Zjavenie Krista Pána mudrcom – predstavy o Bohu
Written by radovan on jan 03, 2022 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6.1.2022
„… predstavy o Bohu …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od narodeného a zjaveného Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Ján 1, 15 – 18
15 Ján vydal o ňom svedectvo a volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“ 16 Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. 17 Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.
Drahí priatelia, sestry a bratia!
Dnes, keď si v kresťanskej cirkvi pripomíname mudrcov z východu, ľudovo známych aj ako „traja králi“, na nich nechceme pozerať ako na nejaké fiktívne, či mýtické bytosti, o ktorých vo svojej podstate viac nevieme ako vieme. Ktorí tak ako rýchlo sa na scéne zjavili, tak rýchlo aj zmizli. Naopak! Chceme na nich pozerať ako na skutočných ľudí, skutočných mužov, astrológov, ľudí skúmajúcich hviezdy, planéty a nebeské úkazy. Práve táto ich túžba pochopiť vesmír a vidieť prepojenie medzi nebom a zemou ich nakoniec vedie za tzv. novou hviezdou, ktorá sa na oblohe objavuje. Táto nová hviezda ich privádza do Izraela, mesta Dávidovho, do Betlehema, kde sa rodí Boží Syn – Spasiteľ sveta.
Drahí priatelia, mudrci z východu boli takí istí obyčajní ľudia ako sme aj my všetci. Vieme si celkom dobre predstaviť, že ohľadom dlho očakávaného Kráľa, Panovníka celého sveta a Záchrancu poslaného nám od Boha, mali aj oni svoje predstavy. Keď to má byť kráľ, kde inde by sa mal narodiť, ak nie v kráľovskom paláci? Aj preto ich prvé kroky na území Júdska v Palestíne smerujú do kráľovského paláca v Jeruzaleme, ku kráľovi Herodesovi. No tu, čuduj sa svete, o novom kráľovi nevedia nič. Len tí najväčší znalci zákona majú vedomosť o tom, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme, pretože tak to predpovedá prorok Micheáš. Ale prakticky tohto Mesiáša, žiaľ, neočakáva nik.
A tak ich ďalšie kroky smerujú do neďalekého mestečka Betlehema, kde vskutku nájdu Toho, koho hľadajú, za kým putujú, koho chcú stretnúť, uctiť si Ho a obetovať Mu dary na znak svojej lásky a oddanosti. A práve tu by som sa chcel na chvíľku zastaviť. Ako sa asi vzdelanci z Východu cítili, keď Toho, koho hľadali, nenašli v hlavnom meste, v kráľovskom paláci, ale v málo významnom mestečku, v jednoduchom obydlí? Mudrci zrejme mali svoje predstavy o novo narodenom Kráľovi. Namiesto kráľovského služobníctva, ktoré by narodeného kráľa a panovníka obskakovalo, tu je iba jeho mladá matka Mária a Jozef, ktorý sa musí ako tesár obracať a manuálne pracovať, aby čo to zarobil a dokázal uživiť svoju rodinu.
Áno, sestry a bratia, všetci máme svoje predstavy, ktoré si vytvárame. Nuž a výnimkou nie sú ani naše predstavy o Bohu. Osobne si myslím, že ani mudrci z východu v tomto smere neboli výnimkou. Čo je však na nich úžasné, príkladné a nasledovaniahodné, to je tá skutočnosť, že v danej chvíli svoje predstavy ohľadom novo narodeného Kráľa a Pána sveta kladú bokom, nepohoršujú sa, ale prijímajú realitu s vďačným srdcom takú, aká je. Dôkazom toho, že je to tak, je tá skutočnosť, že Ježišovi obetujú svoje dary.
Práve pri predstavách o Bohu, ktoré si ako ľudia vytvárame, by som sa dnes chcel zastaviť aj ja a chcel by som vám niečo viac o nich povedať. Pravda je taká, že ľudia si počas dejín povytvárali množstvo predstáv o Bohu. Veľmi pekne to vidno napríklad v maliarskom umení. Inak si Boha predstavoval taký Michelangelo, inak Chagall a celkom inak moderní „komiksoví“ umelci.
V zásade by som dnes chce poukázať na niekoľko rozšírených, avšak falošných predstáv o Bohu. Boh ako policajt. Vidíme Ho držať v jednej ruke Bibliu a v druhej zbraň. Akoby po nás kričal: Dodržiavaj moje zákony, inak bude zle! Je pripravený potrestať nás za naše priestupky. My sa preto kŕčovito usilujeme o dokonalosť a bojíme sa urobiť chybu. To nám však súčasne bráni milovať Ho. Nemôžeme mať predsa radi niekoho, koho sa bojíme.
Boh pre núdzové prípady. Pri tejto predstave sa vieme pomerne dlho zaobísť aj bez Boha. Voláme Ho len v prípadoch krajnej núdze, v chorobách, skúškach či ťažkých chvíľach. Iste je dobré modliť sa v takýchto situáciách. Ale mnohí k Nemu, žiaľ, volajú len vtedy. Problém nastáva vtedy, keď SOS Boh nepomôže a nezasiahne tak, ako sme si to predstavovali.
Boh – Dedo Mráz. Ten je veľmi obľúbený. Nikoho nevychováva, nikomu nevstupuje do svedomia. Každý nech si robí, čo chce. Hodí sa najmä na Vianoce. Stále rozhadzuje darčeky, na všetko dáva svoje požehnanie, nič Ho netrápi, nič Mu nevadí. Všetko odpustí aj bez toho, aby sme svoje hriechy ľutovali. Pri takejto predstave sa Božia milosť berie ako samozrejmosť.
Boh ako deduško. Vidíme Ho obklopeného pavučinami a prachom. Je to nostalgický Boh, ktorý bol možno potrebný v minulosti. Nemá zmysel pre humor. Niet v ňom života. Doba sa zmenila, ale Jeho staré názory na život a svet nie. Nemá nám dnes už čo povedať. Aj Biblia je zastaraná. Pre súčasného človeka sa nehodí. Ľudia žijúci v takejto predstave Boha vnímajú ako dobráckeho starčeka s dlhočiznou bradou, ktorý väčšiu dňa prespí. Je obletovaný anjelikmi, na nohách má papučky a stále sa len usmieva. Ako sa však dá na takéhoto Boha spoľahnúť a dôverovať Mu?
Boh nervák – despota. Je silný, mocný, ale zároveň prísny, metajúci okolo seba hromy, blesky. Čaká, kedy sa niekomu podarí rozčúliť Ho. Ak spravíme priestupok, máme predstavu, že sa nás zriekne. Nemáme radosť zo života, pretože stále vnímame len svoje chyby a nedokážeme vidieť možnosť odpustenia a prijatia. Končíme naštvaní na cirkev i celé kresťanstvo a Bohu sa definitívne obraciame chrbtom.
Boh bábkar. Je to Boh ľudí veriacich v slepý osud. Tento Boh všetko riadi a nikomu nedovoľuje nič zrežírovať. Všetko dopredu predurčil, naplánoval a nijaká odchýlka od Jeho plánu neprichádza do úvahy. Človeku nedovoľuje vlastnú iniciatívu. Všetko je už rozhodnuté. Výsledkom takejto predstavy je pasivita človeka končiaca nedôverou a neverou. Veď aj tak na tom nič nezmením.
Boh hodinár. V tejto predstave je Boh vnímaný ako Ten, ktorý síce stvoril svoje diela, svet a život v ňom a dal to všetko do chodu. Ale v skutočnosti akoby len natiahol hodinový strojček. No ďalej sa o nič viacej nestará. Tento Boh vlastne na svet a človeka nemá čas. Je síce tu, ale nerobí nič ani sa o nás nezaujíma. A tak sa o všetko musíme starať sami. Žijeme s pocitom, že s Bohom nemožno v ničom počítať. Ostávajú len beznádej, samota a nezodpovedané otázky.
Boh počítač. Je síce veľmi inteligentný, ale neosobný. Všetko vidí, ale ničoho sa nedotýka. Je bez citov. Nedotkne sa Ho žiadne utrpenie a neprejaví súcit, hoci vie o všetkom. Nám potom ostáva len pocit, že Bohu je ľahostajné, čo my prežívame, že Mu je jedno, či máme v srdci radosť alebo bolesť.
Drahí priatelia, aký je však Boh v skutočnosti? Ján Krstiteľ poukazuje na Krista. To, čo Kristus dosvedčuje o Bohu, o svojom a našom Otcovi, je celkom autentické. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil. „Ktorý je v lone Otca“ – Ján tým chce vyjadriť v podstate jedno: najužší a najtesnejší kontakt, ktorý môže mať Syn s Otcom. Tak blízky a dôverný kontakt, ktorý si ani nevedno predstaviť.
Sestry a bratia, sviatok Zjavenia sa Krista Pána mudrcom, ktorý dnes na pôde kresťanskej cirkvi slávime, je okrem iného aj o tom, že nie to je dôležité a rozhodujúce ako si my predstavujeme Boha a akého by sme Ho azda radi mali vo svojich predstavách. To, čo je skutočne podstatné, dôležité a rozhodujúce, to je tá skutočnosť, že v Kristovi, v Jeho obrátení a sklonení sa k ľuďom sa ukazuje a prezentuje skutočná podstata bytia Boha.
Nuž a toto poznanie, či pravdivá predstava o skutočnom Bohu je pre nás všetkých obrovskou úľavou. Inak povedané: nie náš obraz o Bohu je dôležitý, ale to, že On sa k nám skláňa ako priateľ a obracia sa k nám láskyplne a milostivo. Pri biblickom Bohu nejde o to, že sa nám silou mocou snaží dokázať svoju moc. Skôr nám deň čo deň dokazuje svoje milosrdenstvo.
Drahí priatelia, sviatok Troch kráľov, ako ho ľudovo nazývame, nám tak vo svojej hĺbke chce povedať jedno: Nejde o to, aby sme voľajako Boha vtrepali do svojich predstáv, nech už sú akékoľvek. To nie! Ide predovšetkým o to, že Boh sa o nás, ľudí, stará. Ide o to, že nám v Kristovi prináša a dáva svoju lásku.
Aký je teda Boh? Áno, je to celkom oprávnená otázka. Avšak pri jej odpovedi nesmieme ostať abstraktní, nedotknutí, nezasiahnutí. Pretože vtedy je Boh iba objektom nášho skúmania, nie však súčasťou našej osoby, bytosti a existencie. Otázka: Aký je Boh? – je predovšetkým vecou vzťahu. Vzťahu, ktorý má Boh s nami a ešte viac vzťahu, ktorý s Ním máme my.
Prajem nám všetkým, sestry a bratia, aby sa naše predstavy o Bohu zakladali nie na výmysloch či fantázii, ale predovšetkým na svedectve Božieho slova, ktoré jediné je autentickým zjavením Boha. Nuž a prajem nám všetkým, aby Boh, v ktorého veríme, nebol iba objektom naše viery, ale predovšetkým našim nebeským Otcom, s ktorým smiem mať ako Jeho deti vzťah. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
