2. nedeľa po sv. Trojci – ked te volajú, za daš te majú …
Written by radovan on jún 13, 2021 in - No Comments
- nedeľa po sv. Trojici – 13.6.2021
„… ked te volajú, za daš te majú …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Predpokladám, že každý jeden z vás už bol pozvaný na nejakú spoločenskú udalosť. Či už to bola svadobná hostina alebo oslava nejakého životného jubilea, poprípade krstiny a podobne. Takých pozvaní sa počas života nakopí dozaista veľa. Ja osobne som rád, keď som niekam pozvaný. Veď človek sa tam môže stretnúť s priateľmi, diskutovať, baviť sa, ale rovnako sa tam dá zoznámiť s novými ľuďmi, spoznať inú mentalitu, iné názory a podobne. Pozvanie ako také si treba vážiť, pretože ono nie je samozrejmosťou. Zrejme sme to všetci pocítili počas posledného roka, kedy sa spoločenské podujatia rôzneho druhu takmer vôbec nekonali, resp. boli zredukované na minimum, a to kvôli celosvetovej situácii týkajúcej sa korony. A tak teda ani nijaké pozvania neprichádzali… Silu ako aj vážnosť pozvania pekne vyjadruje aj gemerská ľudová múdrosť: Ked te volajú, za daš te majú. To znamená: Keď ťa pozývajú, majú ťa v úcte. Vážia si ťa, si pre nich dôležitý a veľa pre nich znamenáš. A to sú hodnoty, s ktorými sa nemá hazardovať … Inak povedané: Nemal by si pozvanie odmietnuť. Mal by si ho prijať a ísť.
Drahí priatelia, začínam tak dnes preto, nakoľko práve o pozvaní pojednáva aj téma dnešnej 2. nedele po sv. Trojici. Jedná sa pritom nie o hocijaké pozvanie a hocijakú slávnosť. Naopak! Ten, kto oslavuje, je samotný Pán neba a zeme. To znamená: pozvanie je nanajvýš vážne. Zasluhuje si našu maximálnu pozornosť. Je to vec najvyššej priority. Nuž a pozvaný si ty i ja. Áno, my všetci! Bez rozdielu. Nič iné nie je tak dôležité ako práve toto pozvanie na túto veľkú večeru, na túto hostinu. Veď je to oslava, ktorá sa robí kvôli nám. Áno! Opäť kvôli tebe i mne! Nájdeš si čas? Máš chuť?
Predtým než odpovieš, započúvajme sa do evanjeliového príbehu, ta ako ho nachádzame zapísaný v
Lukáš 14, 16 – 24
„Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ 18 No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 19 Druhý povedal: ‚Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 20 Ďalší zas povedal: ‚Oženil som sa, preto nemôžem prísť.‘ 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ 22 Sluha povedal: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.‘ 23 Nato pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a poľné cestičky a koho stretneš, prinúť ho vojsť, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“
Sestry a bratia, predpokladám, že Ježišovo podobenstvo o veľkej večeri, vám nie je celkom neznáme a už ste sa s ním stretli. Dôraz v tomto príbehu je položený predovšetkým na chovanie pozvaných. Je to neuveriteľné, v podstate ťažko predstaviteľné, ale všetci, ktorí boli pozvaní, nakoniec pozvanie odmietajú. Ich odmietnutie je pritom krajne urážlivé, nakoľko predtým pozvanie prijali. Je totiž dobré vedieť, že podľa rabínskej tradície bolo dvojnásobné pozvanie hosťov všeobecným zvykom. Výpočet rozličných ospravedlnení, dôvodov, či skôr výhovoriek potom slúži už len na to, aby si poslucháč vytvoril celkový obraz o pozvaných. Nuž a aký obraz sa nám tu predstavuje? Je to vo svojej podstate veľmi smutný obraz: Ľudia sú tak zaneprázdnení svetskými záležitosťami, že im neostáva žiaden čas na Božie kráľovstvo. Odpovede pozvaných pritom akoby boli odstupňované podľa jednotlivých hodnôt, či priorít: pole, dobytok, manželka.
Sestry a bratia, o aké ospravedlnenia sa to však jedná? Nemohol ten, kto kúpil pole, sa na neho ísť pozrieť na ďalší deň? Dnešná paralela by mohla znieť snáď aj takto: odmietneš pozvanie na večeru, pretože si práve kúpil dom a teraz si ho musíš ísť obzrieť aj s okolím, v ktorom sa nachádza. Pozvaný hosť v podstate hovorí: kúpa je pre mňa dôležitejšia ako hostiteľ. Kúpa je pre mňa dôležitejšia ako nejaká hostina. Nuž a nemohol ten, kto si kúpil dobytok, si ho ísť vyskúšať takisto na ďalší deň? Opäť dnešná paralela by mohla znieť aj takto: kúpil som dnes telefonicky 5 ojazdených áut. Musím ísť do bazáru a zistiť ročník, model a či vôbec štartujú. Napriek tomu, že spomínané zvieratá boli považované v danej dobe za nečisté, pozvaný muž ich uprednostňuje pred hostiteľom a jeho hostinou.
Tieto dva príklady akoby chceli zdôrazniť nezdravé, priam až prehnané nadhodnotenie majetku a práce. Inak povedané: pre človeka sa majetok a práca stávajú nejeden raz tou najdôležitejšou vecou a prioritou v živote. Otázka, ktorá vyvstáva z Ježišovho podobenstva, však znie: Naozaj je toto najpodstatnejšie v ľudskom živote? Je ľudský život len o nejakom skupovaní, o biznise, o práci a lopote?
Tretí pozvaný sa dokonca ani neospravedlňuje: Oženil som sa, preto nemôžem prísť. Muž dáva prednosť tráveniu času so svojou ženou. Takto tri prípady odmietnutia pozvania akoby chceli poukázať na tri oblasti, ktoré sú uprednostnené pred Božím pozvaním: majetok, práca, rodina. Pravda je však taká, drahí priatelia, že v porovnaní s Božím kráľovstvom strácajú význam aj tie najvyššie pozemské hodnoty. Toto však pozvaným akosi uniká …
Bratia a sestry, je prirodzené, že takáto reakcia pozvaných v pánovi vyvoláva hnev. Dáva príkaz, aby z námestí a ulíc mesta boli privedení tí, ktorým spoločenský stav neumožňuje zúčastniť sa nejakej hostine. Treba si všimnúť, že noví hostia nemajú byť len pozvaní, ale aj privedení. Oni by sa totiž sami neodvážili prísť. Jednanie pána, ktorý svoju hostinu ponúka ľuďom na okraji spoločnosti, v každom prípade vypovedá o jeho štedrosti a veľkorysosti. Tieto slová nakoniec môžu naznačovať ešte aj jedno: je to akési posledné varovanie pre Izrael, ktorý neprijal Božích poslov a teraz sa stavia rovnako odmietavo k Ježišovmu posolstvu.
Bratia a sestry, pokúsme sa v tejto chvíli rozmeniť toto podobenstvo „na drobné“ a buďme konkrétni! Samotná hostina je v podstate obrazom večného života. Hostiteľom je Boh. Pôvodne pozvaní sú židovskí vodcovia. Tí však pozvanie odmietajú. Chromí a chudobní sú odvrhnutí obyvatelia domu Izrael. Zatiaľ čo hostia pozbieraní pri cestách a medzi ohradami sú pohania. Ježišova zvesť by sa teda dala parafrázovať aj takto: kráľovstvo nebeské je už tu, hostina je pripravená. Nuž a odpovede, ktoré zaznievajú, sú často iba lacnými výhovorkami, ktoré neobstoja pred Hostiteľom. To znamená: ak niekto nebude pri tejto večeri, bude to len a len jeho vina. Svojim neuváženým rozhodnutím sám sa pripraví o stolovanie s Božím Synom. Svojim rozumným rozhodnutím sám sa pripraví o večnosť.
Drahí priatelia, hostina je pripravená. Je pripravená pre nás. Je pripravená tak pre teba ako aj pre mňa. Ale nebude zrušená, ak my neprídeme. Naopak! Iní si sadnú na naše miesta! Možno to budú takí, o ktorých by sme si to nikdy neboli mysleli. Milé sestry a bratia, čo z toho vyplýva? Našou jedinou možnosťou je prijať pozvanie a obnoviť komunikačné spojenie s Bohom, a to skrze každodennú modlitbu, počúvanie či čítanie Jeho slova, prijímanie sviatostí a spoločenstvom s bratmi a sestrami. Žiadna výhovorka na konci totiž nezaberie a neobstojí.
Na záver si dovolím povedať, že dnešné podobenstvo je v podstate o prioritách, ktoré človek uznáva, ktorým verí, na ktoré sa spolieha. Je to podobenstvo o ľudskej neuváženosti a hlúposti, v ktorej človek robí tie najhoršie rozhodnutia v živote. Je to však príbeh aj o tom, že pozvanie je stále platné. Kým žijeme, vždy je možnosť potvrdiť účasť a prísť. Nužale rovnako tak je to príbeh o tom, že Božia hostina bude tak či tak. Či už my sa na nej zúčastníme alebo nie. Zatiaľ pozvanie platí. No nebude tomu tak navždy. A preto, drahý priateľ, dobre si premysli čo spravíš a ako odpovieš, kým na to ešte máš čas! Amen.
