Nedeľa Predpôstna – o svojej večnosti rozhoduješ ty sám a teraz
Written by radovan on feb 22, 2022 in - No Comments
Nedeľa Predpôstna – 27. 2. 2022
„O svojej večnosti rozhoduješ ty sám a teraz“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mk 8, 27 – 38
Ježiš vyšiel spolu s učeníkmi do dedín Cezarey Filipovej. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? 28 Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa; iní za Eliáša a iní zase za niektorého z prorokov. 29 Potom sa ich opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Ty si Kristus! 30 Vtedy im prísne prikázal, aby o Ňom nevraveli nikomu. 31 Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32 A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. 33 Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! 34 Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? 37 Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? 38 Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Stať Písma svätého, ktorá je zároveň jedným z možných kázňových textov dnešnej predpôstnej nedele, je svojim spôsobom prelomová. A to nielen v evanjeliu podľa Marka, ale aj v samotnom pozemskom pôsobení Pána Ježiša. Zatiaľ čo v predchádzajúcich kapitolách by sme sa mohli veľa dočítať o Ježišových mocných skutkoch a slovách, teraz sa začína objasňovať akoby aj zmysel toho všetkého. Zatiaľ čo doposiaľ šlo o radostnú zvesť o kráľovstve Božom, ktoré sa priblížilo a vyžaduje vieru spolu s pokáním, teraz sa všetka pozornosť obracia na osobu nositeľa tohto kráľovstva a na Kráľa – teda na Ježiša ako Krista. Učeníci, dlho nechápaví, dochádzajú k poznaniu Ježišovho mesiášstva a Petrovými ústami vyznávajú svoju vieru : Ty si Kristus, Syn Boha živého. Ježiš teraz nasadzuje všetko, aby svojich učeníkov odvrátil od klasického židovského chápania Mesiáša. Pri Ňom ide predsa o niečo úplne iné ako o Mesiáša v zmysel národno – politických židovských predstáv a nádejí. Ide o Mesiáša, ktorý obetovaním seba samého – skrze utrpenie, zavrhnutie a smrť – prináša spásu, aby svojim vzkriesením došiel slávy u Boha Otca. Už tu nie sú zástupy ľudí ako predtým, ale len učeníci. Už tu nie sú démoni, ani mocné skutky uzdravenia. Je tu len jeden skutok – ten najmocnejší. Kristova obeť za nás. Ježišovi teraz záleží predovšetkým na tom, aby Jeho učeníci v Neho uverili ako v Toho, ktorý prišiel od Boha a pochopili správnym spôsobom Jeho dielo. Toto, milí bratia a sestry, je napokon zmyslom aj blížiaceho sa pôstneho obdobia, do ktorého už o niekoľko dní ako kresťanská cirkev vstúpime – vedenie k pravej viere a k správnemu pochopeniu Ježiša Krista a Jeho diela.
Prišla chvíľa, bratia a sestry, aby medzi Ježišom a Jeho učeníkmi nastalo jasno. Za koho ma vlastne ľudia považujú? – pýta sa Ježiš. Je až zarážajúce, že napriek mnohým divom, ktoré medzi nimi Ježiš uskutočnil, ľudia Ho vnímajú iba ako jedného z hlásateľov a predchodcov Mesiáša. Nie však ako Mesiáša. Ježiš pravdepodobne nenapĺňal predstavy ľudí o tom, ako by Mesiáš mal vyzerať. Nevystupoval ako kráľ. Možno ešte ako prorok, učiteľ, či uzdravovateľ. No nemal v sebe lesk ani slávu, ktoré podľa tradičných predstáv mali sprevádzať Mesiáša. Nevynikal mocou, slávou a svetským – politickým panovaním. Od týchto vecí sa práveže dištancoval. Vynikal skôr v službe, ponížení a skrytosti. Iba očami viery sa v Ňom dal spoznať Ten, kým naozaj bol.
Nastávajúce pôstne obdobie, do ktorého o niekoľko dní vstúpime i nás stavia pred tú istú Ježišovu otázku : A za koho ma pokladáte vy? Je len a len na nás, sestry a bratia, či naša odpoveď bude kopírovať tú Petrovu alebo nie. Je len a len na nás, akým pohľadom hľadíme na Ježiša. Je to pohľad povrchný alebo je to pohľad viery? Kvalita pohľadu v tomto prípade totiž zásadne ovplyvňuje našu odpoveď.
Ježišovo vyhlásenie o utrpení, potupení, smrti a vzkriesení, učeníkmi otriasa. Nerozumejú, že je to nutnosť, uložená Bohom. Nechápu, že je to podstatná časť Ježišovho poslania. Nedokážu uniesť, ako toto môže byť cesta k víťazstvu. V ich predstavách mal predsa Mesiáš vládnuť vo vonkajšej sláve ako syn Dávidov, nie trpieť ako služobník Hospodinov. Pre židovstvo bola neznesiteľnou myšlienka, žeby nositeľ Božieho kráľovstva mal trpieť. Židia pokladali utrpenie za Boží trest, nie víťazstvo. Trpiaci Mesiáš bol pre nich absolútnou nemožnosťou. Petrova reakcia na Ježišove slová v podobe odhovárania od takejto cesty, preto nie je ničím iným ako reakciou bežného Žida, ktorého predstavy sú totálne nabúrané.
Bratia a sestry, aké sú naše predstavy o Ježišovi? Necítime sa Jeho utrpením neraz aj my ponížení, zahanbení? Radšej by sme uctievali mocného Vládcu, pred ktorým sa musia všetci pokoriť a vzdať sa ako uctievať muža na kríži! Takto rozmýšľali aj učeníci. Nešlo im to do hlavy. Vnútorne sa búrili. Takto sa snáď niekedy búrime aj my. No práve vtedy, rovnako ako Petrovi, i nám zaznievajú slová : Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! Petrovo odhováranie nie je nič iné ako diabolský pokus zmariť Božiu vôľu. Židovské chápanie Mesiáša je čisto ľudskou záležitosťou. Prijatie utrpenia a nutnosť smrti je však Božiu záležitosťou. Taká je vôľa Božia a jej sa Ježiš ochotne a poslušne podriaďuje. Jeho utrpenie a smrť sú podstatnou súčasťou boja proti satanovej moci. Víťazstvo nasledovného Kristovho vzkriesenia bude tak znamenať konečnú porážku satana a víťazstvo kráľovstva Božieho. Drahí priatelia, nedovoľme našim predstavám, aby nám načisto zastreli výhľad na to, čo je Božie! Nedovoľme našim predstavám, aby negatívne ovplyvnili naše rozhodnutie za Krista a Jeho vec!
Milý priateľ, ty ako v živote prijímaš Božiu vôľu? Ochotne a poslušne, vediac, že sa deje to najlepšie a že sa deje to, čo sa má? Alebo s hnevom, zatrpknutosťou a neochotou? Kiež je pre nás dnes Pán Ježiš i v tomto smere príkladom ochoty a poslušnosti voči Božej vôli, a to i napriek ťažkostiam, o ktorých vedel, že budú nasledovať a ktorým čelil! Kiež je pre nás i blížiace sa obdobie pôstu dobrým časom učenia sa prijímať Božiu vôľu s pokorou, oddanosťou a istotou, že nech sa deje čo sa deje, sme v rukách dobrého nebeského Otca! I keď nám nie je všetko jasné, i keď naše predstavy sú fatálne nabúrané, i keď nevidíme logiku v tom, čo sa deje – neprestaňme dôverovať, že Boh to má pod kontrolou! Že všetko sa nakoniec deje podľa Jeho dobrého scenára a plánu!
Všetko doteraz povedané by sa dalo označiť ako : smer Jeruzalem! Toto je Boží smer. Všetko pre našu spásu a pre realizáciu Božieho plánu sa odohrá práve tam. Ježiš to vie, a tak svoj pobyt za hranicami Galilei ukončuje a poberá sa smerom, ktorý Mu vytýčil Jeho Otec. Zostať za hranicami Galilei – to je Petrova (diablova) alternatíva. Je to alternatívna pohodlia, bez obetí, bez utrpenia. Alternatíva chopenia sa politickej moci, svetského kraľovania, pričom oni – ako učeníci – z toho budú mať najväčšie výhody. Teraz je na to najlepšia chvíľa. Kedy, ak nie teraz? Akokoľvek lákavo táto ponuka znie – je to len jedno z ďalších diablových pokušení, ktoré sa pokúšaním na púšti ani zďaleka neskončili. Drahý brat, milá sestra! Ktorým smerom sa rozhodneš ísť ty? Spolu s Kristom do Jeruzalema alebo spolu s Petrom preč od Jeruzalema?
Aby sme sa vedeli správne rozhodnúť, Ježiš prednáša dva výroky. Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Bratia a sestry, sú to slová o tom, čo platí pre nasledovníkov trpiaceho Mesiáša. Kto chce ísť za Kristom, musí počítať aj s utrpením, aj s ponižovaním, aby svojho Majstra mohol nasledovať aj na ceste víťazstva a slávy. Takto niekoho nasledovať znamená zaprieť seba samého, zaprieť svoje vlastné cesty, dokonca vlastnú existenciu. Nemôže byť Kristovým učeníkom niekto, kto stred svojho života robí zo seba. Taký človek napokon svoj život stratí. Naveky tu nebude. Kto naproti tomu urobí stredom svojho života Boha a Krista s Jeho evanjeliom, ten nájde život.
Pán Ježiš tým všetkým chce povedať vlastne toto : Hlavnou vecou človeka nie je tento časný život a naša ustarostenosť oň. I keď neraz je to tak, že väčšinu svojich síl, väčšinu svojho času, peňazí i úsilia investujeme práve do toho, ako si zachovať tento náš časný život – ako si ho skvalitniť, spríjemniť, zjednodušiť, predĺžiť. Ale nie to by mala byť naša priorita. Podstatný je život večný. Kto žije len pre seba a svoj pozemský život, ten možno získa veľký majetok, vplyv, úspech, bohatstvo a pod. – Ježiš to vyjadruje ako „celý svet“ – ale stratí svoju dušu. Teda seba samého. Získa síce časnosť, ale stratí večnosť. A to nenávratne. Vo chvíli, keď príde na to, že síce získal celý svet, ale zároveň zahubil samého seba ako osobnosť stvorenú pre Boha – zahubil svoju dušu – v tej chvíli je už väčšinou príliš neskoro na nejaké nápravy. V tomto svete nie je nič, čo by človek mohol Bohu ponúknuť ako náhradu za seba, aby sa zachránil pre večnosť. Strata duše sa nedá ničím vynahradiť. Ani celý svet so svojou mocou a slávou ju nevynahradí. Nepomôže ani zlato ani striebro. Veď ani Syn Boží nás nezachránil zlatom ani striebrom, ale svojim predrahým utrpením a svojou smrťou. Tak to čítame v Lutherovom vysvetlení 2. článku Viery všeobecnej kresťanskej v Malom Katechizme. Drahý brat, milá sestra! To ako sa rozhodneš, závisí od toho, čo má pre teba vyššiu hodnotu. Ja chcem radšej stratiť život časný ako prísť o život večný.
Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi. Všimnime si, ako Ježiš na tomto mieste hovorí o ľudskom pokolení! Nie sú to práve lichotivé označenia – „cudzoložné a hriešne pokolenie“. Božie slovo nám nedovoľuje myslieť si o sebe príliš veľa. Ak berieme vážne Ježišove slová, nemôžeme veľmi „vyskakovať“. A preto si o sebe ani veľa nenamýšľajme! Sme cudzoložní v tom slova zmysle, že namiesto Boha Stvoriteľa uctievame neraz veci stvorené. Bohom sú pre človeka neraz mladosť, krása, úspech, kariéra, vplyv, moc a pod. Nuž a toto je našim najväčším hriechom, teda prekážkou medzi nami a Bohom. Avšak aj táto prekážka, aj tento múr medzi nami a Ním môže byť odstránený. Pán Ježiš preto všetko vykonal. Svojou smrťou zmieril a utíšil svätý a spravodlivý hnev svojho Otca, ktorý spočíval na ľuďoch kvôli ich hriechom. Svojim svätým životom a smrťou ponúkol Bohu dostatočnú obeť a satisfakciu. Ak sme nemali zomrieť naveky večnou smrťou, iba tak mohlo byť zadosťučinené spravodlivosti, a síce, že niekto dokonalý a bezhriešny sa vzdal svojho života v náš prospech. Pretože odplata za hriech je smrť. Aby sme túto odplatu nemuseli prijať my, prijal ju na seba bezhriešny Boží Syn. Nuž a smrť nevinného, svätého Božieho Syna má takú moc, že dokáže utíšiť spravodlivý Boží hnev pri každom, kto Krista do svojho života prijíma s láskou, úctou, bázňou, poslušnosťou a vďačnosťou. Kto Jeho nasleduje v Jeho hodnotách a spôsobe života.
Milí bratia, milé sestry, večná budúcnosť každého jedného z nás je teda závislá na našom vzťahu k Ježišovi v prítomnosti. Kto sa hanbí za Syna človeka a Jeho evanjelium, keď sú v ponížení, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď bude v sláve. O svojej budúcnosti rozhoduješ teda ty sám a teraz. Je to rozhodnutie buď pre vzťah viery a poslušnosti voči Ježišovi Kristovi ako osobe alebo rozhodnutie pre vzťah nevery a neposlušnosti voči Jeho osobe i Jeho dielu. Prajem ti, aby si sa rozhodol múdro.
Milí priatelia, dnes sme sa spoločne zamýšľali nad otázkami, ktoré veľmi významne rozhodujú o našom vzťahu k Ježišovi. Za koho pokladáš Ježiša ty? Nebránia ti tvoje vlastné predstavy odovzdať sa na plno Ježišovi? Ako vo svojom živote prijímaš Božiu vôľu? Ktorým smerom sa vydáš? Na Jeruzalem alebo preč od neho? Čo má pre teba väčšiu hodnotu – časný, pozemský život alebo život večný? Nuž a ako to vyzerá s tvojim vyznávaním Ježiša resp. hanbením sa za Neho? Kiežby nám Boh dal veľa sily, aby sme si dali tú námahu a čestne si odpovedali na tieto otázky! Nuž a kiežby nám dal aj múdrosť, aby naše odpovede boli „podľa Boha“ a nie „podľa človeka“! Amen.
