13. po sv. Trojici – súcit nie je slabosť
Written by radovan on sep 07, 2022 in - No Comments
- nedeľa po Trojici – 11.9.2022
„… súcit nie je slabosť …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 10, 25 – 37
25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!
Nábožné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánu!
Iste sa každý z nás stotožní s názorom, že v dnešnej dobe nie vždy je úplne bezpečné niekam cestovať. V televíznom spravodajstve a novinách sa takmer každý deň stretávame s informáciami o tragických dopravných nehodách, pri ktorých zbytočne vyhasnú mnohé životy. Na cestách do zahraničia nás môžu okradnúť o doklady aj o posledné peniaze. S úzkosťou upozorňujeme svojich blízkych, ktorí sa vyberajú na dlhšiu cestu alebo na výlet, aby na seba dávali pozor, zbytočne neriskovali a nevystavovali sa nebezpečenstvu.
Pravda je taká, že čo sa cestovania týka, ani v minulosti na tom neboli o nič lepšie. Svedčí o tom aj prečítaný príbeh o neznámom človeku, ktorý sa vydal na cestu z Jeruzalema do Jericha. V dobe pred 2000 rokmi si zámožnejší mohli vybrať z niekoľkých dopravných prostriedkov – hoviadko alebo osliatko. Priemerný človek sa však musel spoľahnúť na vlastné nohy. Pri uvedených prepravných prostriedkoch síce nehrozili dopravné kolízie, ale vysoké riziko predstavovali skupiny lupičov. Zlodeji v túžbe po rýchlom zbohatnutí prepadávali osamelých putujúcich. Takto na ceste z Jeruzalema do Jericha, ktorá pešo trvala aj niekoľko dní, padol za obeť lotrom, zbojníkom neznámy človek z nášho príbehu. Nielen že ho ozbíjali, ale aj zmlátili a nechali polomŕtveho ležať pri ceste.
Bratia a sestry! Tak ako sa neznámy človek v prečítanom príbehu vybral na cestu, tak aj každý z nás putuje po ceste – po ceste svojho života. Sme pútnici na ceste svojho života. A nielen na ceste z Jeruzalema do Jericha hrozili nebezpečenstvá a nástrahy. Tie ohrozujú aj nás na ceste duchovného hľadania. Kým dôjdeme do konečného cieľa, ktorým je nebeské kráľovstvo, čakajú nás mnohé lúpežné prepady. A kto nás ohrozuje? Kto je tým lotrom? Bratia a sestry, je to hriech. Prichádza zamaskovaný v podobe nevery, hnevu, závisti, roztržiek a klamstva. Ozbíja nás o bohatstvo duchovného ovocia – teda o vieru, pokoj, radosť, trpezlivosť, nežnosť, dobrotu aj láskavosť. Vezme nám všetko, zrazí nás na kolená, do blata hriechu a vín. Ostaneme ležať polomŕtvi, odkázaní na cudziu pomoc. Veru: aj dnes je mnoho takých ľudí, ktorí ležia polomŕtvi a sú odkázaní na našu pomoc. Ako by sme asi zareagovali, keby sme prechádzali okolo bezvládneho, špinavého človeka? Možno by sme ho pokladali za opilca a v duchu si pomysleli: „Tak ti treba. Zavinil si si to sám.“ Alebo by sa nám špinavý človek zdal ako narkoman alebo bezdomovec, ktorý si ustlal pri ceste a zďaleka by sme sa mu vyhli. Aká by bola naša pomoc?
Okolo človeka ležiaceho pri ceste z Jeruzalema do Jericha prešli traja ľudia a každý z nich zareagoval iným spôsobom:
- Ako prvý tou cestou náhodou prechádzal kňaz. Ako sa zachoval? Čo urobil? Keď nevládneho človeka uvidel, obišiel ho. Práve vyšiel z Jeruzalema – duchovného židovského centra, kde si možno plnil kňazské povinnosti. Pri pohľade na ležiaceho človeka sa azda zľakol kultického znečistenia. Ako by sa potom postavil v chráme pred Božiu tvár, keby si ruky pošpinil s nejakým bezvýznamným človekom?
Bratia a sestry! Poslúžil kňaz Bohu správnym spôsobom? Prejavil sa ako veriaci človek? Nie! Aký to má súvis s nami? To, že niekto navštevuje služby Božie, hlási sa k cirkvi, svätí nedeľu, zastáva v cirkvi nejakú funkciu, či vyštudoval teológiu ešte neznamená, že je skutočne veriacim človekom. Len ten koná správnu bohoslužbu, kto vieru prenáša do medziľudských vzťahov v konkrétnych skutkoch lásky. Otázne je: Koho pokladáme za svojho brata, sestru a blížneho?
Kňaz ako Žid nepokladal neznámeho za svojho blížneho. Ježiš tak nielen jeho, ale aj nás týmto príbehom upozorňuje na deformované pochopenie lásky. Chce nám povedať, že ku každému, aj neznámemu človeku máme pristupovať ako k blížnemu. Nielen k človeku, ktorý nám je sympatický, ale aj k tomu, ktorý nám je menej sympatický.Viera a zbožnosť sa nemá prejaviť len v čistých nedeľných šatách a len v návšteve služieb Božích, ale v osobnom vzťahu k Pánu Bohu a viere činnej v konkrétnych skutkoch lásky k blížnym. Svet dychtí po takom kresťanstve. Božie slovo nás volá k tomu, aby sme štedro pomáhali tým, ktorí sú v núdzi, venovali im čas, finančné prostriedky, ale predovšetkým záujem a pozornosť.
Bratia a sestry, človek ležiaci pri ceste z Jeruzalema do Jericha celkom určite trpel fyzickými bolesťami. Oveľa viac utrpenia však spôsobujú rany na duši. Na ceste života neraz stretneme človeka zlomeného hriechom. Nesprávame sa neraz ako kňaz z príbehu pri pohľade na človeka, ktorý padol na duchovnej ceste svojho života a potrebuje pomoc? Veď mnoho je tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Potrebujú nás tí, ktorí prepadli zúfalstvu, keď stratili blízkeho človeka. Tí, ktorí bojujú so závislosťami. Ale aj tí, ktorí bojujú s pochybnosťami o Božej existencii. Na ceste života leží mnoho ľudí, ktorým krváca duša a potrebujú počuť radostnú zvesť evanjelia. Vieme podať pomocnú ruku tomu, kto padol do hriechu? Tomu, kto blúdi v temnote a hľadá správny smer? Alebo sa mu radšej zďaleka vyhneme?
- Ako druhý v poradí prichádza levíta. Levita je príslušník izraelského kmeňa Lévi, ktorému Pán Boh počas putovania púšťou pridelil úrad kňazov. V čase Ježišovho života bol levita podriadeným chrámovým služobníkom. Text hovorí o tom, že keď prechádzal okolo polomŕtveho človeka urobil podobne ako kňaz. Nepomohol, nepodal ruku. Obišiel a nechal úbohého trpiaceho človeka na ceste.
- Ako posledný sa pri prepadnutom človeku pristavil pocestný samaritán. Keď ho uvidel, zľutoval sa nad ním. Pristúpil k nemu, k človeku postihnutému, pomoc potrebujúcemu, so smrťou zápasiacemu. Vyčistil a obviazal mu krvavé rany. Naložil ho na hoviadko, odviezol do hostinca, kde ho opatroval. Samaritán mal niečo, čo chýbalo kňazovi i levítovi – súcit. To, je to, čo Pán Boh od každého z nás žiada: srdce plné súcitu pri pohľade na ľudské utrpenie.
Samaritán prejavil milosrdenstvo a neznámemu človeku obetoval svoj čas i peniaze. Bratia a sestry! Vieme sa skloniť a obetovať svoj čas a pokiaľ treba, tak aj časť svojich finančných prostriedkov tým, ktorí majú oveľa menej ako my? Vieme prejaviť súcit tomu, koho ničia viny? Vieme sa k nemu skloniť na kolená, venovať mu svoj čas a záujem, aby sa zotavil z duševných jaziev, ktoré sú neraz bolestivejšie ako telesné zranenia? Bez Boha je človek polomŕtvym a nemôže sa sám pohnúť z miesta. Preto: obetujme svoj čas ľuďom, ktorí nepoznajú Ježiša! Hovorme im o Ňom a modlime sa za nich!
Bratia a sestry, avšak na ceste života aj my sami sme neraz ranení. Nejeden raz my sami sme tí, ktorí potrebujú pomoc. Aj nám sa neraz stáva, že ležíme na ceste medzi Jeruzalemom a Jerichom úplne nevládni a polomŕtvi. A kto nám podá ruku? Kto nás zachráni? Dobrá správa je, že my sme už dostali pomoc. Pán Ježiš Kristus neváhal a sklonil sa do prachu mojej i tvojej biedy. Neobišiel nás v zhrození z nepekných rán, ktoré spôsobili prepady nevery, depresie, zúfalstva, či zlosti. On, sám Boží Syn, sa k nám skláňa a podáva pomocnú ruku.
Drahí priatelia, Samaritán a cudzinec si určite neboli blízki. Oveľa väčšia vzdialenosť však oddeľuje človeka od Boha. Napriek tomu nám Pán Boh chce venovať svoju pozornosť a čas. Skláňa sa k tomu, kto bezvládne leží na ceste duchovného hľadania. Podáva mu pomocnú ruku. Samaritán ponúkol hostinskému za opateru neznámeho dva denáre. Ježiš za nás zaplatil oveľa viac. On zaplatil svojim životom. Kto môže milovať viac ako ten, ktorý položí život za priateľa? Ježiša priviedla obetavá láska až na smrť na kríži. Učme sa od Neho obetovať život za blížneho! Božie milosrdenstvo nech je motiváciou k nášmu milosrdenstvu!
Na záver sa môžeme opýtať ako farizej: a kto je ten môj blížny? Na príbehu o milosrdnom Samaritánovi nám Ježiš ukazuje, že rozhodujúce nie sú filozofické úvahy nad tým: kto je môj blížny. Podstatné je, aby sme spoznali, voči komu sa my máme správať ako k blížnemu. Pojem „blížny“ v sebe nesie príchuť blízkosti, úzkeho a pevného spojenia. Blízky človek nie je iba člen mojej rodiny, priateľ, kamarát, sused a pod. Nie je to iba ten, kto sedí v lavici v mojej tesnej blízkosti. Dôležitá nie je telesná blízkosť, ale blízkosť ducha. Blížnym pre mňa má byť každý človek, v ktorom sa snažím vidieť tvár samotného Ježiša Krista. Stále platí Jeho zasľúbenie: „čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili.“
A tak, sestry a bratia, aj keď ešte ani dnes nie je vždy celkom bezpečné cestovať, predsa len: na ceste duchovného hľadania z Jeruzalema do Jericha sa pristavujme pri núdznych! Skláňajme sa k bratom a sestrám tak, ako sa k nám sklonil náš Pán! Nech dobrotivý Pán dá pre všetkých nás silu, aby sme tak vedeli konať! Amen.
Pomodlime sa: Vďaka Ti nebeský Pane za ďalší deň nášho života. Ďakujeme Ti, že sme mohli prísť do Tvojho chrámu a počúvať Tvoju zvesť. Pane Ježiši Kriste, milosrdný Synu Boží, prosíme Ťa srdečne predchádzaj nás na všetkých našich cestách svojou milosťou a požehnaním. Zostávaj s nami, aby sme mohli byť účastní Tvojho pokoja, Tvojej lásky, Tvojho milosrdenstva, daj nám prosíme moci a sily, aby sme i my konali ako milosrdný Samaritán, aby sme mali čas, porozumenie i súcit s našimi blížnymi. Nakloň ucho k hlasu našich pokorných prosieb a vypočuj nás, keď ešte takto k Tebe voláme: Otče náš…
