2. nedeľa po Veľkej noci – zvieratká v Božích plánoch spásy
Written by radovan on apr 27, 2022 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 1.5.2022
„… zvieratká v Božích plánoch spásy …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 21, 15 – 19
15 Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov! 16 Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! 17 Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! 18 Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. 19 To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Neviem či ste si to niekedy všimli pri čítaní Písma svätého, ale náš Boh si vo svojich plánoch spásy dokáže použiť nielen ľudí, ale dokonca aj zvieratá. Nie je to nič iné ako evidentný dôkaz Jeho suverenity a moci nad celým svojim stvorením.
Takto sme napríklad svedkami toho, ako veľryba prehltne proroka Jonáša, ktorý je na úteku pred Bohom a pred splnením úlohy, ktorú mu Boh dal. Nuž a práve trojdňový pobyt v jej útrobách privedie Jonáša k obráteniu, k pokániu, k vyznaniu svojho poblúdenia, a tým pádom k jeho záchrane.
Rovnako tak sme svedkami toho, ako si Boh použije hady na púšti, aby za trest smrtonosne štípali nevďačný a neverný vyvolený izraelský národ. Hadov spomína aj samotný Pán Ježiš vo svojom učení, keď farizejov nazýva ako „vreteničie plemä“. No tiež vtedy, keď nás nabáda, aby sme boli opatrní ako hady.
V Písme svätom čítame aj o holuboch. Opäť sú to slová Pána Ježiša, skrze ktoré nás nabáda k tomu, aby sme boli jednoduchí, resp. bez falše ako holubice. Holubica sa dokonca stáva symbolom Ducha Svätého, ktorý na Ježiša zostupuje pri Jeho krste v rieke Jordán.
Tiež sa však dočítame o líškach, či o vtákoch vo všeobecnosti. A síce keď Kristus Pán hovorí, že „líšky majú svoje dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu“. Nuž a keď je reč o vtákoch, v Ježišových slovách sa objavujú konkrétne aj vrabce, keď hovorí, že naša hodnota ako ľudí je v očiach Otca nebeského omnoho vyššia ako hodnota vrabcov: 29 Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. 30 Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. 31 Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov (Mt 10, 29 – 31).
Celkom jedinečné miesto v dejinách spásy má však aj iné zvieratko, a síce oslík – somárik. Áno, ten oslík, na chrbte ktorého sa Pán Ježiš privezie do mesta Jeruzalem, oslavovaný zástupmi volajúcimi: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. To všetko sa deje preto, aby sa naplnili Písma, proroctvá a predpovede Starej zmluvy.
Keď je reč o zvieratkách v Písme a ich význame, či postavení v dejinách spásy, nesmieme, samozrejme, zabudnúť na ovečky, resp. baránkov. Áno, bola to práve krv baránka, ktorá zachránila Izraelcov v Egypte pred poslednou desiatou ranou, ktorou bola smrť všetkého prvorodeného. Bezchybný baránok sa prinášal v jeruzalemskom chráme ako obeť za hriechy. Keď Ján Krstiteľ zbadá prvý raz Ježiša, vyznáva: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Nuž a ovečka sa napokon objavuje aj v známom Ježišovom podobenstve o stratenej ovečke, nehovoriac o mnohých ďalších miestach v Starej zmluve.
Keby sme si mysleli, že to je všetko, veľmi by sme sa mýlili. Prorok Izaiáš, keď píše o mesiášskej ríši pokoja, na jej opis používa hneď celú plejádu zvierat: 6 Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie. 7 Krava s medveďom sa budú pásť, ich mladé budú spolu ležať a lev bude žrať slamu ako dobytok. 8 Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a batoľa vystrie ruku nad brloh zmije (Iz 11, 6 – 8).
Celkom určite nezastupiteľné miesto v Písme svätom majú ryby. Povolanie prvých Ježišových učeníkov, predovšetkým Šimona – Petra, veľmi úzko súvisí s rybami, resp. ich lovením, či zázračným rybolovom. No aj po svojom vzkriesení sa Ježiš učeníkom dáva poznať na brehoch Tiberiadského mora práve prostredníctvom zázračného rybolovu.
Pri pozornom čítaní Písma naďabíme dokonca na škorpióna. Je to opäť v Ježišovom učení, kedy nám Syn Boží chce dať na zreteľ, že keď my, ľudia, hoci sme zlí, vieme dať svojim deťom dobré veci, keď nás prosia – o čo skôr vypočuje volanie svojich pozemských detí dokonalý Otec nebeský, keď Ho budú prosiť? 11 Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? 12 Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? (L 11, 11 – 13).
Môj výpočet zvierat objavujúcich sa v Písme svätom v tomto bode ani zďaleka nie je pri konci. To však napokon nie je ani zmyslom a účelom dnešnej kázne. Ja sa totiž chcem dnes špeciálne sústrediť na jedno zviera, ktoré som si nechal celkom na záver. Je to kohút. Áno, kikiríkajúci kohút, ktorý z poblúdenia prebúdza a k precitnutiu, k ľútosti a pokániu privádza Petra zapierajúceho Krista na dvore veľkňaza.
Áno, priatelia, dobre poznáme túto udalosť z čítania Pašií, ktoré sa len prednedávnom rozliehali našimi chrámami. Udalosť, ktorú samotný Kristus Petrovi predpovedá. No ten sa bráni slovami: Aj keby ťa všetci zradili, ja ťa nezradím. Som pripravený ísť s Tebou aj na smrť.“ A my všetci vieme ako to dopadlo!
Bratia a sestry, je dôležité mať práve tohto neúprosne kikiríkajúceho kohúta symbolicky pred očami. Je to kohút, ktorý teba i mňa napomína a hovorí nám jedno: Človeče, nepreceňuj sa! Nerob veci v živote na vlastnú päsť! Namiesto toho pros radšej Boha o vedenie a silu pre každý ďalší deň svojho života!
To druhé, čo nám chce kohút pripomenúť, by som vyjadril slovným spojením „napriek tomu“. My všetci dobre vieme, že Peter trikrát zaprel svojho Majstra. Preto sa ho v dnešnom kázňovom texte Ježiš trikrát pýta: či ma miluješ? A rovnako tak trikrát Peter počuje od svojho vzkrieseného majstra jasné inštrukcie: Pas mojich baránkov! Pas moje ovečky! Áno, Pán cirkvi zveruje túto dôležitú a zodpovednú úlohu niekomu, kto trikrát svojho Majstra a Učiteľa zaprel. Ježiš to robí „napriek tomu“.
Pas moje ovečky! Akoby Ježiš inými slovami Petrovi povedal: Odpúšťam ti. Poznám tvoje slabosti. No i „napriek tomu“ ťa nanovo povolávam do svojich služieb: Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma! Pán Ježiš v tej chvíli určite musel vedieť, že Peter sa v ďalšom živote bude ešte nejeden raz preceňovať a že nejeden raz aj stroskotá. No povoláva ho k nasledovaniu „napriek tomu“.
Nuž a na tomto mieste sa dostávame k tomu tretiemu, čo nám symbol kohúta chce sprostredkovať a pripomenúť: Ja viem, že opäť stroskotám. Viem, že opäť zlyhám. Viem, že opäť sklamem. A môj Pán to vie tiež. To, že ma vzkriesený Pán povoláva do služby, či už vo svojej cirkvi, v mojej rodine, spoločnosti či v bežnom dni ešte neznamená, že všetko zakaždým spravím správne a budem musieť spraviť správne.
Nie, drahý priateľ! Práve vtedy i nám osobne kikiríka kohút a hovorí nám: Daj pozor na to, aby si neprehliadal svoje slabosti, svoje slabé stránky! Jasne viď to, čo ťa ohrozuje! A keď aj padneš na nos, tak nerob nič viac, nič iné, len sa opäť zas a znova spýtaj svojho milujúceho Pána: či ma miluješ?
Milé sestry, milí bratia! Dnes sme dostali lekciu, čo všetko sa môžeme naučiť od zvierat, ktoré sa objavujú v Písme svätom, zvlášť od toho posledného menovaného – kohúta. To prvé, čo sa od neho smieme naučiť, bolo poznanie: Človeče, nepreceňuj sa! Nerob veci v živote na vlastnú päsť! Namiesto toho pros radšej Boha o vedenie a silu pre každý ďalší deň svojho života! … To druhé bolo uvedomenie si skutočnosti, že Ježiš nás do svojich služieb povoláva napriek našim slabostiam, zlyhaniam a pádom. Nuž a to tretie, čím sa nám kohút svojim kikiríkaním prihovára, je uistenie: Daj pozor na to, aby si neprehliadal svoje slabosti, svoje slabé stránky! Jasne viď to, čo ťa ohrozuje! A keď aj padneš na nos, nikdy nepochybuj o tom, že Boh ťa i naďalej neprestáva milovať.
Pane Ježiši Kriste, ďakujem Ti za to, že si tak predivne naložil s Petrom. Dáva mi to nádej, že ani mňa nenecháš padnúť, keď stroskotám pred Tebou i pred sebou samým. Pane, chcem ťa i naďalej milovať. Amen.
