Zelený štvrtok – a dal sa do plaču
Written by radovan on apr 12, 2022 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 14.4.2022
„… a dal sa do plaču …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 14, 66 – 72
66 Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových 67 a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! 68 On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie a kohút zaspieval. 69 Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! 70 A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. Veď aj tvoja reč je podobná. 71 Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Syn Boží má pred sebou posledné trpké hodiny svojho pozemského života. Čas sa Mu kráti. Je štvrtok večer a udalosti okolo Ježiša naberajú rýchly spád. Ježišovým nepriateľom sa rovnako kráti čas. Majú poslednú možnosť raz a navždy to s Ježišom vybaviť. Aspoň si to teda myslia. Takto, počas niekoľkých nastávajúcich hodín sme svedkami veľmi dôležitých udalostí, ktoré úzko súvisia s Pánom Ježišom.
Všetko sa to začína poslednou večerou Majstra so svojimi učeníkmi. Bola sa štandardná pesachová večera, ktorá sa v ten večer slávila vo všetkých židovských domácnostiach. Večera, počas ktorej si Izraelci pripomínali to, že počas poslednej, 10. rany na Egypt, boli zachránení vďaka krvi baránka, krvou ktorého si potreli veraje na svojich príbytkoch. Anjel zhubca, ktorý zabíjal všetko prvorodené, domy označené krvou baránka obišiel a prvorodených v nich ušetril. Paradox Božej lásky je v tom, že Boh takto ušetril množstvo prvorodených zo svojho ľudu, no svojho jednorodeného a jediného Syna neušetril. Namiesto toho Ho spravil baránkom pre nás. Baránkom, krv ktorého nás zachraňuje pred Božím hnevom a trestom.
Počas tejto večere sa v jednom momente odohrá niečo, čo nebolo súčasťou scenára. Ježiš svojim učeníkom podáva chlieb. Ten prehlasuje za svoje telo, ktoré sa vydáva za nás. Následne im podáva kalich s vínom a prehlasuje to za svoju krv, ktorá sa vylieva na odpustenie hriechov. Tým Syn Boží ustanovuje svoju večeru, ktorá je akoby Jeho poslednou vôľou pre Jeho cirkev, až kým sa nevráti v moci a sláve.
Následne sa Ježiš odoberá na Olivový vrch, do Getsemanskej záhrady. Tu v modlitbe bojuje so svojim Otcom nebeským, či by Ho nemohol ušetriť od smrti na kríži. V tomto zápase sa nakoniec stotožňuje s vôľou svojho Otca a takto vnútorne posilnený očakáva svojho zradcu. Očakáva ho sám, nakoľko Jeho učeníci sú premožení únavou, a tak spia.
Zradca Judáš prichádza a bozkom zrádza Syna človeka. Učeníci sa medzitým prebudia a zo strachu o život sa rozutekajú. Ježiš je odvedený do domu, v ktorom býval vtedajší veľkňaz Kajfáš. Petrovi to však nedá, a tak svojho Majstra z bezpečnej vzdialenosti sleduje. A tu sa dostávame k slovám, ktoré nám zazneli ako kázňový text pre dnešný sviatok.
Peter je trikrát priamo konfrontovaný niektorými ľuďmi zo zástupu ohľadom jeho napojenia na Ježiša: (1) Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! (2) Tento je z nich! (3) Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. Veď aj tvoja reč je podobná. Bratia a sestry, to nie je nič iné ako trojitá príležitosť priznať sa verejne k Ježišovi a vyznať Ho. Namiesto priznania sme však svedkami klamstva a zapretia. Namiesto vyznania sa z Petrových úst derie: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. Medzitým Peter stihne Ježiša zaprieť druhýkrát. Nuž a pri tretej, poslednej konfrontácii sa začal zaklínať a prisahať. To znamená: prisahá na samotného Boha, že s Ježišom jakživ nemal nič spoločné. Aké veľké sklamanie od človeka, ktorý sa len niekoľko málo hodín predtým dušoval a Ježišovi sľuboval: Keby Ťa aj všetci opustili, ja ťa nikdy neopustím …
Zdá sa, drahí priatelia, že počas posledných hodín života svojho Majstra sa Peter príliš neblysol. Najprv Ježiša odhovára od cesty kríža slovami: Pane, to sa ti nesmie stať. Začo ho však Ježiš pokarhá ostrými slovami: Choď za mňa, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemyslíš na veci božské, ale na ľudské. Potom, v záhrade Getsemane, namiesto toho, aby spolu s Jánom a Jakubom, bratmi Zebedeovými, s Ježišom bdeli a modlili sa, oni spia. Keď je Ježiš zatknutý, z Petrovej strany síce prichádza akýsi hrdinský pokus Ježiša z toho doslova „vysekať“, a tak odtína ucho veľkňazovmu sluhovi. No samotný Ježiš takýto boj odmieta slovami: Vlož svoj meč do pošvy, Peter! Pretože každý, kto mečom bojuje, mečom aj zahynie. Ježiš od Petra viac čakal zápas s modlitbou na perách, nie hrdinstvo s mečom v ruke. No a teraz Peter zas „exceluje“ dokonca tri razy za sebou tým, že sa hrá „na hlúpeho“ a všetkých naokolo presviedča o tom, že on veru s Ježišom nemá nič spoločné.
Zdá sa, drahí priatelia, že jediná dobrá vec, ktorá sa Petrovi podarí, je jeho plač. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču. Áno, nastáva trpké precitnutie. Séria zlyhaní vrcholí nepríjemným pocitom viny, ktorý na Petra dolieha ako ťažké bremeno. Zrejme jediná adekvátna reakcia v danej chvíli je plač.
Sestry a bratia, Peter mal tri skvelé príležitosti priznať sa k Ježišovi a vydať o Ňom svedectvo. Samozrejme, v kruhu učeníkov bolo ľahšie na adresu Krista povedať: Ty si Kristus, Syn Boha živého, ktorý mal prísť na svet. Podať takéto vyznanie v nepriateľskom prostredí však zatiaľ Peter nedokázal. Strach ho načisto paralyzoval.
Milí priatelia, dnes sme sa tu určite nezišli preto, aby sme Petra odsudzovali. Naopak! V jeho zlyhaní chceme vidieť svoje vlastné zlyhania. V jeho zapretí chceme vidieť naše zapretia. V jeho strachu zas náš strach. Dnes sme sa tu zišli preto, aby sme sa aj my dali do plaču. Niekto možno naozaj, doslova … niekto zas skôr vnútorne. Pretože plač nad sebou, ľútosť nad sebou, to je to jediné dobré a správne, čo môžeme urobiť. Nie nadarmo to Ježiš hovorí aj jeruzalemským ženám nesúc si svoj kríž na Golgotu: Dcéry jeruzalemské, neplačte na do mnou! Plačte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami! Pretože keď sa toto deje so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?
Dnes sme sa tu zišli aj preto, aby sme si uvedomili, že každý deň máme množstvo príležitostí ako vyznať a nezaprieť Krista. Vyznať a nezaprieť Ho svojimi skutkami, slovami, myšlienkami, názormi, postojmi … Prišli sme sem, aby sme sa nechali potešiť i povzbudiť Ježišovými slovami, ktoré adresuje Petrovi: Ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. Áno, priatelia, obstáť v tomto svete ako veriaci ľudia nevieme sami zo svojich síl. Obstáť v tomto svete vieme len vďaka príhovoru Syna Božieho za každého jedného z nás.
Bratia a sestry, to posledné, čo si chcem všimnúť na prečítaných slovách, je kohút. Zaiste ste si všimli, že veže niektorých kostolov, pričom na Slovensku sa jedná poväčšine o kalvínske kostoly, resp. chrámy Reformovanej cirkvi, sú zakončené nie krížom, ale kohútom. Po tom, čo sme si dnes povedali, vidíme opodstatnenosť tohto symbolu. Kohút ako symbol zrady a zapretia Syna Božieho zo strany človeka zo strachu. Kohút ako memento ľudskej slabosti. Kohút ako stála pripomienka toho, že sami zo svojich síl nezmôžeme nič dobré. To, čo dokážeme sami od seba, to sú skôr chyby, zrady a zapretia, ktorých sa ohľadne Krista dopúšťame. Kohút ako symbol precitnutia a dôvod na plač. No tiež kohút ako výzva k vyznávaniu Krista, majúc pritom na mysli Ježišove slová: ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; 33 kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach (Mt 10, 32 – 33).
Milí priatelia, i dnes je tu pre nás možnosť vo sviatosti Večere Pánovej vyznať Synovi Božiemu všetko to, čo nás trápi. Všetko to, čím sme sa voči Nemu previnili. I dnes je tu možnosť pre každého jedného z nás dať sa do plaču a prejaviť ľútosť. No zároveň možnosť započuť slová zasľúbenia, že Kristus i za nás prosí, aby naša viera nezanikla. Možnosť posilniť sa telom a krvou Krista a Jeho vyznávať pred týmto svetom. A tak: pristúp, drahý priateľ! Veď všetko je pripravené! Amen.
