Spomienka na vpád Turkov do Dobšinej 2022 – Ten, čo pohŕda Božími prikázaniami, dostane sa do útrap
Written by radovan on okt 11, 2022 in - No Comments
Spomienka na vpád Turkov do Dobšinej – 16.10.2022
„Ten, čo pohŕda Božími prikázaniami, dostane sa do útrap.“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Efezským 5, 15 – 20
15 Dbajte teda dôkladne na to, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. 16 Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé. 17 Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. 18 A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. 19 Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána, 20 za všetko ustavične vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Jedno napomenutie za druhým. To je to, čo dnes počujeme z prečítaného kázňového textu. Je fakt, že novozmluvné apoštolské listy spravidla majú svojho spoločného menovateľa, ktorý by sa dal vyjadriť slovami: Boh pre teba urobil všetko potrebné, dôležité a podstatné. Avšak: ty, človeče, na túto skutočnosť odpovedaj tým, že budeš dodržiavať Jeho nariadenia a príkazy! V každom prípade však nejde prioritne o to, aby sme ľuďom nanucovali všetko možné i nemožné v zmysle: toto by si mal … a tamto by si zas nemal … V skutočnosti sa jedná o to, že ono to nakoniec vôbec nie je jedno, ako žiješ svoj život … ako si vnútorne nastavený. I v tomto smere totiž platí jedna jednoduchá duchovná rovnica: Pokiaľ žiješ svoj život bez Krista, zmyslu a cieľa, potom aj zomrieš bez Božej večnosti.
To, čo dnes apoštol Pavol naliehavo odkazuje dietkam svetla zrodeným z Boha, teda i nám, čítame hneď v prvých veršoch nášho kázňového textu: Dbajte teda dôkladne na to, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé. Inak povedané: uvedomujte si, že váš čas je limitovaný! Uvedomujte si, že na podstatné životné rozhodnutia ho nemáte naveky! Raz príde koniec.
Áno, priatelia, ako spoločnosť sme v posledných dňoch žili, resp. stále viac menej žijeme tragickou nehodou spôsobenou ľudskou nedbanlivosťou a nezodpovednosťou, pri ktorej v Bratislave vyhaslo 5 ľudských mladých životov. Životov, ktoré podľa našich hodnotení, kritérií a merítok mali ešte žiť, pretože všetko krásne mali ešte len pred sebou. V krátkej chvíli sa však všetko rýchlo dramaticky zmenilo. Sny skončili. Ostali len spomienky, nezodpovedané otázky, pocit krivdy a nespravodlivosti, hnev, slzy, zármutok, vnútorná bolesť …
Áno, sestry a bratia, nevieme dňa ani hodiny. Nikto nám negarantuje, že svoje životy skončíme sýty životom niekde v teplej posteli. Vskutku: náš čas je obmedzený a nemáme ho naveky. Náš koniec môže nastať naozaj hocikedy, a práve vtedy sa i my budeme musieť postaviť pred Boží súd. Náhlosť konca, rýchly a nečakaný príchod Božieho súdu …. to je snáď to, čo spája tragédiu zo začiatku tohto mesiaca s udalosťou, ktorá sa v tomto mestečku odohrala v noci zo 14. na 15. októbra v roku 1584. Tí chudáci na zastávke MHD v Bratislave naozaj nič netušili. O to viac je smutné, že naši predkovia pred 438 rokmi mali indície a informácie o blížiacom sa nebezpečenstve. Napriek tomu veselo popíjali ďalej a nespravili nič pre zvrat celej situácie, pre odvrátenie pohromy. Nič pre záchranu. Záchranu tak svoju osobnú a svojich rodín. Tiež však pre záchranu mesta ako takého. Nuž a napokon pre svoju večnú záchranu. Aj preto sú dnes vysoko aktuálne slová apoštola Pavla: 18 A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Dovolím si povedať, že keby vtedajší radní páni mali čisté hlavy, všetko mohlo dopadnúť možno aj celkom inak. No Boží súd vykonaný prostredníctvom Turkov ich zastihol v tej najhoršej možnej situácii. Absolútne nepripravených, otupených …
Milí priatelia, pokiaľ teda vieme, že Boží súd môže aj pri nás nastať hocikedy, aj bez ohlásenia, aj bez indícií a my sa budeme musieť postaviť pred Boží trón, potom o čo skôr by sme mali brať Božie rady pre svoj život vážne? O čo skôr by sme sa nimi mali začať naozaj riadiť, aby nakoniec nebolo neskoro?
Ono je to inak sila … My vieme byť múdri a počínať si múdro najmä vtedy, keď nám na niečom veľmi záleží. Vtedy sa fakt vieme posnažiť. Aké smutné to je, keď vo veciach súvisiacich s našim koncom, s našou smrťou, s Bohom či večnosťou si neraz počíname ako na slovo vzatí hlupáci. Podceňujeme, čo sa len dá. Neberieme vážne výstrahy ani napomenutia. Namiesto toho sa tvárime a pôsobíme tak, ako by sme tu mali byť naveky. A pritom sa okolo nás deje toľko ľudských tragédií a nešťastia, že snáď iba slepý to nemôže nevidieť. Koľko len nerozumnosti a hlúposti sa môže skrývať v jednom človeku?!
Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. Na inom mieste v Písme čítame, že vôľa Pánova je: dať nám budúcnosť a nádej. Táto ponuka z Božej strany stále platí. Je stále aktuálna. Avšak naša spása, naša záchrana pre večnosť nie je len o Božej akcii. Tá sa odohrala prostredníctvom Ježišovho diela zmierenia a vykúpenia. Tá sa odohrala prostredníctvom Ježišovej obete za nás. No rovnako potrebná je aj naša ľudská reakcia na túto skutočnosť. Reakcia v podobe prijatia a vďačnosti. Priatelia, prosím vás, neodkladajme toto rozhodnutie na neskôr! Veď slová apoštola Pavla platia dnes azda omnoho viac ako inokedy: 16 Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé …
Áno, dni sú zlé … situácia vo svete sa vyvíja všelijako, len nie dobre. Aspoň ja mám taký pocit. Ale myslím, že nejako podobne to asi vníma väčšina z vás. Súdiac podľa toho, keď sa bavíme o týchto veciach. Keď apoštol Pavol hovorí o využívaní času naplno, určite tým nemyslí, že si každý deň treba ako sa povie „vyhodiť z kopýtka“. Že každý deň treba len flámovať a užívať všetkého koľko sa len dá. Niečo na spôsobo latinského: Carpe diem! Pavol to myslí skôr tak, aby sme čas nám darovaný využívali na svoje večné spasenie, na svoju večnú záchranu. Bratia a sestry, ako ten svoj čas využívame alebo ním mrháme, na to si dnes musí odpovedať každý sám za seba. V každom prípade ho ešte máme. Ešte žijeme. A preto: robme múdre rozhodnutia! Robme múdre kroky vo svojom živote! Aby nás tie zlé dni, zlé chvíle, zlé hodiny neprekvapili svojim rýchlym, nečakaným nástupom a príchodom. A vtedy už bude neskoro na nápravu, na zmenu, na pokánie, na obrátenie.
19 Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána, 20 za všetko ustavične vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Drahí priatelia, to je inými slovami povedané: pozvánka na bohoslužby. Pozvánka do spoločenstva Božieho ľudu. Je určite zaujímavé a stojí to za zamyslenie, že autor spomienkovej tabule na smutnú udalosť vpádu Turkov do Dobšinej, ktorá visí na stene v sakristii nášho chrámu, ako jeden z dôvodov tureckého vpádu do Dobšinej vidí práve ľahostajnosť a vlažnosť obyvateľov, čo sa týka návštevy Božieho chrámu a bohoslužieb. Na spomínanej tabuli doslova stojí:
„Dobšiná, s úctou vo svojej pamäti maj rok tisícpäťstoosemdesiatyštvrtý. Na jeho pätnásty október nezabúdaj, kedy ťa v noci Turci do tla vypálili, o bohatstvo orabovali a v okovách odviedli mužov, ženy aj deti, ktorých si vychovala. Ttistopäťdesiatdva duší, všetkých čo pochytali. Boh od strašného úderu len tých ochránil, čo pracovali vo vzdialených hámroch, lesoch a hutách alebo sa zdržiavali na levočskom jarmoku. Úbohých zajatcov v chvate hnali do Rimavskej Soboty. Tu z Božej prísnosti a hnevu noc museli stráviť v kostole, ktorý v dobrých časoch ani cez deň nenavštevovali. Hľa, takto býva potrestaný človek za svoju ľahostajnosť. Ten, čo pohŕda Božími prikázaniami, dostane sa do útrap.“
Drahí priatelia, svoje dnešné zamyslenie som začal slovami: Jedno napomenutie za druhým. To je to, čo dnes počujeme z prečítaného kázňového textu. Áno, napomenutia a prikázania, zvlášť keď pochádzajú od Boha, či Jeho vyvolených služobníkov, netreba brať na ľahkú váhu a podceňovať. Všetko sa totiž môže rýchlo, náhle a nečakane obrátiť proti nám. Je to presne tak, ako to vystihol autor spomienkovej tabule: „Ten, čo pohŕda Božími prikázaniami, dostane sa do útrap. Hľa, takto býva potrestaný človek za svoju ľahostajnosť.“
Sestry a bratia, kiež nás dnešná spomienka na vpád Turkov do Dobšinej spred 438 rokov vedie predovšetkým k múdrosti. Múdrosť nech nás privedie k zodpovednosti. Nuž a zodpovednosť k správnym rozhodnutiam. Rozhodnutiam pre Boha, pre vernosť Jemu. K rozhodnutiam pre večnosť a život vo večnosti. K tomu nech nám sám dobrotivý nebeský Otec pomáha! Amen.
