13. po sv. Trojici – a kto sa stal blížnym mne?
Written by radovan on aug 28, 2021 in - No Comments
- nedeľa po sv. Trojici – 29.8.2021
„… a kto sa stal blížnym mne?…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 10, 25 – 37
25 Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 26 Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ 28 „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“ 29 Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Nato Ježiš začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. 33 No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘ 36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Téma dnešnej 13. nedele po sv. Trojici nás po roku už tradične privádza k „môjmu blížnemu“. Vďačným biblickým textom na objasnenie toho, kto to vlastne je ten „môj blížny“ je pritom príbeh o milosrdnom Samaritánovi, ktorý nám dnes zaznel a ktorý sa objavuje iba v Lukášovom evanjeliu.
Centrálna otázka, ktorá Ježiša vedie k tomu, aby tento príbeh svojim poslucháčom rozpovedal, zaznieva z úst znalca Mojžišovho zákona: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ Drahí priatelia, v živote sa zvykneme dopytovať na množstvo vecí. Asi by bolo ťažké spočítať to, koľko otázok počas svojho života vyslovíme. Pýtame sa na to, ako sa máme. Pýtame sa na to, čo máme nové v živote. Pýtame sa na to, aké bude počasie. Pýtame sa na to, čo nás v budúcnosti čaká. Pýtame sa vskutku na kadekoho a kadečo. Otázka, ktorá vychádza z úst znalca Zákona je však v niečom iná. Dovolím si povedať, že to otázka všetkých otázok. Tu sa totiž nejedná o predpoveď počasia, ani o množstvo nepodstatných a nedôležitých vecí, na ktoré sa počas života zvykneme dopytovať. V tejto otázke sa jedná o život, resp. smrť vo večnosti.
Sestry a bratia, naozaj netuším, ako často ste si túto otázku počas svojho života položili. A či ste si ju vôbec položili. A pokiaľ ste si ju položili, potom či ste si na ňu aj odpovedali, resp. našli odpoveď. Dnes je totiž myseľ ľudí zaneprázdnená skôr vecami tohto sveta, nie večnosti. Večnosť mnohých paradoxne až tak netrápi ani nezaujíma. Nemálo je tých, ktorí v ňu ani neveria. A pritom v Písme svätom jasne čítame, že tých niekoľko viac či menej rôčkov na tejto zemi sa ani len nedá porovnať s tým, čo je pre nás pripravené vo večnosti. Priority by nám teda mali byť jasné. Zdá sa však, že pri mnohých ani zďaleka nie sú. A tak to, čo nás dnes trápi najviac, nie je tak ani náš vzťah s Pánom Bohom, ale skôr, či sa dať alebo nedať očkovať; či robiť všetko preto, aby táto vláda padla alebo ich nechať dovládnuť; či bude za počas jesene lockdown; či možno očakávať zdražovanie a pod.
Drahí priatelia, vôbec si nemyslím, že sú to načisto od veci témy. Veď každého z nás sa nejakým spôsobom dotýkajú. No pravda je taká, že či už sa očkovať dáš alebo nedáš, naveky tu aj tak nebudeš. Či táto nešťastná vláda padne skôr alebo to dotiahne až do konca, to tiež nič nezmení na tom, že sa raz budeš musieť postaviť pred svojho Stvoriteľa a vydať pred Ním počet zo svojho života. A rovnako tak ani lockdown, odstávka či zdražovanie nič nezmenia na tom, že raz nastane okamih, keď sa bude rozhodovať o našej večnosti. Nuž a vtedy obstojíme iba tak, pokiaľ sa naše mená nájdu zapísané v knihe života.
A tak aj v prečítanom evanjeliovom príbehu Ježiš nechodí okolo horúcej kaše, ale na otázku znalca Zákona odpovedá protiotázkou. Ježiš ako najväčší Učiteľ Izraela tak robí preto, aby zákonníka doviedol k odpovedi tým spôsobom, že si na svoju otázku bude vedieť odpovedať sám. 26 Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ 28 „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“
Avšak na tomto mieste záujem znalca Zákona o túto problematiku nekončí. Je tu predsa len ešte jedna záležitosť, ktorá mu nie je celkom jasná. Akoby inými slovami hovoril: No hej, milovať Boha… To je jasné. Boh je len jeden a je jasne zadefinovaný. Ale kto je vlastne môj blížny? Ako ho mám milovať, keď ani neviem, kto to je? Keby to len bolo také jednoduché?! A tak Ježiš upriamuje zákonníkovu pozornosť na seba a začína rozprávať príbeh o milosrdnom Samaritánovi. Zákonníkovi to zrejme uniká a ja mám pocit, že aj väčšine z nás: Ten milosrdný Samaritán – to nie je len nejaká fiktívna postava, ktorú si Ježiš napochytre vymyslel. Tým milosrdným Samaritánom je On sám. Ježiš je dokonalým stelesnením milosrdenstva vo svojej osobe, a to v celej jeho šírke i hĺbke.
Na samotnom konci sa Ježiš pýta znalca Zákona: 36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ Podstatná teda nie je ani tak otázka: „kto je môj blížny?“, ale: kto sa stal blížnym mne? Kto sa stal blížnym mne, ktorý som odpadol od Boha, vzdialil sa od Neho, upadol do hriechu a skončil ležať polomŕtvy vo svojich priestupkoch, nevyznaných hriechoch, niekde sa opustenej, kamenistej a prašnej ceste vlastného života? Kto sa stal blížnym mne? Kto ma na tej ceste našiel a poskytol mi prvú pomoc? Kto ma v tomto úbohom stave zachránil?
Mám za to, priatelia, že touto optikou sa na tento príbeh nezvykneme pozerať. Skôr sa snažíme vidieť v tom všetkom to, že blížny: to je môj manžel či manželka, moje deti, moji súrodenci a rodinní príslušníci vo všeobecnosti. Slovenčina však pekne rozlišuje medzi slovami: „blížny“ a „blízky“. Tých všetkých, ktorých som vymenoval, to sú moji blízki. V biblickom príbehu sa však objavuje slovo „blížny“. A to, ako sa zdá, má troška širší záber ako len moju pokrvnú rodinu. Učebnica pre konfirmandov „Verím a sľubujem“ na otázku: Kto je môj blížny? – odpovedá slovami: Každý, kto potrebuje moju pomoc.
Bratia a sestry, i keď aj takto celkom prakticky a konkrétne môže byť pochopená otázka znalca Zákona z dnešného príbehu ohľadom toho: Kto je môj blížny? – predsa len, ja by som dnes chcel ostať skôr pri tom prvotnom, dovolím si povedať – Ježišovom nazeraní na túto problematiku. To znamená: Nie: Kto je môj blížny? Ale: Kto sa stal blížnym mne? Mám totiž za to, že pokiaľ Ježiš zákonníkovu otázku interpretuje práve týmto spôsobom, má na to svoj dobrý dôvod a niečo podstatné nám tým chce povedať.
Drahí priatelia, takto sa opäť vraciame k pôvodnej otázke: „Čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ A Ježiš akoby inými slovami odpovedal: Pridŕžaj sa mňa! Ja chcem byť tvojim blížnym. Tvoje skutky, akokoľvek sú krásne, čisté a nezištné, ťa totiž do neba neprinesú nikdy. Sú to naopak moje skutky, ktoré ti darujú večný život. Aj za teba osobne ja dokonám dielo vykúpenia na kríži. Tak ako milosrdný Samaritán nalieva do rán zbitého pocestného víno a olej, tak i ja očisťujem tvoje hriechy a neprávosti svojou krvou. Tak ako milosrdný Samaritán obväzuje rany polomŕtveho pocestného, tak i ja obväzujem tvoje zranenia svojou svätosťou, láskou a odpustením. Tak ako milosrdný Samaritán nakladá doráňaného a polomŕtveho pocestného na svojho oslíka, tak i ja na seba kladiem kríž a nesiem ho namiesto teba. Nuž a tak ako milosrdný Samaritán platí hostinskému za starostlivosť o dobitého pútnika, tak i ja platím svojim nevinným, svätým a bezhriešnym životom za teba, aby si došiel uzdravenia a mohol byť prijatý do večného odpočinku pri mojom nebeskom Otcovi.
Milé sestry a bratia, dnes 29. augusta nemáme na Slovensku len 13. nedeľu po sv. Trojici. Dnes na Slovensku máme aj štátny sviatok, kedy si pripomíname 77. výročia začatia Slovenského národného povstania, ktorého prvotným zámerom bolo aktívne sa postaviť proti nacistickému zlu, teroru a tyranii. Teraz samozrejme nechcem pokračovať historickou prednáškou o pozitívach SNP. No v kontexte dnešnej témy si dovolím povedať, že i všetci tí, ktorí sa tohto boja za slobodu zúčastnili, resp. v ňom padli, sa stali našimi blížnymi. A to bez ohľadu na to, či sme ich osobne poznali alebo nie. Preukázali nám totiž lásku a pomoc, keď i za cenu najvyšších obetí boli ochotní bojovať za slobodu, v ktorej dnes smieme žiť my.
Milá sestra, drahý brat! Tak tebe ako aj mne je darované nebo vo sviatosti krstu svätého. Od chvíle tvojho krstu Ježiš žije v tebe. Si v Ňom skrytý a chránený. On sa stal aj tvojim blížnym. V tejto Kristovej sile sa tak teraz máš stať i ty sám blížnym každému, kto potrebuje tvoju pomoc. Ježiš ťa svojim odpustením prinavrátil do láskavého a milujúceho spoločenstva so svojim nebeským Otcom. Touto láskou teraz i ty miluj Toho, ktorý teba miloval ako prvý. A nezabúdaj milovať ani toho, kto čaká za tvojou pomocou a kto ju akútne potrebuje. A keď už miluješ, potom nie skúpo, ale vrchovate, okopisto, maximálne, ako sa dá. Veď prameň Božej lásky je večný. Nevysychá. A tak nech nevysychá ani naša vzájomná láska! Amen.
