1. slávnosť Veľkonočná – telo ako dôkaz
Written by radovan on apr 16, 2022 in - No Comments
- slávnosť Veľkonočná – 17.4.2022
„… telo ako dôkaz…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Jedna z najstarších a najpôvodnejších evanjeliových správ o Ježišovom vzkriesení je tá, ktorá sa nachádza v Markovom evanjeliu. Je to správa, ktorá sa objavuje v poslednej kapitole tohto evanjelia a pôvodné evanjelium sa práve touto správou končilo. Samotný koniec sa však čitateľovi môže javiť ako rozporuplný, rozpačitý, nedokončený, či nedopovedaný. Vyznieva to tak, akoby ešte niečo bolo treba povedať a zakončiť to tak ako sa má.
Jedná sa pritom o tieto slová: (Ženy) nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. V poslednom ročníku teológie sme mali jeden homiletický seminár, ktorého úlohou bolo z nás urobiť dobrých kazateľov. Či sa to podarilo, to osobne naozaj neviem posúdiť. Po 20 rokoch môjho pôsobenia medzi vami by ste sa k tomu skôr mohli vyjadriť vy 😊 Tak či onak: pán profesor, ktorý tento predmet vyučoval, sa raz spýtal, či niekto z nás už v rámci praxe kázal na prvých 8 veršov poslednej kapitoly Markovho evanjelia. Keďže som na to ešte ako študent teológie raz kázal, prihlásil som sa, že áno. Otázka pána profesora znela: A ako ste si poradil s tou poslednou vetou? – Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Pokiaľ si dobre spomínam, odpovedal som v tom zmysle, že tejto výpovedi som sa snažil šikovne vyhnúť a nezaoberal som sa ňou v kázni 😊
Nato mi pán profesor povedal: Teraz my sme tí, ktorí sa viac nemajú báť. Teraz my sme tí, ktorí o udalosti vzkriesenia majú hovoriť. Svet potrebuje počuť náš hlas. Svet potrebuje počuť naše svedectvo. Svet potrebuje počuť zvesť o zmŕtvychvstaní Krista.
Dnes, na 1. slávnosť Veľkonočnú, som si túto jednu z najstarších a najpôvodnejších evanjeliových správ o Ježišovom vzkriesení opäť zvolil ako kázňový text pre túto slávnostnú chvíľu. Budem teda čítať z Markovho evanjelia 16, 1 – 8: 1 Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. 2 Včasráno prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka, prišli k hrobu. 3 Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ 4 Keď zdvihli zrak, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. 5 Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha a zľakli sa. 6 No on im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ 8 Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli … (Otčenáš …)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia vo vzkriesenom o živom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Niet Ho tu! Áno, priatelia! Takto zaznieva svedectvo anjela pri Ježišovom hrobe. Dovolím si povedať: svedectvo z najvyšších miest. Zbožné ženy hľadajú svojho mŕtveho Majstra a Učiteľa v hrobe, pri mŕtvych. Veď kde aj inde by Ho mali hľadať, keď nie na mieste, kam Ho strčili ľudia so svetskou mocou? Kde aj inde by Ho mali hľadať, keď nie na mieste, kam ho uložila Judášova zrada, zbabelosť učeníkov, ale aj trojité Petrovo zapretie? Kde inde by Ho mali hľadať, keď nie na mieste, kde Ho už dlhý čas chceli mať veľkňazi? Kde inde by Ho mali hľadať, keď nie na mieste, kam Ho poslal rozsudok váhavého Piláta? Áno, priatelia! Hľadajú Ho na mieste, kam Ho uložil krik zástupu. Na mieste, pred ktorým Ho nemohli ochrániť plačúce jeruzalemské ženy.
Bratia a sestry, ženy idú na miesto, na ktorom Syna Božieho odsúdili, zradili, zapreli, vysmiali a zabili hriechy celého ľudstva. Kráčajú na miesto, ktoré je výsledkom ľudskej samospravodlivosti. Jedno je im isté: mocní tohto sveta, ako bol napríklad kráľ Herodes, či farizeji Ho dostali tam, kde Ho chceli mať. Ľahostajní tohto sveta, ako bol aj Pontský Pilát, Ho rovnako tak dostali tam, kde Ho chceli mať. Žiaľ, aj zbožní tohto sveta, ako v tomto prípade boli veľkňazi Kajfáš či Annáš, Ho tiež dostali tam, kde Ho chceli mať. Všetci teda môžu byť maximálne spokojní. Ich úsilie nevyšlo nazmar. Naopak! Prinieslo svoje vytúžené ovocie. Tohto Ukrižovaného vskutku možno nájsť už len na jednom mieste. V hrobe, pri mŕtvych. Tam nakoniec možno nájsť každého milovaného človeka, ktorý už medzi nami nie je. Smrť totiž zo svojej moci nikoho nevráti späť medzi živých.
Nikoho, okrem jedného! A preto aj Boží anjel vyznáva: Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili. Drahí priatelia! Hrob Ho nemohol udržať. Ani nenávisť Jeho odporcov Ho nemohla udržať v hrobe. Ani zlyhanie celého ľudstva Ho nemohlo s konečnou platnosťou vypovedať z krajiny živých. Ten, ktorý bol „vydaný za naše hriechy“, tu jednoducho nie je. Apoštol Pavol to vyjadruje vo svojom liste Rimanom slovami: On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie (R 4, 25).
Drahí bratia, milé sestry, od chvíle Veľkonočného rána tento hrob viac nie je miestom smútku. Už to nie je viac miesto, ktoré nás obviňuje. Ten, ktorý nás mohol ako jediný obžalovať z viny, tu totiž viac nie je. Hlavný dôkaz našej obžaloby, a síce Ježišovo mŕtve telo, tu nie je. A pokiaľ aspoň trošku sledujete filmy s kriminálnou, či právnou zápletkou, potom dobre viete jedno: Bez tela ako dôkazu niet ani obvinených, či obžalovaných. Niet ho tu — bol vzkriesený. Na tomto mieste sa tak tá najväčšia obžaloba a najhrozivejší rozsudok viny v dejinách zmenil na oslobodzujúci výrok, na oslobodenie spod obžaloby. Náš vzkriesený Pán je našim stelesneným oslobodením spod obžaloby. Haleluja! Bohu chvála za to!
Milí priatelia! Pozrime sa však v tejto chvíli aj na ďalšie dôvody, kvôli ktorým je pre nás vzkriesenie priamo dôležité! (1) Ježiš dodržal svoj sľub, že vstane z mŕtvych. On naozaj vstal. Preto Mu môžeme veriť, že splní aj všetky ďalšie svoje sľuby. (2) Vzkriesenie ako také nám dáva istotu, že vládcom večného Božieho kráľovstva nebude len nejaká idea, nádej či sen, ale bude Ním živý Kristus. (3) Tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, získali sme istotu, že aj my budeme vzkriesení. (4) Božia moc, ktorá vzkriesila Ježišovo mŕtve telo, nič nestratila na svojej sile. Naopak! Je to moc, ktorá má schopnosť i dnes kriesiť všetko to, čo je duchovne mŕtve, vzdialené, odvrátené a odpadnuté od Boha. (5) Téma vzkriesenia predstavuje podstatu posolstva kresťanskej cirkvi tomuto svetu. My, ako kresťania, tu nie sme len na to, aby sme ľuďom prinášali iba nejaké tie fakty a poučenie zo života dobrého učiteľa. Máme zvestovať, svojim životom, svojimi postojmi, svojou nádejou a vierou máme dokazovať, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Že Ježiš je živý v nás. Je živý, mocne koná a pôsobí skrze naše životy.
Kiež nám k tomu dáva vzkriesený a zmŕtvychvstalý Kristus na každý deň nášho života odvahu, smelosť a svojho Svätého Ducha! Pretože príbeh o Veľkej noci nie je iba príbehom o vzkriesení Krista. Samozrejme, to je prvoradé. No nemenej dôležité je aj to, že je to príbeh o zmenených ľuďoch. O zmenených ženách, o zmenených učeníkoch. Je to príbeh o víťazstve života nad smrťou. Príbeh o víťazstve nádeje nad smútkom, skepsou a frustráciou. Je to príbeh víťazstva svetla, ktoré obklopuje anjela nad temnotou hrobu. Je to príbeh víťazstva hlasu dobrej zvesti o vzkriesení Krista nad smrteľným tichom hrobu.
Bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby Kristovo vzkriesenie takto mocne menilo deň čo deň i nás! Prajem nám všetkým, aby víťazstvo, ktoré pre nás vybojoval vzkriesený Kristus, sa stalo skrze vieru i našim osobným víťazstvom! A zmena, ktorú nastolil víťazný a živý Pán, aby zmenila aj nás! Amen.
