Poďakovanie za úrody zeme – nech potom nespyšnie tvoje srdce
Written by radovan on okt 04, 2022 in - No Comments
Poďakovanie za úrody zeme – 9.10.2022
„… nech potom nespyšnie tvoje srdce …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
5 Mojžišova 8, 7 – 18
7 Veď Hospodin, tvoj Boh, vedie ťa do dobrej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a spodných vôd vyvierajúcich v údoliach i na výšinách, 8 do krajiny pšenice, jačmeňa, vínnej révy, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu, 9 do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chlieb, nebudeš mať v nej v ničom nedostatok, do krajiny, v kameňoch ktorej je železo a z vrchov ktorej budeš ťažiť meď. 10 Keď sa naješ a nasýtiš, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal. 11 Dbaj, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, a tak nezanedbával Jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam. 12 Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich. 13 Keď sa ti dobytok i ovce rozmnožia, rozhojní sa tvoje striebro a zlato i všetko, čo máš, 14 nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, 15 a viedol ťa veľkou a strašnou púšťou, kde sú ohnivé hady a škorpióny, vyprahnutým krajom, ktorý je bez vody; On ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, 16 On ťa kŕmil mannou na púšti, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal a aby ti nakoniec dobre urobil. 17 Nehovor vo svojom srdci: Moja sila a moc mojej ruky mi zadovážila toto bohatstvo. 18 Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo, aby utvrdil svoju zmluvu, ktorú s prísahou zasľúbil tvojim otcom, ako je to dnes.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Opäť po roku náš oltár vyzerá tak ako len jedenkrát v roku. Je ozdobený a zaplnený obilnými klasmi, ovocím, zeleninou a chlebom. No tiež je na ňom položené cibórium s oblátkami a kalich s vínom, ktoré sa v momente konsekrácie stanú telom a krvou nášho Pána Ježiša. Oltár zaplnený tak pozemskými ako aj nebeskými darmi nám dáva tušiť, že dnes na pôde nášho cirkevného zboru slávime pekný sviatok Poďakovania za úrody zeme.
Drahí priatelia, hneď na úvod chcem zdôrazniť, že sviatok Poďakovania za úrody zeme je viac ako len nejaké dožinky. Je to viac ako len nejaký sviatok úrody. Kresťanské vnímanie tohto sviatku je totiž úzko spojené aj s našou ľudskou vďačnosťou. Je to predovšetkým sám Boh, kto chce a očakáva našu vďačnosť. Nuž a my, Jeho stvorenia, máme vskutku množstvo dôvodov, aby sme Darcu všetkých dobrých darov oslavovali a ďakovali Mu. Preto i dnes Mu chceme ďakovať za tohoročnú žatvu, ale tiež za všetko, čím nás deň čo deň tak bohato obdarúva.
Slová Písma svätého, ktoré nám zazneli a ktoré sú základom dnešného kázňového zamyslenia sú v podstate oslavou Pána Boha za všetko dobrodenie, ktoré svojmu národu doposiaľ doprial. Dočítame sa z nich, že je to predovšetkým Hospodin, ktorý svoj ľud vedie do sľúbenej krajiny. Nie je to pritom podradná, či druhotriedna krajina. Pán Boh svoj ľud nevedie do žiadneho „béčka“. Naopak! Pisateľ tohto biblického spisu si dáva nemalú námahu, aby svojim čitateľom vymenoval všetko to, čo zasľúbená krajina svojim novým obyvateľom je v stave ponúknuť: 7 Veď Hospodin, tvoj Boh, vedie ťa do dobrej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a spodných vôd vyvierajúcich v údoliach i na výšinách, 8 do krajiny pšenice, jačmeňa, vínnej révy, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu, 9 do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chlieb, nebudeš mať v nej v ničom nedostatok, do krajiny, v kameňoch ktorej je železo a z vrchov ktorej budeš ťažiť meď. Jedná sa teda nielen o krajinu vhodnú nielen na poľnohospodárske aktivity, ale tiež o krajinu, v ktorej sa nachádza nerastné bohatstvo.
Bratia a sestry, celým týmto opisom sa však chce povedať ešte aj niečo iné: Nie sú to Izraeliti, ktorí sa stroja zaujať zasľúbenú krajinu prostredníctvom svojej sily a múdrosti. Je to predovšetkým sám Hospodin, ktorý im ju dáva ako dar a spolu s ňou aj všetko bohatstvo tej krajiny. Nuž a slušnosť človeku káže jedno: pokiaľ si niečo dostal ako dar, nezabudni sa za ten dar poďakovať! 10 Keď sa naješ a nasýtiš, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal. 11 Dbaj, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, a tak nezanedbával Jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam … 14 nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, 15 a viedol ťa veľkou a strašnou púšťou, kde sú ohnivé hady a škorpióny, vyprahnutým krajom, ktorý je bez vody; On ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, 16 On ťa kŕmil mannou na púšti, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal a aby ti nakoniec dobre urobil. 17 Nehovor vo svojom srdci: Moja sila a moc mojej ruky mi zadovážila toto bohatstvo. 18 Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu …
Drahí priatelia, to je to, čo Hospodin rovnako tak dnes očakáva od nás. A síce, že nezabudneme, kto stojí za všetkým naším úspechom, zdarom, požehnaním a bohatstvom. Že nezabudneme na vďačnosť. Že svoju vďačnosť voči Bohu prejavíme aj tak, že sa budeme držať Jeho slova a brať ho vážne. To, čo od nás Pán Boh očakáva je, že nespyšnieme, lebo sa nám darí. Veď keby to Boh nechcel, nič z toho, čo máme, by sme nemali. Veď či to nie je Boh, ktorý i nás, každého jednotlivo vedie púšťou života? Miestami, kde i nás ohrozujú hady a škorpióny, obrazne povedané. Teda kadejaké protivenstvá, ťažkosti, nebezpečenstvá. Či to nie je Boh, kto nám dáva vodu a sýti nás deň čo deň svojou mannou – t.j. svojou starostlivosťou, dobrotou a milosťou? Áno, priatelia, najmä čo sa vody týka, mohli sme to tento rok pomerne intenzívne cítiť. Že kde niet vody, tam je problém, kde niet vody, tam je ohrozený život ako taký.
Milé sestry a bratia, Pán Boh i nás deň čo deň bohato obdarúva. Náš stôl nie je prázdny. Na rozdiel od mnohých obyvateľov sveta sa máme stále ešte veľmi dobre. Táto skutočnosť je pre nás každodennou výzvou, aby sme Pánu Bohu či už pred jedlom alebo po jedle ďakovali. Možno aj slovami detskej rýmovanej modlitbičky: Za chlebíček každodenný a za pohár plný vody Tebe, Pane, ďakujem. Že ma máš rád, dobre viem. Alebo tiež slovami detskej piesne: Ty nám dávaš dary, my to dobre vieme. Za všetko, čo máme, Tebe ďakujeme. Všetko zjeme, ani slovka nepovieme. Hospodin dal túto skutočnosť svojmu ľudu aj patrične najavo, keď povedal: 10 Keď sa naješ a nasýtiš, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal.
Táto zásada, priatelia, platí dnes rovnako tak pre nás, kresťanov. Naša ďakovná modlitba za jedlo, či už v tichosti alebo nahlas vyslovená, má byť niečím viac ako len pekným zvykom. Má to byť viac ako len úprimne želanie: Dobrú chuť. Naša ďakovná modlitba je predsa určená samotnému Pánu Bohu. Je zasvätená Jemu.
Bratia a sestry, akokoľvek to je, pravda je taká, že človek nežije iba zo samotného chleba. Tak nám to pripomína aj Pán Ježiš. Jednou z Jeho odpovedí, ktoré adresuje satanovi pokúšajúcemu nášho Pána na púšti, sú aj slová: Nielen chlebom je človek na žive, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Nuž a celkom evidentne to vidíme v Ježišovom výroku: Ja som chlieb života. On sa stará nielen o to, aby nehladovalo naše telo. On sa stará aj o to, aby nehladovala ani naša duša. To je to, čo sa mi často spája s mojou starou mamou, ktorá zvykla povedať východniarskym dialektom: Bruch pulny, aľe duša hladuje.
Pán Ježiš vskutku spravil všetko preto, aby ani tvoja ani moja duša nehladovali. On nás nechce nasýtiť iba dlhým pozemským životom. On nás chce nasýtiť večným životom. Všetko pre to spravil. Dal za nás svoj život, aby sme my mohli dosiahnuť večný život v kráľovstve nebeskom. No pritom všetko treba myslieť na jedno. Tak ako je to s telesným nasýtením, tak je to aj s tým duchovným. Môžete mať na stole poukladané kadejaké dobroty, ale vložiť do úst si ich už musíte vy sami. A rovnako tak je to aj v duchovnej oblasti. Kristus Pán pre nás všetko pripravil, ale chopiť sa toho vierou a vďačným srdcom už musí každý sám za seba.
Dnes, drahí priatelia, na konci služieb Božích, keď si budeme podávať ruky, budeme nasýtení telesne, keď si každý bude môcť zobrať z chlebíka na oltári. No dnes nás chce Syn Boží nasýtiť aj duchovne, a síce pokrmom najvzácnejším: svojim telom a svojou krvou vo svojej svätej Večeri. I toto duchovné nasýtenie nás dnes má a chce napĺňať vďačnosťou oproti Pánu Bohu za Jeho dokonalú starostlivosť, vernosť a dobrotu.
A preto, pristúpme! Pristúpme so slovami známej piesne na perách: Skloň sa, Pane, v láske k nám, udeľ svojho požehnania! Z výšin vznes sa v srdca chrám a buď s nami do skonania … V Teba, Pane, dúfame. V Tebe nádej skladáme. Nepočítaj našich vín pre milosť a pravdu svoju, láskavý si Hospodin, vzývame tú milosť Tvoju … Zostaň s nami v každý čas, v prosbách našich vyslyš nás! (ES 366, v2+3). Amen.
