1. pôstna nedeľa – urob nám bohov
Written by radovan on mar 03, 2022 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 6.3.2022
„… urob nám bohov …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Mojžišova 32, 1 – 6.15 – 20
1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho neschádza z hory, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta. 2 Áron im odvetil: Postŕhajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich! 3 Všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi. 4 On to prijal z ich rúk, sformoval to rydlom a urobil z toho uliate teľa. Oni povedali: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. I zvolal Áron: Zajtra bude sviatok Hospodinov. 6 Na druhý deň včasráno obetovali spaľované obete a priniesli obete spoločenstva. Potom sa ľud posadil, jedol a pil; nato vstali a zabávali sa. 15 Nato sa Mojžiš obrátil, zostúpil z vrchu a v ruke mal dve dosky svedectva, dosky popísané na oboch stranách; popísané boli z jednej i z druhej strany. 16 Dosky boli Božím dielom i písmo bolo Božím písmom vyrytým na doskách. 17 Keď však Józua počul krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik. 18 On povedal: To nie je pokrik víťazstva, ani hlas kriku porážky; hlas veseliacich sa počujem. 19 Keď sa priblížil k táboru a videl teľa a tanec, rozhneval sa Mojžiš, odhodil dosky z rúk a rozbil ich pod vrchom. 20 Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a rozdrvil na prach, vysypal ho na vodu a dal piť Izraelcom.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnešný príbeh nás presúva nielen ďaleko v priestore, ale najmä v čase. Spolu s Izraelitmi sa ocitáme na kamenistej Sinajskej púšti približne 4000 rokov pred nami. O chvíľu sa máme stať svedkami vskutku veľkej udalosti. Niečoho, čo tu doposiaľ nebolo. Boh sám má svojmu ľudu odovzdať svoj zákon. Zákon, ktorý bude chrániť jednak Božiu svätosť, jednak ľudskú dôstojnosť. Zákon, ktorý bude normou pre medziľudské vzťahy, normou správania sa, normou života. To všetko preto, aby človeku bolo dobre. Aby sa zbytočne nedopúšťal chýb a nekomplikoval život ani sebe ani svojmu blížnemu. Doteraz si ľudia vytvárali svoje vlastné zákony a predpisy. No tie neboli dokonalé, pretože ani ich tvorca – človek – nikdy nebol ani nebude dokonalý. Teraz však má Mojžiš svojmu ľudu sprostredkovať dokonalý zákon, dokonalé právne predpisy pochádzajúce od dokonalého Tvorcu – Hospodina. Vskutku jedinečná a veľkolepá udalosť!
No zdá sa, že niečo nie je v poriadku. Trvá to už akosi pridlho. Mojžiš nechodí a nechodí. Ľud začína byť netrpezlivý. Veď Mojžiš už nie je najmladší. Kto vie, či ešte vôbec žije… Izraeliti neskrývajú svoje sklamanie a začínajú o ňom hovoriť neúctivo. Ich viera je zbavená hmatateľnej opory. Bez prostredníka Mojžiša vidia Hospodina ako príliš vzdialeného, a tak sa Ho snažia nahradiť dosiahnuteľným bohom. Bohom, ktorého sa dá vidieť, ba dokonca aj dotknúť. Ľud sa teda chopí iniciatívy a jeho predáci predstupujú pred Árona, Mojžišovho staršieho brata. Nejedná sa však o pokojnú audienciu. Skôr si treba predstaviť, že národ je kvalitne naštvaný a len malý kúsok ho delí od vzbury a rebélie. Predáci národa takto v netrpezlivosti predstupujú pred Árona s bizarnou požiadavkou: Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta.
Áno, sestry a bratia, sme pohoršení takýmito slovami. Ale tak ako rýchlo sme sa pohoršili, tak rýchlo aj vychladnime! Veď pravda je taká, že nejeden raz sú to i naše, i keď možno priamo nevyslovené slová: urob nám bohov … Dovolím si povedať, že my sme na tom ešte horšie ako Izraeliti. My sme totiž v stave urobiť si bohov, ktorých uctievame, sami. Nepotrebujeme na to nikoho. Bohom sú nám červené stužky na zápästí. Bohom sú nám peniaze, vplyv, kariéra, mladosť, krása a podobné záležitosti.
Nuž ale keď sa nad tým človek aspoň chvíľku zamyslí, zisťuje, aká hlúpa, nerozumná a neuvážená je vo svojej podstate požiadavka Izraelitov: urob nám bohov … Dá sa Boh vyrobiť? Je Boh niekto, koho si môžeme vytvoriť, vymodelovať, vystružlikať a disponovať Ním? Áno, priatelia, pohoršuje nás táto požiadavka z radov Izraelitov. Ale nebuďme až príliš unáhlení k posudzovaniu a odsudzovaniu! Fakt je, že po 400 rokoch pobytu v Egypte Izraeliti svojim spôsobom „pričuchli“ k pohanským návykom a predstavám. Bohom sa pre Izraelitov stal statný, mladý býček, plný sily, mladosti a plodnosti. Pretože tak to počas dlhých rokov videli v Egypte. Nuž a pravda je taká, že pokiaľ človek niečo vidí a pozoruje dlho, nakoniec uverí tomu, že je to pravda, že je to skutočnosť a realita. Takto, sestry a bratia, aj Izraeliti, napriek tomu, čo všetko doteraz so skutočným Bohom – Hospodinom prežili, mohli vidieť Jeho moc viackrát na vlastné oči – si v kritickej chvíľke žiadajú mať boha vo svojej ruke a hlavne mať ho pred očami, môcť sa ho dotýkať, vidieť ho.
Toto, priatelia, nie je nič iné ako jasný dôkaz starovekej túžby človeka, a síce: mať Boha vo svojej moci. No tiež dôkaz odvekej hlúposti človeka, ktorý si myslí, že amulet, podkova pre šťastie a podobné nezmysly sú jeho bohom a záchranou. Pred niekoľkými dňami mi moja manželka hovorí, že mala telefonát, kde ju istá osoba prosí, či by jej neprišla „vysvätiť“ dom, lebo že sú tam vraj zlé sily, energie a pod. na tom by, samozrejme nebolo nič zlé. No medzitým oni sami ako domáci okrem všetkého možného už vyskúšali aj nejaký odvar zo šalvie, ktorý to tam mal vyčistiť, ale zrejme to nepomohlo … A tak si nakoniec spomenuli na pani farárku. Možno tá by pomohla… Bratia a sestry, chcem tým len povedať, že pred podobnými nezmyslami, ktoré stvárali Izraeliti, nie sme dnes imúnni ani my. Akokoľvek si myslíme, akí sme múdri a pokrokoví, predsa len v istých veciach sme takí hlúpi ako ďaleko dovidíme … a síce preto, že dnes azda ešte viac ako generácie pred nami si vytvárame vlastných bohov. Bohom sú pre mnohých USA, EÚ, NATO … a pritom nie sú ničím iným iba predlženou rukou satana …
Moderný človek dodnes nepochopil jednu vec, a síce, že veriť sa nedá naraz všetkému a každému. Aj Hospodinu, aj zlatému teľaťu, aj odvaru zo šalvie, aj minerálu podľa znamenia v horoskope, aj červenej nitke na zápästí aj neviem čomu všetkému ešte. To je asi tak ako keby ste si naraz zobrali tabletky na zníženie tlaku, na zvýšenie činnosti srdca, na zvýšenie tlaku i na to, aby sa jeho tep spomalil a čakali, čo z tohto nedobrého mixu vám pomôže. Zrejme to bude všetko na nič, lebo jedno neguje druhé. Maximálne si len ublížite a ohrozíte sa na živote. Všetko so všetkým jednoducho nejde dokopy. A teraz nehovorím len o tabletkách, ale táto istá zákonitosť platí aj v duchovnej sfére. Nedá sa naraz uctievať aj Hospodina aj zlaté teľa.
Bratia a sestry, skoro sa ukazuje, aspoň na Áronovi to vidno krásne, že cesta od kňaza k modloslužobníkovi môže byť veľmi krátka. Pričom samotný počiatok zvráteného konania môže vyzerať celkom nevinne. Nuž a presne to isté nebezpečenstvo, že namiesto Stvoriteľa začneme uctievať veci stvorené a namiesto skutočného Boha sa začneme klaňať vymyslenému bôžikovi, dnes ohrozuje i nás. Akurát my dnes nemáme zlaté teliatko, ale rôzne vojenské pakty, svetové mocnosti, svetových politikov a lídrov. Máme tendenciu rýchlo uveriť, že to oni majú v rukách celý svet a že to oni udávajú trendy čo a ako bude. A pokiaľ sme tomu už medzičasom uverili, zradili sme skutočného Boha a postavili si svoje osobné zlaté teľa. Svet a dejiny sveta totiž riadi niekto iný. Svet a nás všetkých v ňom má vo svojich rukách niekto iný, mocnejší. Bez Jeho slova, bez Jeho vôle sa nedeje nič. A na to, priatelia, nezabúdajme ani v týchto pohnutých časoch!
Drahí priatelia, čo je inak sila, to je skutočnosť, že keď človeka kvalitne zmanipulujete a on začne veriť nezmyslom, taký človek vie byť nakoniec veľmi obetavý a pre svojho umelého boha sa vie vzdať aj veľkých vzácností. V našom prípade sa jedná o zlato. No pravda je taká, že človek sa rovnako tak dnes vie obetovať pre ideu, pre svetovú mocnosť, pre politického lídra, pre nejakú filozofiu či presvedčenie, svetonázor a pod. Takýto sfanatizovaný človek vie byť svojim spôsobom aj nebezpečný. Je hlboko presvedčený o tom, že má pravdu a nositeľov akýchkoľvek iných názorov či myšlienok potiera, zosmiešňuje, resp. nad nimi vyjadruje svoje pohoršenie, sklamanie a pochybuje o ich súdnosti. Verte, priatelia, že niečo podobné som v posledných dňoch zažil ja sám osobne prostredníctvom sociálnej siete, keď namiesto ukrajinskej vlajočky som si do svojej profilovej fotky dal našu slovenskú vlajočku s tým, že pravda ohľadom konfliktu na Ukrajine nie je len jednostranná, ale trošku zložitejšia a že nie všetko, čo vidíte na Markíze či Jojke, musí byť automaticky pravda. No, a spustila sa plejáda komentárov, pohoršení, sklamaní, dokonca pochybností o mojej súdnosti … Takže viem, o čom hovorím …
Bratia a sestry, celá táto trápna akcia, či pokus Izraelcov sa končí jedným obrovským fiaskom. Pravda je totiž taká, že živý Boh sa nenechá urážať. Mojžiš sa nakoniec predsa len vracia z hory Sinaj. Vracia sa s darom od samotného Boha. S darom zákona. No jeho eufória sa rýchle mení na oprávnený hnev, keď vidí tú „vymletosť“ svojho ľudu, keď vidí ten bezbožný, modlársky cirkus v tábore. Vo svätom hneve rozbíja dosky zákona, nakoľko je presvedčený, že tohto Hospodinovho zákona Izraeliti nie sú hodní. No a potom svojmu ľudu ukazuje akého fantastického boha si vytvorili. Zlaté teľa vyvracia, ničí, spáli, rozdrví na prach, ten zmieša s vodou a ľud to musí piť na znak Božieho trestu a hnevu. Akoby sa tým Mojžiš svojho ľudu nepriamo pýtal: Čo je to za boha, ktorého pokojne pred vašimi očami môžem zničiť a ktorého potom musíte piť ako nejaký nechutný koktail? Jedna nula pre Mojžiša 😊 – dalo by sa to snáď aj takto ironicky povedať.
Pravda je však taká, že Boh neprestáva písať dejiny. Píše ich ďalej, píše ich aj teraz. Pán Boh to vždy dobre vedel, že naša ľudská túžba po viditeľnom Bohu, ktorého sa možno dotknúť, ktorý je človeku blízko, táto túžba musí byť utíšená a uspokojená. Hospodin sa z tejto našej ľudskej potreby nesmeje. Veď On sám nás s ňou stvoril. Preto aj významný cirkevný otec Augustín vyznáva: Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, ó Bože … To znamená: táto hlboká ľudská túžba sa samotného Boha mocne dotýka. Boh ju berie nanajvýš vážne. Mojžišov symbolický čin, najprv rozbitie dosiek zákona a potom zničenie zlatého teľaťa, sa o mnoho storočí neskôr zvláštnym Božím riadením a vedením stáva realitou: Boží Syn je zamordovaný ľudskými rukami pred očami svojho ľudu, ktorý Ho nebol hoden. Tak ako dosky zákona, slovo od Boha je polámané, lebo ľudia si ich nezaslúžili, tak i Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiš – je zlomený na kríži. Jeho život je, obrazne povedané, roztavený kvôli hriechom sveta. Nuž a ovocím Jeho smrti a následného vzkriesenia je to, že smieme jesť chlieb a piť víno, to jest: zakúšať Jeho telo a krv na dôkaz nášho odpustenia, zmierenia a prijatia. Živý Boh delí samého seba, aby nás nasýtil pokrmom pre večnosť. Pretože tak Písmo hovorí: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.
Drahí priatelia, takto živý, mocný a jediný Boh robí jednu vec: z trápneho, nedokonalého, hriešneho a neuváženého pokusu Izraelitov urobiť si boha, ktorý by im bol blízko, Hospodin v čase Ním určenom túto odvekú túžbu človeka po Bohu vskutku napĺňa. Napĺňa ju tým najoriginálnejším spôsobom, keď nám na tento svet posiela vlastného Syna. Boh v ľudskom tele prichádza na svet. Možno Ho vidieť, stretnúť sa s Ním, rozprávať sa s Ním, počúvať Ho, dotknúť sa Ho, objať Ho, stolovať s Ním. Ba dokonca je možné Ho aj spútať, odsúdiť, udrieť do tváre, zbičovať, nasadiť Mu na hlavu tŕňovú korunu a pribiť ho bezcitne na kríž … Tak ako zlaté teľa, toho falošného boha Mojžiš ničí, páli, premieňa na prach a ten zmiešaný s vodou Izraeliti ako prejav Božieho hnevu a súdu musia piť – tak samotný Boh dovoľuje zničiť vlastného Syna, pravého Boha v tele, ktorého telo a krv v podobe chleba a vína dnes smieme jesť a piť. Nie však už viac ako prejav Božieho súdu a hnevu, ale ako dôkaz Božej milosti a odpustenia.
Nuž a tak ako Boh vyrobí pre Mojžiša nové dosky zákona predstavujúce novú milosť Boha so svojim ľudom, potom ako ľud robí pokánie zo svojho poblúdenia, tak i Hospodin kriesi svojho Syna z mŕtvych na dôkaz svojho zmilovania sa nad nami. Živý Boží Syn je tu pre nás ako nová norma života i správania sa. Živý Boží Syn je tu pre nás, aby nás viedol touto časnosťou a previedol nás ňou aj do blahoslavenej večnosti.
Bratia a sestry, akého úžasného Boha to len máme! Boha, ktorý má vždy ten najlepší plán a riešenie pre každého z nás! Boha, ktorý nám, ľuďom, splnil odvekú túžbu po svojej blízkosti. Pred 2000 rokmi nám poslal v tele svojho Syna a odvtedy Božiu blízkosť a prítomnosť smieme zažívať pri každej Večeri Pánovej. Vždy vtedy keď prijímame Jeho telo a Jeho krv. Bohu chvála a vďaka za to! Amen.
