3. adventná nedeľa – pochvala za vernosť
Written by radovan on dec 08, 2021 in - No Comments
- adventná nedeľa – 12.12.2021
„… pochvala za vernosť …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista!
1 Korintským 4, 1 – 5
1 A tak nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a za správcov Božích tajomstiev. 2 A od správcov sa napokon vyžaduje, aby bol každý uznaný ako verný. 3 Mne však najmenej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám seba nesúdim. 4 Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi. 5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
To znie naozaj pekne: Potom každý dostane pochvalu od Boha. Ale pravda je taká, že sa nám to akosi nezdá. V tomto svete to jednoducho takto nechodí. Kto chce dostať pochvalu, ten musí buď niečo dobre vedieť alebo niečo dobre urobiť. Neviem, či to funguje ešte aj dnes takto, asi skôr nie, ale pamätám si, že počas socializmu boli vyhlasovaní v podnikoch tzv. zamestnanci mesiaca. Na nástenke alebo na výveske, kde to mohol každý vidieť, bola ich fotka a meno s nadpisom: Zamestnanec mesiaca. Každý tak mohol vidieť, že tento človek sa v konkrétnom závode a na pracovisku naozaj snaží a má výsledky. Nuž a pokiaľ chcem byť i ja takto pochválený, musím sa snažiť tiež aspoň toľko, keď nie aj viac, a potom budú i moje meno a fotka na výveske pre najlepších.
Áno, priatelia, tak to chodí v tomto svete. Ocenení a pochválení sú len tí najlepší. Tým ostatným sa pozornosť ani záujem nevenuje. Toto je výkonnostný princíp, ktorý funguje v tomto svete – od školských čias až po starobu. Jednoducho je to tak: vždy sa rozlišuje medzi dobrými a medzi menej dobrými. Zatiaľ čo tí prví sú pochválení, tí druhí sú prehliadaní. To, že by mal byť pochválený každý a pritom by pochvala nestratila na cene a vážnosti, resp. sa nestala bezvýznamnou, to je tomuto svetu minimálne cudzie. V tomto svete to jednoducho takto nechodí. Pochvala sa neudeľuje len tak každému. Len tým najlepším.
Apoštol Pavol vo svojom liste kresťanom do Korintu však nehovorí ani nepíše o tom, ako to funguje v tomto svete. On píše o tom, ako to funguje v Božích očiach, ako to platí v Božom kráľovstve. Nuž a v ňom, čuduj sa svete, ten nám dobre známy výkonnostný princíp neplatí. Tam platí len jedno: byť verný, Bohu dôverovať a Jemu slúžiť tým, že Mu ďakujeme za dobro, ktorého sa nám od Neho dostáva. Byť Bohu verný tým, že Ho prosíme o pomoc a chválime Ho za lásku, ktorou nás miluje. Byť Bohu verný tým, že Mu spievame oslavné piesne, v ktorých jasne tlmočíme to, čomu veríme. A síce, že Boh k nám prichádza v Ježišovi Kristovi, aby sme žili, aby sme mali nádej a budúcnosť.
Bratia a sestry, zrejme každého jedného z nás zaujíma to, čo si o nás myslí naše okolie. Teší nás, keď nás chvália. Na druhej strane: zarmucuje nás, keď nás hania. Je to prirodzené a ľudské. V Božom kráľovstve nás však už názor tých druhých zaujímať nemusí. Tu totiž platí iba jedno: Kto Ježišovi Kristovi dôveruje, tak v živote ako aj pri smrti, ten bude žiť naveky. A to je tá najväčšia pochvala, ktorej sa nám počas našej existencie môže dostať. A síce: pre všetkých rovnako. Pretože v tomto nie sú rozdiely. Ide len o to, či Kristovi dôveruješ alebo nie. Tu nezohráva žiadnu rolu ani vek, ani dosiahnuté vzdelanie, ani výška majetku. Tu je jediným kritériom iba tvoja viera, resp. tvoja vernosť. A pokiaľ sa pri tebe táto viera, vernosť a dôvera nachádzajú, potom je ti ako pochvala prisľúbený život. Nie len trošku viac alebo menej života, ale ŽIVOT ako taký – večný život.
Drahí priatelia, dnešná 3. adventná nedeľa, ktorú na pôde kresťanskej cirkvi slávime, nás pozýva k tomu, aby nás Pán pri svojom druhom príchode v moci a sláve našiel ako svojich spoľahlivých a verných služobníkov, resp. správcov Božích tajomstiev. Nuž a aké sú predpoklady toho, aby človekom takýmto služobníkom a správcom mohol byť? Možno si v tejto chvíli pomyslíme, že je potrebné nejaké zvláštne štúdium. Možno nejaká erudovaná biblická škola, kde sa vyučujú aspoň pôvodné jazyky akými je staroveká gréčtina a hebrejčina. A možno by takíto služobníci a správcovia mali mať aspoň základy psychológie a vedieť niečo zo systematickej teológie. Bratia a sestry, určite nič z toho, čo som vymenoval, nie je na škodu a má to svoj význam. Avšak jadro toho, aby človek bol dobrým služobníkom a správcom Božích tajomstiev je niekde celkom inde. Tieto predpoklady sa nedajú získať na biblickej škole ani na teologickej fakulte. Pán Boh nepotrebuje naše teologické vzdelanie, aby si nás mohol použiť. Nepotrebuje náš vynikajúci a hlavne vysoký intelekt. Čo však nutne potrebuje a bez čoho sa nevie a nemôže zaobísť, to je naša vernosť: 2 A od správcov sa napokon vyžaduje, aby bol každý uznaný ako verný.
Tak to ostatne vyplýva aj z Ježišovho podobenstva o hrivnách, resp. talentoch, ktoré nachádzame u Matúša 25, 14 – 30: 14 Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; 15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: ‚Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť.‘ 21 Pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!‘ 22 Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: ‚Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva.‘ 23 Pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!‘ 24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: ‚Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje!‘ 26 Pán mu odpovedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27 Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. 28 Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému, kto má, bude pridané a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. 30 A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Nuž a niečo podobné čítame aj u evanjelistu Lukáša 12, 42 – 47: 42 Pán mu odpovedal: „Kto je teda verný a rozumný správca, ktorého pán ustanovil nad svojimi služobníkmi, aby im načas dával určenú stravu? 43 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde robiť tak. 44 Pravdivo vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. 45 Ale keby si ten sluha vo svojom srdci povedal: ‚Môj pán mešká a nechodí,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, 46 pán toho sluhu príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá. Rozpoltí ho a dá mu podiel s nevernými. 47 Ten sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a neplnil jeho vôľu, bude veľmi bitý.
Nuž a do tretice nahliadneme do listu Židom 3, 1 – 6, kde opäť vidíme tak na Mojžišovi ako aj na Pánovi Ježišovi ako tú najcennejšiu vlastnosť práve ich vernosť: 1 Preto, bratia, ktorí ste svätí a máte účasť na nebeskom povolaní, pozorne sa zahľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2 On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome. 3 On je však hoden o toľko väčšej slávy ako Mojžiš, o koľko väčšiu cenu ako dom má ten, kto ho postavil. 4 Veď každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5 Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník na svedectvo o tom, čo sa neskoršie malo hlásať. 6 No Kristus ako Syn je nad celým jeho domom. A jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a nádej, ktorou sa chválime.
Milé sestry, drahí bratia! Kiež si uvedomíme i my dnes, keď sa adventný čas takpovediac prehupol do svojej druhej polovice a Pánov príchod je opäť o niečo bližšie, že to najdôležitejšie o čo v našom živote a službe ide, nie sú ani tak naše možnosti a schopnosti, ale naša vernosť. Tú Pán vyhľadáva a tú On raz aj odmení. Kiež sa tak stane pri každom jednom z nás!
Drahí priatelia, túto dnešnú kázeň som začal poukazom na pochvalu, tak ako o nej píše aj apoštol Pavol: Potom každý dostane pochvalu od Boha. Samotnú kázeň som však zakončil poukazom na vernosť: aby bol každý uznaný ako verný. To, čo spája obidve tvrdenia, ako ste si to iste všimli, je slovíčko „každý“. Áno, drahí priatelia, Pán cirkvi iste rád pochváli každého. Nie však automaticky každého, ale každého, kto bol uznaný ako verný. A v tom je rozdiel, ktorý ani dnes neslobodno prehliadať. Vidíme teda, že jediné, na čom záleží, je vernosť. Prosme o ňu dobrotivého Pána Boha, aby sme i my mohli byť uznaní ako verní! Prosme o ňu, aby sme i my mohli patriť k tým, ktorí raz dostanú pochvalu od Boha! Myslime na to, že iba ten, kto vo vernosti vytrvá až do konca, iba ten bude spasený! Nech nám v tomto zápase a celoživotnom snažení pomáha Ten, ktorý nás svojou obeťou vykúpil a k spáse povolal ako aj deň čo deň povoláva! Amen.
