4. adventná nedeľa – Pán blízko!
Written by radovan on dec 16, 2021 in - No Comments
- adventná nedeľa – 19.12.2021
„… Pán blízko! …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Filipským 4, 4 – 7
4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! 5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! 6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. 7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď som bol malý chlapec, z času na čas som šiel so starým otcom na hríby. Pravdupovediac: zbieranie hríbov nie je ani dnes mojou silnou stránkou. Zrejme za to môže znížený farbocit, ktorý mi bol viac menej potvrdený. Šlo skôr o to, aby sme boli spolu a strávili sme spolu čas. Konečne sme došli do lesa a začali sme hľadať hríby. Pri tej mojej veľkej sústredenosti a zízaní na zem sa po čase stalo, že som starého otca stratil z dohľadu a nevidel som ho. Zneistel som. Dostal som strach. Predsa len: bol som ešte len dieťa. Bál som sa, že sa nestretneme a možno sa v lese aj ľahko stratím. Keď tu zrazu som v lese naďabil na nášho suseda z dediny, v ktorej som vyrástol, na Mira, dodnes vášnivého hubára, ktorý mi hovorí: „Tvojho deda som videl tam za tou zákrutou. Keď pôjdeš tým smerom, určite ho nájdeš.“ Zrazu bola na mojej tvári opäť radosť. Strach a starosti boli preč. A naozaj! Po krátkej chvíli putovania som starého otca naozaj našiel aj s košíkom plným hríbov.
Drahí priatelia, stratiť z dohľadu niekoho dôležitého v našom živote nie je vôbec príjemné. Dnes však otázka stojí inak: koľkokrát v živote sme už z dohľadu stratili Pána Boha? A tiež sme sa cítili akosi stratene, možno zmätene. Bez pohľadu na Boha vieme v živote tiež veľmi poľahky zablúdiť, stratiť orientáciu a rovnako tak stratiť z očí cieľ. Ako dobre, keď sa vtedy nájde niekto, kto nám povie a dosvedčí: Boh je blízko. Naozaj nie je ďaleko. Obrazne povedané: možno hneď tam, za tou najbližšou zatáčkou.
Sestry a bratia, celý adventný čas, ktorý dnešnou nedeľou speje k svojmu záveru, pre nás chce byť jedným veľkým a mocným svedectvom práve o tejto skutočnosti: Boh pri nás nielen chce byť, ale aj je blízko vo svojom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Dnes, na poslednú. 4. adventnú nedeľu, je nám sviatok Kristovho narodenia omnoho bližšie ako inokedy. Je to v podstate sviatok Božej prítomnosti a blízkosti pri nás na zemi.
Posolstvo o Božej blízkosti v nás i dnes chce vzbudiť radosť. Toto posolstvo v nás i dnes chce prekonať jednak strach, jednak starosti. Ide len o to, aby sa pri každom jednom z nás Božia blízkosť premenila na trvalú Božiu prítomnosť. Blížiace sa Vianoce sú predsa jasným dôkazom toho, že Boh ku nám prísť chce. On pri nás chce byť. On v nás chce prebývať. Otázka skôr stojí takto: Chcem, aby tento Boh vo svojom Synovi prišiel aj ku mne? Chcem byť aj ja pri Ňom? Chcem, aby vo mne On prebýval?
Drahí priatelia, každé Vianoce, ktoré z milosti Božej smieme prežívať, pre nás chcú byť dôkazom toho, že Boh je nám blízko deň čo deň. Vždy nanovo sa smieme utvrdiť vo viere: Ježiš je s nami a ostáva s nami i pri nás. Je to tak aj vtedy, keď Ho možno na istý čas stratíme z dohľadu. Je to tak aj vtedy, keď Ho my nevidíme a akosi neregistrujeme Jeho prítomnosť, no On na nás hľadí, dozerá na nás a stará sa o nás.
Sestry a bratia, zdá sa to zvláštne, resp. ťažko pochopiteľné, že väzeň povzbudzuje cirkev, v tomto prípade spoločenstvo veriacich v meste Filipis, aby sa radovali. Vo chvíli, keď sa rodí tento list apoštol Pavol totiž sedí vo väzení. No práve z tohto Pavlovho postoja sa i dnes môžeme naučiť niečo dôležité: naše vnútorné postoje nemusia byť závislé na vonkajších podmienkach. Pavol, obratý o slobodu, sediac vo väzení, bol naplnený radosťou, pretože vedel, že nech sa už s ním stane čokoľvek, Ježiš Kristus bude s ním. A preto niekoľkokrát v tomto liste na kresťanov vo Filipis nalieha, aby sa radovali. Zdá sa že to „Filipskí“ potrebovali počuť.
Mám pocit, priatelia, že povzbudenie k radosti dnes potrebujeme aj my. Potrebujeme ho počuť v tomto nestabilnom, neistom čase poznačenom pandémiou, opatreniami, kadejakými obmedzeniami, keď na tvárach ľudí vidíme skôr obavu, strach, neistotu a stres, a nie radosť. Toto povzbudenie k radosti potrebujeme počuť vo svojich rodinách, kde nie vždy možno zažívame prijatie, pochopenie či lásku. Toto povzbudenie k radosti potrebujeme počuť vo svojich pracoviskách, kde nie vždy možno zažívame docenenie. Pravda je totiž taká, že v nepriaznivých okolnostiach života môžeme veľmi ľahko strácať odvahu, zmysel existencie. Veľmi poľahky sa objaví frustrácia, nezmyselnosť všetkého naokolo. Niečo na spôsob starozmluvného Kazateľa: Všetko je márnosť. V nepriaznivých okolnostiach života veľmi poľahky môžeme začať prikladať maličkostiam až príliš veľkú váhu, pričom realita môže byť celkom iná. V ťažkostiach života človek zväčša na okolnosti života nepozerá celkom triezvo. Jeho pohľad je zahalený smútkom. Drahý priateľ, pokiaľ si sa v poslednej dobe veľmi neradoval, potom sa možno na život nepozeráš zo správnej perspektívy.
Je, samozrejme, dosť možné, že si v tejto chvíli niekto povie: Ale ako si mám rozkázať, aby som sa radoval? Mám si to nejako vsugerovať? O to apoštolovi Pavlovi určite nešlo. Radosť, o ktorej píše, totiž nie je z nás, z našej snahy alebo z toho, že sa takto vnútorne mentálne a psychicky nastavíme, že sa jednoducho budeme radovať. Radujte sa v Pánovi! – to Filipským odkazuje Pavol. To znamená: dokonalú radosť nám dáva Kristus, ktorý v nás prebýva. Je to radosť z toho, že sme milovaní, i keď sa nám z nášho okolia nedostáva až toľko lásky, koľko by sme chceli. Je to radosť, že sme prijatí, i keď od nášho okolia sa nám až toľko prijatia nedostáva, koľko by sme chceli. Je to radosť z toho, že Boh s nami počíta, i keď mnohí v našom okolí už ani nie … Pri Kristovom druhom príchode túto radosť budeme môcť prežiť v plnosti, lebo Ten, ktorý v nás prebýva, s nami dovŕši svoj zámer.
6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. Milá sestra, drahý brat, predstav si, že by si si nikdy s ničím nemusel/a robiť starosti! Zrejme sa nám to zdá načisto nemožné. Všetci predsa máme starosti: v práci, doma, v škole, v rodine … Apoštol Pavol nám však dáva jednu veľmi cennú radu. A síce: aby sme starosti odložili a radšej sa modlili. Milý priateľ, chceš sa menej strachovať? Potom sa viacej modli! Kedykoľvek sa začneš o niečo strachovať, zastav sa a začni sa modliť!
7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Boží pokoj je niečo celkom iné než pokoj tohto sveta. Nenájdeme ho ani v pozitívnom myslení, ani v bezkonfliktnom živote alebo v dobrých pocitoch. Skutočný pokoj, o ktorom tu Pavol píše, pramení skôr z vedomia, že Boh má i moju situáciu i môj život v rukách a ja si môžem byť istý svojim občianstvom v Kristovom kráľovstve. Veď o mojom budúcom určení už bolo rozhodnuté.
Drahí priatelia! Dovolím si povedať, že centrálnou výpoveďou v prečítaných veršoch z pera apoštola Pavla sú slová: Pán je blízko! Táto kľúčová výpoveď je predpokladom a zároveň dôvodom našej radosti. Tiež toho, že sa nestrachujeme a nie sme ustarostení. Namiesto strachu a starostí totiž robíme jedno: spíname ruky k modlitbe. A práve skrze modlitbu od nášho Pána prijímame vytúžený pokoj.
Pán je blízko! Sestry a bratia, túto Božiu blízkosť smieme zažiť a pocítiť celkom jedinečne v daroch svätej Večere Pánovej. Kvôli obmedzeniam, ktoré sme počas tohoročného adventu prežívali a nesmeli sme sa verejne na bohoslužbách stretávať, nám možno práve táto forma Božej blízkosti chýbala najviac. Jeho blízkosť a prítomnosť v daroch Ježišovho tela a krvi. Vždy vtedy, keď k tejto sviatosti pristupujeme, smieme nanovo zažívať, že Pán je blízko aj mne osobne. Drahý priateľ, nech i teba táto skutočnosť a istota ďalej mocne napĺňa radosťou! Nech istota Pánovej blízkosti ďalej odstraňuje z tvojho života strach i ustarostenosť! Nech ťa istota Pánovej blízkosti rovnako tak vedie k modlitbe a k zintenzívneniu modlitebného života! Nuž a nakoniec táto istota Pánovej blízkosti nech tvoju myseľ i srdce naplní vytúženým pokojom, ktorý prevyšuje všetko naše chápanie! Amen.
