vyrobili, no rozprávať nevedia. Vymodelovali sme im nohy, ale nevedia sami spraviť ani krok. Dali sme im tiež ruky, ale nedokážu nimi pohnúť. Sú to len akoby bábiky na hranie. Nebojte sa ich, lebo neublížia, a ani dobre robiť nemôžu. Jeremiáš akoby sa bavil na tom, že jeho ľud sa bojí a má strach z niečoho, čo prakticky nemá žiadnu moc.
Bratia a sestry, myslím, že nejako tak sa na nás zabáva aj satan. A to vždy vtedy, keď naletíme jeho klamstvám ohľadom modiel a falošných bohov. On totiž človeka dobre pozná. Dobre vie, po čom človek už od začiatku túži. Človek sám chce byť bohom. Sám si chce určovať pravidlá. Sám chce rozhodovať o tom, čo je dobré a čo nie. Človek chce mať boha vo svojej hrsti. A preto si vymýšľa kadejakých bôžikov, ktorými môže manipulovať a hýbať nimi ako mu to vyhovuje. No neuvedomuje si pritom, že nerobí nič, iba klame samého seba. A čím ďalej to robí, tým viac sa iba vzďaľuje od pravého Boha, ktorý je život, spása, láska a večnosť.
Drahí priatelia, v tejto chvíli si snáď poviete: Ale veď nás sa to predsa nijako netýka! My si predsa z dreva nestružlikáme žiadne sošky a nenaťahujeme na ne zlato ani si ich neobliekame do skvostných šiat! Áno, to zrejme nerobíme. Ale naozaj sa nás to netýka? Naozaj sme od podobného zmýšľania ochránení? Naozaj sme voči tomu imúnni? Osobne si to nemyslím. Čo potom s červenými nitkami na zápästí, ktoré sú medzi ľuďmi tak veľmi obľúbené? Veríš, že ťa ochráni motúzik? Alebo veríš, že ťa ochráni Boh? Samotný vrchol je, keď si s takýmto sýto červeným motúzikom prídu dať do chrámu pokrstiť rodičia svoje dieťa… Tak čomu potom veríme? Že v krste svätom sa naše dieťa stáva Božím vlastníctvom a ide pod Božiu ochranu? Alebo chceme mať aj tak nejakú poistku? Nejaké zadné dvierka? Veď, čo keby? Bratia a sestry: viera v Trojjediného Boha neznesie žiadne: „veď čo keby?“. A čo podkovy pre šťastie, kadejaké amulety, minerály podľa znamenia v zverokruhu? To všetko by nám malo zaistiť šťastie, zdravie, prospech, úspech a pod.
Áno, priatelia, my si už nekrešeme sošky z dreva ako staroveký človek. Stali sme sa racionálnejšími, rozumnejšími, osvietenými. No ja mám pocit, že ani z tej ľudskej hlúposti príliš neubudlo … Nie sme totiž o nič viac slobodní od bôžikov ako bolo staroveký človek. Tak ako ľudia pred niekoľkými tisíckami rokov, tak i my dnes túžime po tom istom. Po istote. Bôžikovia, modly a idoly nie sú v podstate ničím iným ako odpoveďou na túto ľudskú túžbu po istote. Áno, tieto istoty my dnes nehľadáme v umeleckých rezbárskych výrobkoch. Našimi novými bôžikmi sa stali: úspech, dobrý výkon, spoločenské uznanie, krása, finančné zabezpečenie, nezávislosť či vplyv. Či tomu nie je tak, sestry a bratia? Tieto veci sa pre človeka stali takými dôležitými a hodnými námahy, že sa za nimi slepo ženieme, preukazujeme im úctu a podriaďujeme sa im. Ja samozrejme nevravím, že všetko z toho vymenovaného je automaticky zlé. Veď určite je to príjemnejšie a lepšie byť úspešný ako skrachovanec. Vždy je lepšie mať spoločenské uznanie ako byť zatracovaný. Vždy je lepšie byť finančne aspoň ako tak zabezpečený ako žiť „z ruky do úst“ a pod. No, človeče, nezabúdaj pritom na slová Pána Ježiša, ktorý takto formuluje priority života: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané! Drahí priatelia, toto je Božia cesta a spôsob. To je cesta, ktorá bude požehnaná. No my ju začíname nejeden raz z opačného konca. Všetko ostatné hľadáme, po všetkom ostatnom túžime a prahneme, len Božie kráľovstvo, Jeho spravodlivosť a Boh je na konci. Pokiaľ vôbec je aspoň na konci. Ale tak to nefunguje. Resp. tak to môže fungovať len istý čas na tomto svete. Ale raz človeka jeho rozhodnutia doženú, a pokiaľ sa pri nás nájdu len tie pozemské poklady, nie však aj poklady v nebi, budeme mať smolu …
Bratia a sestry, veľmi dávno volal prorok Jeremiáš národ izraelský k rozvahe. Dnes sa prihovára k nám: Uctievajte a vzývajte pravého Boha! Úctu, bázeň a rešpekt si predsa zaslúži iba niekto, kto s mocou a múdrosťou stvoril tento svet a vesmír. Nie niečo, čo sme si vyrobili či vymysleli my sami a čo nikdy nič nedokázalo ani nedokáže.
Bôžikovia sú len mŕtvym kusom materiálu, i keď na nich ľudia obetujú drahocenné veci. No ani ťa nepočujú, ani nevidia, ani necítia a ani sa o teba nedokážu postarať. Veď sa nedokážu postarať ani sami o seba. Jedine Trojjediný Boh – Ten tvoju modlitbu počuje. On ťa vidí. Vie, čo prežívaš a čím prechádzaš. On má na to, aby sa o teba postaral. A nielen že na to má. On to aj reálne robí. Pretože ťa miluje. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
