5. pôstna nedeľa (Smrtná) – život ako výkupné
Written by radovan on mar 30, 2022 in - No Comments
- pôstna nedeľa (Smrtná) – 3.4.2022
„… život ako výkupné …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 10, 45
Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď v našej dobe počujeme slovo „výkupné“, spája sa nám to najmä s rukojemníckymi drámami, keď napríklad banditi prepadnú banku a jej klientov tam držia ako rukojemníkov, až kým nie sú splnené ich požiadavky, kým nedostanú to, čo požadujú. Nejeden raz sa jedná o veľkú sumu peňazí, o tzv. výkupné, ktoré má rukojemníkom prinavrátiť slobodu. Ale väčšinou neostáva len pritom. Požaduje sa rovnako tak bezpečný presun na letisko, či rovno vrtuľník a podobne. Slovo „výkupné“ sa nám rovnako tak môže spájať s udalosťami, keď kriminálnici ukradnú dieťa mimoriadne solventných rodičov a za jeho prepustenie, za jeho slobodu a život požadujú tzv. výkupné.
Mám za to, priatelia, že drvivá väčšina z nás žiadnu rukojemnícku drámu vo svojom živote nezažila, či už v banke alebo nejakým iným spôsobom. Niečo také si skôr vieme predstaviť vďaka filmom v televízii. Poviem pravdu: filmy, v ktorých sa riešia rukojemnícke drámy, patria k mojim obľúbeným, pretože poskytujú akýsi psychologický náhľad do uvažovania tak zločincov, obetí ako aj vyjednávačov a polície. A to ja mám rád.
I keď sa nám slovo „výkupné“ dnes spája skôr s kriminálnou činnosťou, predsa len v starých, dokonca aj v biblických časoch, to bola legálna možnosť ako sa napríklad vykúpiť z otroctva a stať sa slobodným človekom. I keď otázne bolo, do akej miery sa po vyplatení výkupného kvalita takto postihnutého človeka zlepšila. Niekedy áno, niekedy vôbec.
Pravdepodobne najvyššie výkupné v dejinách ľudstva bolo vymáhané od kráľa Inkov Atahualpy v rokoch 1532/1533. Atahualpa sa stretol so Španielmi v rozhodujúcej bitke, v ktorej európski dobyvatelia dosiahli zdrvujúce víťazstvo. Španielsky konkvistátor Francesco Pizarro s prísľubom bezpečného návratu nalákal inkského vladára do svojho tábora, následne ho však zajal a nechal zavraždiť jeho spoločníkov i osobnú stráž. Atahualpa sa pokúsil vykúpiť svoj život obrovským množstvom drahých kovov. Konkrétne sa jednalo o vyše 6 ton zlata a 11 ton striebra. Podľa aktuálnych prepočtov by bola dnešná hodnota takéhoto množstva neuveriteľných cca 1.5 miliardy EUR. Tak či onak: Španieli ho potom, čo získali požadované zlato a striebro nakoniec predsa len popravili…
Bratia a sestry, aby sme dnes správne porozumeli Ježišovmu tvrdeniu, že On dáva svoj život ako výkupné za mnohých, musíme sa pozrieť do ďalekej minulosti, do učenia judaizmu, v ktorom Ježiš vyrastal. Stará zmluva nás učí, že Boh chce tvoriť spásu v tomto svete skazy. Toto presvedčenie patrí k základom židovskej viery. A preto sa Izrael nikdy nezmieril s existenciou zla vo svete. Ako by teda bolo možné prekonať skazu?
Prvý koncept riešenia spočíval v tom, že páchateľ si ponesie následky svojho činu. Aj v Izraeli bol za najprirodzenejší a najúčinnejší spôsob, ako odstrániť zlo zo sveta a prekonať skazu, považovaná náprava škody: 18 Keď sa muži pohádajú a jeden druhého udrie kameňom alebo päsťou tak, že nezomrie, no ostane pripútaný na lôžko, ale 19 neskôr vstane a môže chodiť povonku s palicou, páchateľ bude bez viny, no musí poškodenému nahradiť straty a zaplatiť mu liečenie (2M 21, 18n). Páchateľ má jednoducho znášať následky svojho činu, ktorým porušil poriadok, akúsi rovnováhu v spoločnosti. Čo sa však malo robiť, keď to nebolo také jednoduché napraviť spôsobenú škodu, pretože človek sa previnil proti životu druhého človeka? V tom prípade mal páchateľ obetovať svoj vlastný život, aby zlo, ktoré uviedol do sveta, padlo na neho, a tak aby mohol dôjsť k pokoju a k opätovnému nastoleniu rovnováhy. Inak povedané: kto sa previnil proti životu druhého, zmaril v podstate aj svoj vlastný život. Stratil právo na život.
A tu sa objavuje druhý koncept. A tým je vykúpenie zmareného života: 28 Ak býk pokole muža alebo ženu tak, že zomrú, býka treba ukameňovať a jeho mäso sa nesmie jesť; majiteľ býka bude však bez viny. 29 No ak býk, ktorý už predtým klal a jeho majiteľ naň nedozrel, hoci ho na to upozornili, a usmrtí muža alebo ženu, býka treba ukameňovať a jeho majiteľ musí zomrieť. 30 Ak sa mu uloží výkupné, za svoj život zaplatí toľko, koľko sa mu určí (2M 21, 28 – 30). V tomto zákone, sestry a bratia, sa objavujú dve významné veci:
- Zmier, ktorý má priniesť previnilec, nemá uzmieriť poškodeného, resp. ho upokojiť, ale má oslobodiť od smrti toho, kto v dôsledku svojho chybného chovania v podstate zmaril svoj vlastný život.
- Zmier je výnimočná záležitosť. Je možný len preto, že poškodený sám je ochotný vyjsť v ústrety previnilcovi. Iniciatíva k zmiereniu preto nikdy nemôže vychádzať od páchateľa, ale vždy len od obete.
Bratia a sestry, čo je teda charakteristické pre biblickú myšlienku zmierenia? Spočíva v tom, že postihnutý sa zriekne svojho práva voči páchateľovi, takže ten môže ostať nažive, aj keď svojim konaním svoj život v podstate zmaril. Pokiaľ teda Ježiš svojim učeníkom hovorí, že ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých – potom vyznáva vlastne jedno. A síce: že prišiel, aby vydal vlastný život, aby vyslobodil mnohých z prepadnutia do smrti, do ktorej upadli svojim vlastným zlyhaním. Aká revolučná bola takáto výpoveď, pochopíme naplno až vtedy, keď zoberieme na vedomie, že podľa židovského všeobecného očakávania má prichádzajúci Syn človeka sedieť na tróne, aby súdil ľudí. No oproti tomuto samozrejmému očakávaniu Ježiš hovorí, že neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil …
Drahí priatelia, slovo „výkupné“ sa objavuje aj v reči Pána Ježiša, ktorá nám dnes zaznela ako kázňový text. No Ježiš, keď hovorí o výkupnom, nemá na mysli peniaze, zlato, či striebro. Tak to predsa nakoniec vyplýva aj zo slov apoštola Petra, ktorý vo svojom prvom liste 1, 18 – 20 píše: Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie pominuteľnými vecami, striebrom alebo zlatom … 19 ale drahou krvou Krista. On ako bezchybný a nepoškvrnený baránok 20 bol na to síce vopred vyhliadnutý ešte pred stvorením sveta, ale zjavený v posledných časoch kvôli vám.
Ježiš teda hovorí priamo o obeti. Jeho obeť za nás je vyjadrením Božej lásky. Lásky, ktorá sa vzdáva vlastného života a obetuje sa. To je skutočná cena a hodnota, s ktorou Ježiš predstupuje pred svojho nebeského Otca ako s protihodnotou za naše hriechy. Táto láska sa nedá prepočítať na peniaze. Nedá sa vyvážiť zlatom. Túto lásku nemožno ani prekonať ani napodobniť. Veď aby nám túto lásku Ježiš dokázal, aby ju urobil skutočnou, Boh sa musel stať človekom!
Sestry a bratia, výkupné bola cena, ktorou sa v starovekom svete mohol otrok vyplatiť z otroctva. Aj za nás zaplatil Ježiš výkupné, pretože sami by sme to nedokázali. Ježiš musel zomrieť preto, aby i nás oslobodil z otroctva. Pretože akokoľvek sa nám to zdalo alebo zdá, že sme slobodní, nezávislí, či suverénni, predsa len sme boli v otroctve, resp. zotrvávame v otroctve, pokiaľ sme sa s Ježišovou obeťou nestotožnili a neprijali ju do svojho života. Tým otroctvom, o ktorom hovorím, je hriech, smrť a diabol. Učeníci sa domnievali, že Ježišov život a moc ich zachránia pred Rimanmi. To však bolo nepochopenie. Ježiš totiž oslobodzuje z omnoho väčšieho otroctva. A tým sú hriech, smrť a diabol.
Drahí priatelia, nám, smrteľným ľuďom neostáva nič, iba túto lásku s vďačnosťou prijať, z nej sa tešiť a predovšetkým snažiť sa v nej ako bratia a sestry žiť. Dnes sa nám táto zjavená Božia láska ponúka vo svätej Pánovej večeri, kde pod spôsobom posväteného chleba budeme prijímať pravé telo Krista, ktoré bolo vydané za nás. Nuž a pod spôsobom posväteného vína zas budeme prijímať pravú Kristovu krv, ktorá sa vyliala aj za nás. Drahý brat, milá sestra! Príď, pristúp aj ty a nechaj sa obdarovať Božou láskou, ktorá sa obetovala i za teba! Amen.
Drahý Pane Ježiši Kriste, Synu Boží, ďakujeme Ti, že si nás prostredníctvom svojej obete vykúpil z hriechu, smrti a od diabla. Dnes s vďakou prijímame, čo nám dávaš. A pokiaľ sa delíme o Tvoju lásku s inými, nedaj, prosíme, aby sme boli namyslení, akoby sme robili niečo mimoriadne. Lebo jedine Tebe patrí česť a všetka chvála s nebeským Otcom a Duchom Svätým, až naveky.
