1. slávnosť Svätodušná – Namaľuj mi Ducha!
Written by radovan on jún 05, 2022 in - No Comments
- slávnosť Svätodušná – 5.6.2022
Milosť vám a pokoj od toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi, milí priatelia!
Zamýšľať sa nad Duchom Svätým a nad jeho pôsobením nie je pre človeka práve jednoduché. Človek ani dobre nevie, čo si pod tým má predstaviť. S týmto sviatkom sa nám síce spájajú isté symboly, ale nie sú vždy celkom jednoznačné. Možno im ani nie vždy dobre rozumieme. Oveľa jednoduchšie je nám hovoriť o Vianociach. Ich jednoznačným symbolom sú jasle s novorodeniatkom, Jozef a Mária. Sú to pastieri počujúci anjelov volať : Sláva na výsostiach Bohu… Je to nová, zvláštna hviezda, ktorá sa objavuje na oblohe. Sú to mudrci z východu svojimi darmi pre novonarodeného Kráľa. Je nám to všetko akési bližšie. Podobne je tomu s Veľkou nocou. Najprv je to posledná večera, potom udalosti v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Kaifáš, Pilát, Petrovo zapretie, kríž, vzkriesenie a zjavovanie sa Ježiša učeníkom. Je v tom síce veľký kus tajomstva, ale zdá sa nám, že aj tomu svojim spôsobom ako tak rozumieme.
No s Duchom Svätým je to ťažšie. Keď sa spýtate detí v škole, ako si predstavujú Ducha Svätého, oni nemajú žiadnu predstavu. A keď im poviete: Namaľujte to ako si predstavujete Ducha Svätého! – opäť to isté! Oni nevedia, čo majú kresliť. Nejaké ohníčky na hlavami apoštolov? Alebo strašidlo v bielej plachte s dvoma otvormi na oči? Keď sa jedná o Vianoce, namaľovali by zrejme niečo z toho, čo som hovoril. Podobne by tomu bolo pri Veľkonočných sviatkoch. Ale ako znázorniť Ducha Svätého? Podobne komplikované je to pri dospelých. Tí zbehlejší by zrejme povedali : Je to o zoslaní Ducha Svätého na apoštolov. Svätodušné sviatky sú akýmisi narodeninami kresťanskej cirkvi vo všeobecnosti. Ale pôsobí Duch Svätý takto mocne ešte aj dnes? Aké sú Jeho prejavy v dnešnej dobe, ktorá nám skôr pripadá ako doba bezduchá? Doba, v ktorej ľuďom skôr záleží na materiálnych hodnotách a zabezpečení, na pohodlí, na dostatku a konzume, na súkromnom majetku a podobne ako na hodnotách Ducha Božieho?
Drahí priatelia, nahliadnime v tejto chvíli do Písma svätého a skúmajme, čo o Svätom Duchu hovorí samotný Pán Ježiš!
J 16, 5 – 11
5 Teraz však odchádzam k tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma nepýta: Kam ideš? 6 Ale pretože som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. 7 Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám. 8 No keď príde, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd. 9 Hriech je v tom, že neveria vo mňa, 10 spravodlivosť v tom, že idem k Otcovi a viac ma už neuvidíte, a 11 súd v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené … (Otčenáš)
Milé sestry, milí bratia!
Keď sa na Bibliu – Písmo sväté pozeráme v globále a tiež na to, ako je v nej vyobrazený Duch Svätý, potom objavíme niekoľko obrazov. Duch Svätý v Písme svätom vystupuje v podobe holubice, ako to napríklad vidíme pri Ježišovom krste. Keď sú učeníci zhromaždení v Jeruzaleme, Duch svätý sa na nich prejavuje v podobe horiacich plamienkov, ktoré im plápolajú nad hlavami. Všetko je to sprevádzané veľkým hlukom ako pri silnom vetre a zrazu je im daná schopnosť hovoriť jazykmi, ktoré sa nikdy neučili. Naozaj to nie je jednoduché na pochopenie.
Napríklad holubica: je miernym, krotkým a nežným tvorom. Symbolizuje tiež pokoj a mier. Takto aj pôsobenie Ducha Svätého pri človeku je nenásilné, pokojné, nevtieravé a nežné.
Ohnivý plameň: ten zas symbolizuje očistenie, dezinfekciu od toho, čo je zlé, choré, škodlivé – hriešne. Takto sa nám chce povedať, naznačiť, že i Duch Svätý nás chce deň čo deň prečisťovať. Pomáhať nám dezinfikovať a prefiltrovať všetko to, čo je škodlivé pre náš duchovný rast a pre nasledovanie Krista ako nášho Pána. On nám pomáha poznávať a odhaľovať naše hriechy, pády a zlyhania. On nám dáva silu vyznávať ich pred Bohom a v pokání, v pokore prosiť Boha o odpustenie a silu žiť lepším, Bohu milším životom.
Čo sa hluku týka, ten si človek všimne, započuje ho, zaregistruje ho. Človek mu venuje pozornosť a zisťuje, čo je jeho príčinou. Podobne je to i s Duchom Svätým, pre pôsobenie ktorého je človek otvorený. Prejavy takéhoto človeka, jeho životné svedectvo, zamilovanosť do Krista, bázeň pred Bohom a láska, či úcta k druhým ľuďom sú neprehliadnuteľné. Ľudia si kladú otázky po príčine tohto stavu : Ako tento človek vie takto žiť? Ako sa mohol takto zmeniť? Odkiaľ berie silu k nezištnosti a k obetovaniu sa pre druhých?
Nuž a Duch Boží ako vietor? Vietor so sebou prináša nový a čerstvý vzduch. Takto i Duch Boží prináša akoby nový vzduch do našich plachiet, obrazne povedané. A to vždy vtedy, keď rezignujeme, keď cítime únavu vo vzťahu s Pánom Bohom, keď sa od Boha vzďaľujeme, keď všetko možné pre nás začína byť viac dôležité ako Boh.
Nakoniec – hovorenie neznámymi jazykmi je pre nás symbolom novoty a darov Ducha. Kde Duch Boží vstúpi a prenikne, tam sa začínajú diať nové veci. Väčšinou racionálne nevysvetliteľné. Tie neraz súvisia so zmenou človeka, so zmenou jeho životných priorít, s celkovou zmenou životnej orientácie. Zo starého hriešnika sa stáva človek nový: obrátený, Bohu poslušný a ochotný Mu slúžiť.
Bratia a sestry, i takto, okrem iného sa dnes Duch Boží prejavuje. Nuž a pokiaľ sa nám zdá, že jeho prejavy sú v našom okolí málo viditeľné, potom to nie je vina Ducha Svätého. Duch Boží plne rešpektuje ľudskú slobodnú vôľu. Rešpektuje naše rozhodnutie pre Boha a teší sa z neho. No plne rešpektuje aj rozhodnutie človeka nemať s Bohom nič. Vtedy jemne klope na dvere srdca takéhoto človeka a čaká. Neraz aj mnoho rokov trpezlivo klope a čaká, že mu bude otvorené.
V prečítanom texte z Jánovho evanjelia sa dozvedáme ešte o ďalších prejavoch pôsobenia Ducha Svätého. Grécke slovo „paraklétos“, ktorým sa Duch Svätý označuje, sa dá do slovenčiny preložiť viacerými možnosťami – Utešiteľ, Napomínateľ, Učiteľ, Radca, Obhajca, Prímluvca, Príhovorca… – tieto všetky tituly zároveň definujú, čo pri nás Duch Svätý vlastne koná. Utešuje nás v našom zármutku, pri strate milovaného človeka. Utešuje nás nádejou vzkriesenia a poukázaním na prázdny Kristov hrob. Napomína nás vždy vtedy, ak sa naše cesty, spôsoby, konanie, slová, či skutky neuberajú správnym smerom. Napomína nás svojim slovom, kázňou v chráme. Napomína nás cez naše svedomie, tiež cez iných ľudí alebo cez rôzne okolnosti života. Duch Svätý ako Učiteľ nás zas učí správne chápať Božie slovo, interpretovať ho v čistote, nie v našich domnienkach. Učí nás ako sa máme modliť. On sa za nás napokon aj prihovára pred Bohom a prosí namiesto nás vtedy, keď my sami už možno nevládzeme.Konkrétne ako Radca chce Duch Svätý poučiť tento svet o troch veciach :
1.o hriechu, že neveria vo mňa. Drahí priatelia, najväčším problémom ľudstva nie je ani inflácia, ani globálne otepľovanie, či vojenské konflikty. I keď to všetko, samozrejme, nemožno zľahčovať, podceňovať a brať – ako sa povie – na ľahkú váhu. Pravda je však taká, že najväčším problémom ľudstva je hriech. Hriech ako mocnosť, ktorá človeka vedie k neposlušnosti voči Bohu a konaniu zla na ľuďoch. Skutočný problém je, keď hriech podceňujeme, keď sme si na neho zvykli a tolerujeme ho. Vážny problém je, keď svoje hriechy Bohu nevyznávame, neľutujeme ich a neprosíme o ich odpustenie. Vtedy nám nemôžu byť ani odpustené. Vtedy možno očakávať len trest. A ten je tiež vážny. Apoštol Pavol píše : Odplata za hriech je smrť. Ježiš hovorí, že všetky hriechy môžu byť človeku odpustené, pokiaľ sú vyznané a oľutované. Len jeden nie. A síce: neveriť v Krista ako Pána a Spasiteľa. Takto i dnes mnohých, i v tomto meste, Duch Boží usvedčuje z najväčšieho hriechu – z nevery v Krista.
2. o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte. Nikto z nás Krista osobne nevidel. Preto aj Ježiš hovorí Tomášovi : „Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“ Spravodlivosť úzko súvisí s vierou. „Abrahám uveril a Boh mu to počítal za spravodlivosť.“ – čítame v knihe Genezis. Pred Bohom sa stávame spravodlivými jedine vďaka Božej milosti, ktorú prijímame skrze našu vieru. Tak to napokon píše apoštol Pavol v liste Efezským : Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba. Je to dar Boží, aby sa nikto nechválil. Viera pritom nie je len povrchné konštatovanie, že zrejme niekde nejaký Boh musí byť, no ja s ním tak či tak nemám ani žiaden kontakt ani žiaden vzťah. Viera je osobná skúsenosť s Pánom. Je to dôvera v Boha ako nebeského Otca. Je to každodenné zažívanie Boha a Jeho pôsobenia v mojom živote.
3. o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Pán Boh nás vďaka Duchu Svätému vovádza do všetkej pravdy. Kniežaťom tohto sveta je diabol. Napriek jeho silným prejavom v tomto svete, ktoré denne vidíme v narušených medziľudských vzťahoch v našich rodinách, na pracoviskách, mestách, žiaľ i v cirkvi, no tiež vo všetkých vojnách a nepokojoch sveta – diabol je odsúdený. Má obmedzený čas na svoje pôsobenie. A on si to dobre uvedomuje. A keďže vie o svojom odsúdení, túži už len po jednom : aby aj spomedzi ľudí bolo čím viacej odsúdených – a to kvôli ich nevere, tvrdosti srdca, neochote sa pokoriť pred Bohom, či kvôli pýche. Takto nám Duch Boží jasne hovorí : Ak nechávaš satanovi v živote až príliš veľký priestor, potom riskuješ aj jeho údel, a tým je súd. Odsúdenie pre večnosť bez možnosti zmeny stavu.
Drahí priatelia, počuli sme dnes o obrazoch Ducha Svätého – holubica, oheň, hluk a silný vietor. Kiežby sme takto Ducha Svätého i my smeli deň čo deň zažívať! Počuli sme o Duchu Svätom ako o Paraklétovi – Utešiteľovi, Napomínateľovi, Učiteľovi a Príhovorcovi. Kiežby sa Duch Boží takto dokazoval deň čo deň i pri nás! Napokon sme počuli o Duchu Svätom ako o Radcovi, ktorý poučuje svet o hriechu, že neveria vo mňa, o spravodlivosti, ktorá stojí na našej viere v Boha a o súde, že zlo a všetko protibožské je už odsúdené. Kiežby sme i tieto slová ako Boží ľud zobrali dnes vážne a nerobili Duchu Ježiša Krista v našom živote prekážky pre Jeho pôsobenie v nás! A to v zmysle biblických slov: Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! (2K 6,2). Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. (Žid 4,7). Amen.
