1. nedeľa po Svätej Trojici – Písmo sväté: ten pravý dôvod pre vieru
Written by radovan on jún 04, 2021 in - No Comments
- nedeľa po Sv. Trojici – 6.6.2021
„… Písmo sväté – ten pravý dôvod pre vieru …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 16, 19 – 31
19 Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. 20 Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.‘ 25 No Abrahám odpovedal: ‚Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ 27 Tu povedal: ‚Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ 29 Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich poslúchajú.‘ 30 Ale on povedal: ‚Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať.‘ 31 Odpovedal mu: ‚Ak neposlúchajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Medzi láskou a bohatstvom. Medzi láskou k Bohu a blížnemu človeku a láskou k vlastnému bohatstvu. Áno, tak znie téma dnešnej 1. nedele po sv. Trojici na základe bohoslužobnej knihy – agendy našej cirkvi. Ako ilustráciu k tejto téme tu dnes pred sebou máme Ježišovo pomerne známe podobenstvo o boháčovi s Lazárovi, ktoré sa nachádza iba v Lukášovom evanjeliu. Zatiaľ čo prvá časť podobenstva názorne objasňuje blahoslavenstvo chudobných a beda chudobným, jeho druhá časť slúži ako ilustrácia odmietnutia požiadavky znamenia. V každom prípade: pozrime sa dnes na tento bezpochyby zaujímavý príbeh detailnejšie!
Ježiš svoje rozprávanie začína pojednaním o bohatom človeku. Jeho meno ani bydlisko nepoznáme. Záujem sa v tomto prípade sústreďuje iba na jeho spôsob života, ktorý je síce krátko, o to však výstižnejšie charakterizovaný. Jeho záľuba v značkovom oblečení a skvelom hodovaní vypovedá sama o sebe dosť o jeho životnom štýle. Toto stručné predstavenie akoby nám chcelo pripomenúť iného bláznivého boháča, pre ktorého jedenie, pitie a hodovanie sa stalo najvyšším životným cieľom. Jeho koniec je nám však známy. Pán mu hovorí: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život. A čo si nadobudol, komu to ostane? Pán Ježiš v dnešnom prečítanom podobenstve nič nehovorí o boháčovom mravnom chovaní. Nič sa tu nehovorí ani o nepoctivosti ani o neviazanom živote. Ba dokonca treba povedať, že bohatý človek tu nie je nijakým spôsobom vyobrazený ako zlý človek. Problém je, ako sa zdá, len v tom, že je zameraný jedine na seba. Drahí priatelia, takto sa pre nás boháč stáva akýmsi archetypom, jedným z možných modelov prežívania života. Inak povedané: aj takto sa dá žiť: zameraný čisto na svoje potreby a dobro, nehľadiac na druhého, na jeho potreby, či na jeho núdzu. Omnoho dôležitejšie však je, čo takéto žitie života človeku prinesie v posmrtnej budúcnosti.
V ostrom kontraste oproti opisu boháča je nám ponúknutý aj opis chudáka. Na naše prekvapenie jeho meno je tu spomenuté. Voľba mena „Lazár“ zrejme nie je náhodná. Meno „Lazaros“ je pogréčtenou skrátenou formou hebrejského alebo aramejského výrazu „Eleazár“ a znamená „Božiu pomoc“. Pre tohto chudáka je jedinou nádejou vskutku už iba Boh sám. Od Neho Lazár očakáva všetku pomoc. Jeho meno však môže naznačovať aj niečo iné. Napriek tomu, že ľudia si ho nevšímajú, Boh sa k nemu priznáva, pomáha mu a vie o jeho núdzi. O Lazárovi sa tak dozvedáme, že líhaval pri vchode do boháčovho paláca a žobral. Celý opis jeho osoby akoby chcel zvýrazniť jeho bezmocnosť. Vredy na jeho tele nám pripomínajú starozmluvného Jóba a chcú naznačiť, že Lazár je k tomu všetkému ešte aj ťažko nemocný. Túžba po zvyškoch jedla, ktoré padajú na zem zo stola boháča ako aj obťažovanie potulnými psami – to všetko len dokresľuje veľkosť Lazárovej núdze a biedy. Tak či onak: ani pri opise chudáka sa neobjavuje žiaden odkaz na mravné chovanie. Nespomína sa, žeby bol Lazár vo svojom údele netrpezlivý alebo že by strácal dôveru v Boha.
V každom prípade k veľkej zmene pomerov dochádza po smrti. Zomiera jeden i druhý. Áno, priatelia, smrť raz dostihne každého, boháča i chudáka. Tentokrát je stav boháča popísaný oveľa podrobnejšie ako nový status chudáka Lazára. No najprv je reč o chudákovi. Je odnesený do neba a dostáva čestné miesto vedľa Abraháma pri nebeskej hostine. O boháčovi sa dozvedáme, že sa nachádza v ríši mŕtvych. Evanjelista Lukáš na tomto mieste pritom používa výraz „hádes“, ktorý poukazuje na miesto múk. Miesto, ktoré je v konečnom dôsledku totožné s peklom. Nad boháčom bol vynesený rozsudok a on nemá východisko zo svojej momentálnej situácie. Chudák Lazár sa naproti tomu nachádza na mieste blaženosti. Boháč pritom môže vidieť blaho a šťastie chudáka na vlastné oči. To všetko preto, aby sa zdôraznila miera utrpenia.
Príbeh pokračuje. Boháč sa obracia so zdvorilou prosbou na Abraháma, ktorého oslovuje ako „otec“. Sú to v podstate tri výpovede adresované Abrahámovi ako „otcovi židovského národa“. Najprv žiada, aby mu Lazár poskytol úľavu v jeho hroznom stave. Žiada teda niečo, čo on sám neurobil pre Lazára, kým bol ešte na zemi. Nakoľko v raji vyvierajú pramene, prosí boháč, aby Lazár omočil svoj prst a zvlažil mu pery. Je azda dobre vedieť, priatelia, že skutočnosť, že bezbožník trpí smädom v ríši smrti, tvorila odjakživa súčasť tradičných predstáv o treste.
Čo na to Abrahám? Ten sa obracia na boháča priateľsky a dôverne s oslovení „synu“. Uznáva ho teda za člena svojho rodu, ale to mu nijako neprospeje k zmene jeho údelu. Bratia a sestry, akoby tým aj nám chcel Abrahám povedať: Synu, dcéra! To, že si bol členom ECAV na Slovensku počas života, je síce krásne, ale pokiaľ si počas života neprinášal ovocie viera a lásky, nič ti to na konci nepomôže. A tak: Namiesto úvah o členstve vo vyvolenom národe alebo náboženskej spoločnosti, je boháč vyzvaný, aby si spomenul ako počas života žil. Je vyzvaný, aby si spomenul, že on svoje dobré veci obdržal už vo svojom pozemskom živote. Zatiaľ čo teraz je to Lazár, kto prijíma svoju útechu. To znamená: osud obidvoch mužov v posmrtnom živote stojí v protiklade k tomu, čo zakúšali vo svojom pozemskom živote. Nuž a tento protiklad je súčasťou dôvodu, prečo Abrahám neposiela Lazára boháčovi na pomoc. Abrahám namiesto toho vlastne boháčovi hovorí: Vaše roly sa obrátili. Čím bol Lazár v pozemskom živote, tým si teraz ty. Čo chýbalo voľakedy Lazárovi, to teraz chýba tebe. Čo si ty neposkytol jemu, to teraz on nemôže poskytnúť tebe …
Drahí priatelia, čo sa tým nám chce povedať? Prostredníctvom tohto slova sa nám chce povedať jedno: Pokiaľ chceš získať útechu v posmrtnom živote, je nutné konať dobro a prejavovať milosrdenstvo v tomto časnom živote. V opačnom prípade neexistuje milosrdenstvo v posmrtnom živote pre tých, ktorí neprejavili milosrdenstvo v tomto živote. Reč o veľkej priepasti medzi jedným a druhým chce potom zdôrazniť už len jedno, a síce: trvalý charakter posmrtného stavu tak boháča ako aj chudáka. Abrahám na tom nič zmeniť nemôže, hoc ako by chcel.
Boháč sa však nevzdáva. Má druhú prosbu. Pokiaľ nie je možné dostať sa do nebeskej blaženosti pre neho, chce urobiť všetko preto, aby boli varovaní aspoň jeho najbližší príbuzní. Prosí teda Abraháma, aby poslal Lazára k jeho bratom, ktorí sú dosiaľ nažive. Cieľom vyslania Lazára je varovať, aby ich nezastihol podobný osud ako boháča. Práve toto varovanie má pozemšťanov viesť k zmene myslenia. Avšak, aj táto prosba je kategoricky zamietnutá. Poukazom na Mojžiša a Prorokov Abrahám boháčovi hovorí, že Božia vôľa je celkom jasne interpretovaná v Písme svätom. Inak povedané: ten, kto sa riadi Mojžišom a prorokmi, sa nemôže minúť s cieľom. Človek teda nepotrebuje žiadne mimoriadne posolstvo ani zjavenie z oného sveta, ktoré by Božie slovo potvrdilo.
No boháč má námietky. Jeho bratia iste budú konať pokánie, keď k nim príde niekto z mŕtvych. ‚Ak neposlúchajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“ To znamená: Pokiaľ človek nie je privedený k viere v Ježiša ako Mesiáša na základe svedectva Písma svätého, potom mu už nepomôže nič. A požiadavka akéhosi mimoriadneho, špeciálneho zázračného znamenia potom sama o seba nie je ničím iným iba známkou nevery v Božie slovo. Nuž a kde niet viery v Božie slovo, tam nepomôžu ani zázraky a znamenia. Človek pri nich možno bude sprvoti užasnutý, ale neskôr začne pochybovať, či dobre videl, či dobre počul. Či to nebola iba fatamorgána, prelud alebo momentálna indispozícia. Zázraky a znamenia nie sú cestou na vytvorenie viery. Dobre to možno sledovať na putovaní vyvoleného národa púšťou. Každý nový deň putovania púšťou bol svojim spôsobom zázrakom. Prepelice, manna, voda … to znamená: nadprirodzená starostlivosť o základné biologické potreby. Ohnivý stĺp v noci a oblakový stĺp cez deň – ako nadprirodzené zabezpečenie správnej navigácie a udávania smeru putovania. A čo to všetko vyvoláva v národe izraelskom? Vieru, dôveru v Boha a poslušnosť? Ani nie! Skôr každodenné reptanie a nespokojnosť, modlárstvo a nedôveru voči Bohu. Zázraky a znamenia teda nie sú cestou na vytvorenie viery. Preto aj Pán Ježiš, stojac pred Herodesom v rámci záverečného vyšetrovania Jeho osoby a pôsobenia pred konečným vynesením rozsudku, keď je požiadaný o vykonanie nejakého zázraku, ktorý by vzbudil vieru Herodesa, nespraví nič. Aj tak by to nemalo zmysel. A preto, keď je rovnako tak pokúšaný náboženskými vodcami národa ako aj jedným z lotrov, visiac na kríži, aby spravil zázrak, zostúpil z kríža a uverili by v Neho, nespraví tak. Vie totiž dobre, že ľudia by si na Ňom opäť našli niečo, čo by im prekážalo. A preto aj na samotnom začiatku Ježišovho verejného účinkovania, keď je Kristus Pán pokúšaný samotným satanom, aby zoskočil zo strechy jeruzalemského chrámu, dopadol bez zranenia, a tak vzbudil v ľuďoch vieru, odmieta ísť touto cestou. Nie je to Jeho cesta. Viera nevzniká na základe lacnej show. A Ježiš nie je žiaden lacný „showmaker“.
Drahí priatelia, akú aplikáciu z toho teda možno odvodiť? Všetko, čo pre svoju spásu potrebujeme vedieť, sa nachádza v Písme svätom. To si čítajme, študujme a žime podľa neho! Nuž a samozrejme neostaňme len pri štúdiu Písma! Naopak! Dokazujme svoju vieru praktickým milosrdenstvom voči svojmu blížnemu! Veď to je Božia vôľa pri nás všetkých. Žiť z viery v Boha a lásky Božej a rozdávať milosrdenstvo, ktorého sa i nám od Boha vo vrchovatej miere deň čo deň dostáva. Nie prahnúť po znameniach a zázrakoch. A keď už po nich tak prahneme, potom i nám, tak ako náboženským vodcom Ježiš odkazuje: Neveriace pokolenie! Dostane sa vám iba jedného znamenia! Jonášovho znamenia. Tak ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci a potom bol vyvrhnutý na breh a zachránený, tak to bude, resp. bolo aj s Kristom. V útrobách hrobu strávil tri dni a tri noci, aby nakoniec slávne z mŕtvych vstal. Keď tomuto veríš, si spasený. No pokiaľ tomu neveríš, nepresvedčí ťa už nič … a nedáš sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“ Amen.
