Cyril a Metod – Odvážna misia
Written by radovan on júl 04, 2022 in - No Comments
Cyril a Metod – 5.7.2022
„Odvážna misia“
A preto čujte, čujte toto, Slovieni: dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, dar Boží darom spravodlivej čiastky je, dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí, dušiam tých ľudí, ktorí vďačné prijmú ho. Počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví. (Proglas)
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Máte radi dlhé dobrodružné cesty? Dnes nie je problém také cesty podniknúť. Autá sú komfortné a plné elektroniky. Lode sú pevné, dobre odolávajú búrkam. Lietadlá sú veľké a bezpečné. Stačí mať len dostatok peňazí. Môžete sa dokonca pre každý prípad aj poistiť – svoje zdravie, cestu, batožinu… Konštantín a Metod však žili v oveľa ťažších časoch. Precestovať tisícky kilometrov na voze, ktorý nemal pneumatiky ani žiadne pérovanie, bolo namáhavé a riskantné. Infekčné choroby, zbojníci, či iné nepredvídateľné nástrahy – to všetko číhalo skoro na každom kroku. Konštantín sa dokonca ani nevrátil zo svojej cesty do Ríma. Choroba ho prinútila ostať v meste, kde nakoniec aj zomrel. Mal iba 42 rokov. Jeho brata Metoda na spiatočnej ceste z Ríma zase zajali bavorskí biskupi. Po nejakom čase ho síce prepustili, no pobyt vo väzení určite nebol príjemný a poznamenal sa na jeho zdraví.
Ak to teda všetko bolo také riskantné, nebezpečné a namáhavé, bratia a sestry, potom prečo sa na takú cestu do neznáma, do akejsi vzdialenej ríše zvanej Veľká Morava, dvaja bratia zo Solúna vôbec vybrali a podujali? Prečo nezostali doma, kde mali istotu a teplé miestečká? Urobili to kvôli nám, milí priatelia. To všetko podnikli, aby nám priniesli písmo a hlavne Písmo – s veľkým „P“, teda Bibliu. To bola ich najvyššia motivácia. Vedeli o svojom kresťanskom poslaní šíriť Božiu lásku. Lásku, ktorá je čistá a po ktorej vo svojej podstate túžime všetci. Túto lásku ľudstvo už zakúsilo, len sme sa od nej vzdialili a odišli sme od nej. Nechali sme sa zaslepiť slávou a mocou. Konštantín a Metod prišli, aby sme boli slobodní. Slobodní od hriechu a večnej smrti. Títo dvaja bratia v podstate napodobňovali Krista v Jeho poslaní. Prišli k núdznym a zvestovali Božiu milosť a vykúpenie. Potešovali, povzbudzovali, ale aj hojne vyučovali. Odvtedy sa už veľa ľudí nechalo zachrániť z kolotoča pýchy, bolesti a hriechu. Patríme medzi nich aj my?
V dnešný deň si spoločne s ostatnými kresťanmi pripomíname 1159. výročie príchodu Solúnskych bratov – Konštantína (Cyrila) a Metoda na územie Veľkej Moravy. Prichádzajú na pozvanie Rastislava, vtedajšieho panovníka na tomto území. Tomu v 9. storočí ide okrem kresťanskej misie aj o politickú samostatnosť, ktorá kvôli kresťanskej misii franských (nemeckých) kňazov dovtedy nebola možná. Je fakt, že pôsobenie bratov prináša ovocie v jednom i druhom smere. Bratia Konštantín a Metod prichádzajú na územie Veľkej Moravy s hotovým Písmom (hlaholikou), tiež s preloženými staťami Novej zmluvy. Neskôr je do jazyka Slovienov preložená celá Nová zmluva a napokon aj celá Stará zmluva. Po Hieronymovom preklade Biblie do latinčiny (Vulgata) je Konštantínov a Metodov preklad Biblie jedným z prvých vôbec. Takto títo bratia povyšujú jazyk Slovienov aspoň na istý čas na liturgický, teda na jazyk, v ktorom sa môže vykonávať oficiálna bohoslužba – okrem latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny. Enormné snahy protivníkov, najmä bavorských kňazov, ktorí kvôli Cyrilovi a Metodovi stratili svoj vplyv, však onedlho spôsobia, že Metod končí vo väzení. Konštantín vyčerpaný prácou s podlomeným zdravím vstupuje v Ríme do kláštora kde prijíma meno Cyril, aby 50 dní na to zomrel. Metod je síce na priamu intervenciu pápeža z väzenia prepustený, ale v staroslovienčine sa neskôr už bohoslužby vykonávať nesmú. Predsa sa však pokračuje vo výchovnej činnosti, vo vzdelávaní národa a výchove nových, vlastných kňazov.
Bratia a sestry, dá sa povedať, že pre solúnskych bratov príchod na územie Veľkej Moravy musel byť poriadnym šokom. Prišli z územia, kde prekvitala filozofia, múdrosť a vzdelanosť. Prišli z pohodlia a na tú dobu relatívne vysokého životného štandardu, mestských kúpeľov, amfiteátrov a divadiel na územie, kde stáli len jednoduché drevené stavby a mnoho ľudí stále bývalo v tzv. zemľankách. A predsa ich ani takéto podmienky neodradili od ich kresťanského poslania, ku ktorému boli pozvaní a oslovení. I v takýchto podmienkach dokázali za krátky čas urobiť zo Slovienov národ s vlastným jazykom, dokonca liturgickým, s vlastnou literatúrou, školami, s vlastnými kňazmi, s vlastným národným povedomím a samostatnosťou.
Je nesporná pravda, že snahou súčasných vládnucich elít je okrem iného aj odrezať jednotlivé národy od svojich koreňov a získať tak absolútnu moc vytvorením jednotnej svetovlády, a to všetko pod zámienkou humanizmu, tolerancie, multikulturalizmu, takzvanej liberálnej slobody a nového svetového poriadku. Dnes už nie je moderné povedať : Som Slovák, Francúz, či Angličan, ale : Som Európan. Minulosť nám však dáva jasne najavo, že snahy o moc, aj keď inými prostriedkami ako sú tie súčasné, tu boli vždy a pokiaľ sa nenašiel spôsob ako takýmto hrozbám čeliť, národy v konečnom dôsledku zanikli.
V neľahkej situácii sa ocitol aj panovník Rastislav, keď si jeho ríšu snažili podmaniť Frankovia na čele s Ľudovítom Nemcom. Rastislav však zachoval rozvážnosť a okrem toho, že dokázal odraziť franské útoky myslel aj na budúce generácie. Uvedomil si, že základným pilierom národnej suverenity a cestou k lepšiemu uplatneniu kresťanského učenia je reč a písmo. Tieto a mnohé iné dôvody predchádzali príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Ich prínos v náboženskej sfére štátu starých Slovienov je nepochybný, avšak odkaz Cyrila a Metoda získal oveľa širší význam. Kresťanstvo totiž bolo rozšírené na našom území aj pred ich príchodom. Značná časť Slovienov bola pokrstená a s najväčšou pravdepodobnosťou by naši predkovia prijali kresťanstvo aj nebyť misie Solúnskych bratov. Avšak vtedajší misionári boli prevažne franskí kňazi a aj týmto spôsobom, pod rúškom kresťanskej misie, sa Franská ríša snažila získať naše územie alebo aspoň mať nad ním politický vplyv. Navyše jazyku Frankov naši predkovia nerozumeli. Cyrila a Metoda tak možno považovať nielen za vierozvestov, ale aj za patrónov slovenskej samostatnosti, nakoľko pomocou nimi vytvoreného písma, hlaholiky, a preložených biblických kníh, liturgie a právneho kódexu (Zákon sudnyj ljudem) začali ihneď po príchode vyučovať svojich učeníkov, čím sa podieľali na vytvorení vlastnej cirkevnej organizácie. Slovieni tak dali jasne najavo, že sú slobodný, suverénny a nezávislý národ.
Práve v tejto dávnej dobe možno bádať počiatky národného povedomia, ktoré ukázalo svoju pravú silu a odhodlanosť, pokiaľ je späté s kresťanstvom. Cyril a Metod položili základný pilier samostatnosti Slovienov a práve na tomto pilieri postavený národ dokázal neskôr odolávať stáročným útlakom počas Uhorského štátu. Odkaz Cyrila a Metoda zanechal na našom národe stopy nádeje v lepšiu budúcnosť, čoho dôkazom a dôsledkom sú neskoršie vlny národného obrodenia so snahami vymaniť sa spod nadvlády cudzích okupantov. Či už ide o bernolákovcov, alebo o štúrovcov, všetci podobne ako Rastislav a solúnski bratia vnímali dôležitosť vlastnej reči, čo neskôr aj prirodzene kládli za prvotný cieľ svojej národnej činnosti.
Drahí priatelia, cyrilo-metodský odkaz však nie je spätý len s rečou a písmom. Snaží sa nám tiež ukázať, akú silu má národ, pokiaľ je jeho ľud založený na báze kresťanstva. Niet preto divu, že aj nasledujúce generácie, či už spomínaní bernolákovci alebo štúrovci, ale vôbec všetky národné prúdy, zakladali na kresťanstve, vďaka ktorému nemal nikto problém obetovať národu celý svoj pozemský život aj napriek hrozbe prenasledovania, väznenia či smrti.
Niektorí súčasní myslitelia sa pokúsili definovať národovectvo ako istú „lojalitu k ľuďom vlastného národa, ktorá sa zakladá na výhodách plynúcich jednotlivcovi z príslušnosti k tomu ktorému národu“. Ja si však myslím, že takáto definícia je úplne biedna a pokiaľ by aj slovenskí vlastenci boli vlastencami len na základe lojality, či výhod, asi by ďaleko nedošli. Im totiž z príslušnosti k slovenskému národu žiadne výhody neplynuli, skôr naopak. Celý život boli sústavne prenasledovaní a napádaní protinárodnými živlami. Čo ich teda potom viedlo k práci pre národ? Bolo to predovšetkým presvedčenie spojené s kresťanskou vierou, ktorá káže milovať blížneho ako seba samého, ktorá v tom druhom vidí niekoho hodnejšieho ako som ja sám. Takto motivovaný človek má oveľa väčší potenciál národu verne slúžiť a má väčšiu snahu budovať lepšie a istejšie zajtrajšky pre svoje deti.
Kresťanstvo tak zohralo dôležitú úlohu nielen počas uhorského žalára národov. Možno mu vďačiť za ochranu národa pred zhubnou nákazou ateizmu, ktorý ohrozoval naše národné dedičstvo. Kresťanstvo nás dnes môže rovnako dobre chrániť aj pred zhubnými následkami sekularizmu, kapitalizmu, či globalizácie. To všetko aj vďaka odkazu Solúnskych bratov, ktorí pozdvihli kresťanstvo na vyššiu úroveň. Ich odkaz je teda cítiť počas celej našej histórie od druhej polovice deviateho storočia až po súčasnosť. V tejto chvíli tak patrí vďaka najmä Pánu Bohu za bratov Cyrila a Metoda, za to, že zasiali semeno, ktorého strom rastie už viac ako 11 storočí. A či ten strom v budúcnosti vyschne, alebo rozkvitne a prinesie svoje plody, to záleží v tejto chvíli len na nás, milí priatelia.
Bratia a sestry, dnešný sviatok, kedy si pripomíname 1159. výročie príchodu Konštantína (Cyrila) a Metoda (Michala) nám tak na srdce kladie niekoľko apelov :
- Pokiaľ skutočnou motiváciou našich politických vodcov nebude nezištná kresťanská láska, ktorá dokáže prinášať obete pre národ, ale len rýchle zbohatnutie, moc a vplyv, neraz pod rúškom zbožnosti … pokiaľ nám budú vládnuť politici zapredaní západu a západným záujmom, politici bez vlastnej tváre a hrdosti na to, že sú Slováci, potom sa nikdy nebudeme mať lepšie a nebudeme veľa ani ako národ znamenať. Konštantín a Metod nám ukázali cestu, ako sa to dá dosiahnuť. Bernolákovci i štúrovci to pochopili. Nám to dnes akoby nedochádzalo a kráčame skôr úplne opačnou cestou. Rovno poviem: cestou vlastizrady.
- Pokiaľ prestaneme študovať a pracovať na sebe po stránke duchovnej, staneme sa národom hlupákov bez vlastného názoru.
- Pokiaľ nedáme dokopy vlastný potenciál ako národa, ostávame nepretržite závislí na ostatných. Zdá sa však, že toto je politika Európskej únie a západu ako takého, a že dnes to tak mnohým vyhovuje.
- Pokiaľ nepoznáme vlastnú históriu a nevážime si ju, nezaslúžime si ani budúcnosť.
Bratia a sestry, Konštantín a Metod bezpochyby patria k najvýznamnejším osobnostiam v dejinách slovenského národa. Je úžasné, že na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania nachádzame práve Božie slovo – Bibliu. Ani nie Korán, ani nie posvätné spisy hinduizmu, či budhizmu. Kto sa dnes spreneveruje tejto knihe kníh, akoby pohŕdal vlastnou identitou, vlastnou kultúrou a svojbytnosťou. Žiaľ, jedna z hlúpych čŕt nášho národa je tá, že my rýchlo vieme prijímať niečo nové, iné a rovnako tak rýchlo zahadzujeme a zabúdame na to, čo nás vždy držalo „nad vodou“. Evanjelium, či už si to chceme pripustiť alebo nie, zasahuje skutočne hlboko do našej histórie a kultúry. Kto toto popiera, popiera vlastnú minulosť a svojbytnosť.
Drahí priatelia, Konštantín a Metod položili na území Veľkej Moravy základ duchovného kresťanského života. Tým predišli reformátora Jána Husa i Martina Luthera. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v mnohých krajinách tejto oblasti. K ich odkazu sa tak právom hlásia všetky slovanské národy. Hlásme sa k nemu my, ako národ i ako jednotlivci! A síce : vyznávaním svojej kresťanskej viery, štúdiom, hrdosťou na náš národ, na našu svojbytnosť, sebaurčenie, na našu históriu i kultúru. Amen.
