Nedeľa Deviatnik – ale kto sa chváli …
Written by radovan on feb 09, 2022 in - No Comments
Deviatnik – 13.2.2022
„… ale kto sa chváli …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Jeremiáš 9, 22 – 23
22 Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! 23 Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu – znie výrok Hospodinov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Aký hrdý na seba len bol, že si vybrali práve jeho. Spomedzi 50 uchádzačov to bol práve on, komu ponúkli dobre platený džob. Je jasné, že svojimi prednosťami a silnými stránkami musel na komisiu zanechať najlepší dojem a všetkých ostatných nechal ďaleko za sebou.
Áno, drahí priatelia, v dnešnej dobe to dobre poznáme. Keď chceš, aby sa ti darilo, keď chceš byť úspešný, musíš byť lepší než ostatní. Musíš sa vedieť predať, ako sa hovorí. Musíš vedieť šikovne ukázať to, v čom si naozaj dobrý a rovnako tak šikovne kamuflovať to, čo ti až tak nejde. Československo hľadá talent, Superstar, Moja mama varí lepšie ako tvoja … – to je len niekoľko relácií, ktoré bežia v televízii a ktoré sú postavené v podstate na tom istom princípe: vedieť sa predať, vedieť sa pochváliť tým, v čom som naozaj dobrý. A pokiaľ budem fakt dosť dobrý, ba čo viac, lepší než ostatní – rovno povedané: keď budem najlepší a porote ako aj divákom sa budem páčiť, vyhrám. Zarobím si peniaze a stanem sa známym, možno aj slávnym … minimálne troška bohatším 😊
Áno, sestry a bratia, takto je postavená dnešná filozofia, ktorej sa prispôsobuje mnoho, prevažne mladých ľudí. Zrazu mnohí chcú byť spevákmi, hudobníkmi a podobnými umelcami, ktorých ako spoločnosť, samozrejme, v rámci obohatenia ducha, potrebujeme. I keď mnohí si zároveň neuvedomujú, že na to reálne nemajú, pretože nie každý môže byť spevákom, muzikantom či umelcom vo všeobecnosti. No keď takto počúvam snívať deti v škole, zvyknem sa opýtať: A kto bude opravovať autá? Kto bude murovať? Kto opraví vodovod? Kto poroznáša poštu či poupratuje za vami neporiadok v triede? Alebo kto nám bude variť v školskej jedálni či reštaurácii?
Takýchto, ako ich ja nazývam, chválenkárov, máme v každej dobe dosť. Sú to ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že sú najlepší. Že všade boli a všetko vedia. Že len ich nápad je ten najlepší. Že len ich riešenie je to najmúdrejšie a najschopnejšie. Že len oni dokážu vyriešiť problém. Že keby ich nebolo, nič by sa nevyriešilo …
Ako veľmi nám takáto nadutosť a namyslenosť lezú na nervy! No nie sme v tom sami. Myslím, že podobne to nervy ide aj samotnému Pánu Bohu, pokiaľ to tak môžem povedať. Alebo: možno sa pri tom len smeje a dobre sa baví na ľudskej trúfalosti a hlúposti. A preto nám dnes skrze proroka Jeremiáša dáva na zreteľ, aký správny postoj by mal mať každý jeden človek k sebe samému, k druhému, k svojim schopnostiam i k schopnostiam druhých ľudí. Dnes sa dozvedáme, o tom, k akému vnímaniu seba samých by sme sa mali v živote prepracovať. Nuž a, samozrejme, dozvedáme sa aj to, že pokiaľ náš život neskončí jednou veľkou chválou Hospodina, ktorý preukazuje milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach má záľubu – potom sme nepochopili nič, ani sme sa nenaučili nič a sme len malí krikľúni, ktorí sa chcú hrať na veľkých.
Drahí priatelia, pokiaľ ale máme byť čestní a úprimní, a to by sme mali, tak pred Bohom ako aj sami pred sebou, potom musíme uznať, že nikto z nás nie je pred takýmto chválenkárstvom imúnny. Áno, každý z nás rád upozorní a poukáže na svoje prednosti, či danosti, keď k tomu má príležitosť. Sme radi, keď nás ľudia za to obdivujú. Robí nám to dobre. Len nezabúdajme na jedno! Všetci žijeme jedine z Božej dobroty a milosrdenstva. A práve na túto skutočnosť nás chce mocne a jasne upozorniť aj samotná téma dnešnej nedele Deviatnik, ktorá znie: Nezaslúžená milosť.
Áno, sestry a bratia, je to Boh, kto nás obdaril danosťami a schopnosťami, ktorými sa tak radi vieme blysnúť a zažiariť pred ostatnými. Ja viem, niekedy naozaj treba zažiariť, najmä pri pracovnom pohovore, od ktorého závisí, či prácu dostanete alebo nie. No vždy pri všetkom tom majme na mysli, že keby Kristus za nás nebol zomrel, nikto z nás by pred Bohom nemohol obstáť. Nemôžem predsa obstáť pred Bohom na základe schopností, daností, či obdarovaní, ktoré ani nie sú zo mňa, ale z Boha! Logicky vzaté: nemôžem sa predsa pred Bohom chváliť niečím, čo nie je zo mňa, čo nie je moje, čo som si sám nedal. Nemôžem sa pred Bohom chváliť tým, čo mi dal On. Môžem a mám iba jediné: chváliť sa Ním samotným, chváliť Jeho milosť, právo a spravodlivosť. A vtedy i ja nájdem záľubu v očiach Hospodina.
Drahí priatelia, dnešná nedeľa nás tak vedie k pravde, že v Božích očiach najväčšou chválou človeka je to, že pozná Boha. Vychvaľovať sa pred Bohom svojou ľudskou múdrosťou je predsa na smiech. Áno, my ako ľudia, sme už toho celkom dosť pochopili, ale čo je to v porovnaní s celým vesmírom? Tak makro vesmírom, ktorý skúmame za pomoci teleskopov, ako aj mikro vesmírom, ktorý skúmame za pomoci mikroskopov. Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a moje cesty nie sú naše cesty – tak čítame u proroka Izaiáša. Nuž a nakoniec to, že múdrosť je tiež len darom od Boha, to krásne vidíme pri kráľovi Šalamúnovi, ktorému múdrosť nedal nikto iný iba Hospodin sám.
Nuž a chváliť sa pred Bohom svojou silou? Nie je aj toto na smiech a pováženie? Veď dnes tu sme, no zajtra tu byť nemusíme. Každodenná realita nás o tom presviedča a kladie nám to zreteľne pred oči. Ani o svojom bytí či nebytí nerozhodujeme my. Sme plne závislí od Božieho rozhodnutia. Presne tak ako to odpovedá pri svojom pokúšaní Ježiš satanovi na púšti: Nie len chlebom je človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Tak akou silou sa to tu chceme vystatovať pred Bohom, ktorý silou svojho slova stvoril nebo i zem? A ktorý silou svojho slova i nás udržiava pri živote.
Bratia a sestry, nuž a rovnako tak chváliť sa pred Bohom svojim bohatstvom … Pripomeňme si evanjeliový príbeh o boháčovi, ktorému pole prinieslo takú úrodu, že ju ani nemal kam dať. Tak si postavil nové sýpky, aby mu úroda nevyšla navnivoč. Keď už mal všetko bezpečne uložené pod strechou, hovorí sám sebe: Duša, jedz, pi, veseľ sa! Lebo máš vystarané na mnoho mnoho rokov! A my všetci dobre vieme, čo sa stane a ako to skončí. Sám Pán Boh mu na to hovorí: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život. A komu ostane tvoje bohatstvo? Bude si ho užívať niekto iný, nie ty! Bratia a sestry, toľko krátka lekcia o vychvaľovaní sa bohatstvom … Ono to samozrejme nie vždy musí skončiť takto fatálne. Ale pozrime sa len na silu nášho bohatstva, keď pozorujeme infláciu, zvyšujúce sa ceny … a rýchlo pochopíme, že naše úspory strácajú na cene a že peňazí nikdy nie je až tak veľa ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Priatelia, a tak, nie naša múdrosť, sila či bohatstvo nech sú našou chválou. Nech je našou každodennou chválou rozumnosť, ktorá nás doviedla k poznaniu Hospodina ako toho, ktorý preukazuje milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach má záľubu. Kiež takúto záľubu raz nájde náš Otec nebeský aj v každom jednom z nás! Amen.
