16. po sv. Trojici – Poď von!
Written by radovan on sep 16, 2021 in - No Comments
- po sv. Trojici – 19.9.2021
„… Poď von …!“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 11, 1 – 3.17 – 27.41 – 45
1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ 17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ 23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ 24 Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ 25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ 27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43 Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ 44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“ 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zaiste si ešte pamätáte, ako ste liečili boľačky pri svojich deťoch alebo možno pri vnúčatách. Pri malých boľačkách a rankách stačí udreté miesto pofúkať a hneď je lepšie. Pri väčších boľačkách a ranách, keď už tečie aj troška krvi, tam už treba zalepiť náplasť. Najlepšie takú, na ktorej sú nakreslené medvedíky alebo piráti 😊 Tie pomáhajú údajne najlepšie …
Čo však robiť vtedy, priatelia, keď to bolí skutočne, keď je to naozaj vážne a zlé? Čo robiť vtedy, keď to bolí tak, že nestačí len pofúkať boľavé miesto a ani náplasť nezaberá? S takouto bolesťou je dnes konfrontovaný aj samotný Pán Ježiš. Jeho priateľ Lazár zomrel. Už štvrtý deň leží v hrobe. Zmienka o štvrtom dni určite nie je náhodná. Podľa starovekých orientálnych predstáv tomu totiž bolo tak, že do troch dní ešte bola aká taká šanca, žeby sa mŕtvy mohol nejakým zázračným spôsobom prebudiť. No keď je reč o štvrtom dni, akoby sa chcelo povedať jedno: Všetko je stratené. Už niet v čo dúfať. Tu nepomôže ani pofúkanie ani náplasť. Smrť je smrť. To nie je modrina na kolene alebo škrabanec na lakti.
Milé sestry a bratia, zázrak Lazárovho vzkriesenia z mŕtvych je dozaista vrcholom doterajších znamení, ktoré evanjelista Ján vo svojom evanjeliu zaznamenal. Znamení, skrze ktoré zjavil Ježiš slávu svojho nebeského Otca. Na tomto mieste je samotná smrť, ten posledný nepriateľ človeka, konfrontovaná s Tým, ktorý sám vo svojej podstate je vzkriesenie i život. Nuž a Ježiš túto skutočnosť aj mocne demonštruje. Avšak samotný mocný zázrak, ktorý sa v Betánii odohrá, v konečnom dôsledku delí na dve skupiny tých, ktorí sú očitými svedkami celej tej udalosti. Jedni v Ježiša uveria, druhí sa ponáhľajú za farizejmi, aby Ježiša udali a vyprovokovali židovskú veľradu k definitívnemu rozhodnutiu zbaviť sa Ježiša: 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“ 49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ Bratia a sestry, akoby sa nám tým chcelo naznačiť, že ani mocné znamenia, ktorých sa z času na čas môžeme stať osobnými svedkami, nám ešte nezaručujú, že v nás vzbudia a vyvolajú vieru. Žiaľ, ale je to tak. Preto by sme ani vo svojich modlitbách nemali Pána Boha žiadať o zázraky. Tie totiž samé o sebe ešte nie sú predpokladom pre vznik viery. Skôr by sme Ho mali prosiť o vďačné a poslušné srdce a tiež o otvorenú myseľ pre Jeho slovo a otvorené oči pre veci, ktoré sa okolo nás dejú. A hlavne o to, aby sme si to pre svoj život správne vysvetlili a riadili sa tým.
22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ Zdá sa, že jedna z Lazárových sestier, Marta, sa stále ešte nedokáže zmieriť so smrťou svojho brata a prijať ju ako skutočnosť. Svojim spôsobom verí, dúfa v zázrak. Drahý priateľ, počítaš aj ty vo svojom živote so zázrakmi? Dúfaš v Božiu moc vo svojom živote? Vedel by si opísať aspoň jeden zázrak, ktorý sa v tvojom živote odohral? Pretože pravda je taká, že zázraky sa skutočne dejú v našich životoch. Ide len o to, aby sme mali otvorené oči a vnímavé srdcia. Potom si ich budeme uvedomovať a budeme za ne vďační nášmu Otcovi, ktorý je v nebesiach.
„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ Milé sestry, drahí bratia, pre veriaceho človeka sa život nekončí smrťou, ale pokračuje večne ako nikdy nekončiaci život v spoločenstve s Bohom. Toto je pravda a realita tak pre tých, ktorí sa podobne ako Lazár nachádzajú v hrobe, ako aj pre tých, ktorí zatiaľ žijú. To, čomu pri tomto Ježišovom výroku treba venovať skutočnú pozornosť je tá skutočnosť, že večnosť, ktorú tu Ježiš Marte zasľubuje je možná len prostredníctvom nášho napojenia sa na Krista ako zmŕtvychvstalého Pána, len prostredníctvom našej viery v Neho. Táto večnosť sa pritom nezačína až niekedy v ďalekej budúcnosti. Naopak! Začína sa vo viere už teraz, dnes. Dokonaná a naplnená však bude až na konci časov, pri vzkriesení našich tiel z mŕtvych.
Sestry a bratia, Ježiš v každom prípade trvá na tom, aby bol kameň od hrobu odvalený. „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ – takto znie námietka príbuzných. No Ježiš sa nenecháva odradiť. „Lazár, poď von!“ – takto zvolá Syn Boží do Lazarovho hrobu. Áno! Ježiš volá mocným hlasom. To stačí. Tak ako voľakedy na počiatku zvolal Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo … Tak i teraz stačí iba slovo Božieho Syna. Slovo, ktoré v sebe má stvoriteľskú a obnovujúcu moc. My všetci samozrejme vieme, že mŕtvy už nepočuje. No Ježiš chce, aby všetci prítomní poznali, že Boží hlas dokáže prebudiť aj mŕtvych. Toto Božie volanie, ktoré dokáže vrátiť do života mŕtvych, nám však chce ilustrovať aj inú pravdu. A síce: Božie volanie má tú moc prebudiť z duchovnej smrti aj všetkých tých, ktorí sa v nej ocitli. Veríš tomu? – pýtal sa vtedy Ježiš Marty. Dnes sa ten istý Ježiš pýta to isté teba? Veríš tomu? Si ochotný tomu veriť? Drahý priateľ: ako odpovieš?
Milá sestra, drahý brat! Ten istý Ježiš dnes mocne volá i teba. Volá ťa osobne, po mene. Prvý krát ťa povolal a zavolal na teba už pri tvojom krste, kde ti prisľúbil a daroval ti život večný. Poď von zo svojho hriechu! Poď von zo svojich pochybností! Poď von zo svojho strachu! – takto na teba volá každý jeden nový a ďalší deň tvojho života. Poď von zo svojich pút, z ktorých sa nevieš sám vyslobodiť! Poď jednoducho von! Von z temnoty, v ktorej si sa ocitol a v ktorej akoby si bol pochovaný zaživa.
Udeje sa zázrak a Lazár naozaj vychádza živý z hrobu. Drahí priatelia, čo si myslíte: Koľko možností na odpoveď mal asi tak Lazár, keď na neho Ježiš mocným hlasom zavolal? Žiadne! Ježišova sila ho jednoducho opäť vtiahla do života. To, čo je na tom všetkom úžasné, to je tá skutočnosť, že z tejto Ježišovej moci ani dodnes nič neubudlo. Ten istý Ježiš má i dnes rovnakú moc, aby potešoval, vysúšal slzy, uzdravoval a daroval nový život. To všetko preto, lebo je silnejší ako samotná smrť. On môže a chce vtiahnuť späť do života i teba.
Milá sestra, drahý brat: Poď von! Poď ku mne, lebo ja som vzkriesenie i život! – hovorí Pán Ježiš dnes i tebe. Bohu vďaka za to, že toto povolanie k životu platí každý ďalší deň nášho života nanovo.
Toto Ježišovo konanie na konci vyvoláva dvojakú reakciu: vieru u jedných a odpor a neveru pri druhých. Akoby sa dnešný príbeh pýtal každého jedného z nás: A ty, na ktorú stranu sa postavíš? Ku ktorým sa pridáš? K veriacim či k neveriacim? Výber je na každom jednom z nás. Vyber si správne a múdro, kým máš na to ešte čas! Amen.
