1. adventná nedeľa – na kontrole v Laodikei
Written by radovan on nov 23, 2022 in - No Comments
- adventná nedeľa – 27.11.2022
„… na kontrole v Laodikei …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Zjavenie 3, 14 – 22
Anjelovi cirkevného zboru laodikejského napíš: toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem,, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a kúp si kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa! Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!
Milé sestry a bratia v Pánovi!
Dnes, na 1. adventnú nedeľu, pri vstupe do nového cirkevného roka, sa chceme spoločne zamyslieť nad jedným zo siedmych listov, ktoré sa nachádzajú v poslednej biblickej knihe, Zjavenie Jána, v kapitolách 2 a 3. Jedná sa list určený spoločenstvu kresťanov v meste Laodikea. Práve z neho si dnes, keď stojíme na začiatku nového cirkevného roka, chceme vziať príklad, či skôr výstrahu, ako by to aj v našom dobšinskom spoločenstve evanjelikov nemalo počas ďalšieho cirkevného roka vyzerať.
Laodikea ležala blízko mesta Kolosy. V roku 60 po Kr. bolo toto mesto zemetrasením zničené. Keďže však malo výhodnú polohu, čoskoro sa vzchopilo. Laodikea bola známym peňažným centrom Malej Ázie ako aj Rímskej ríše. Bolo to bohaté mesto, ktoré ťažilo z výroby látky na odevy. Chýrna lekárska škola, v ktorej sa vyrábali mastičky proti očným chorobám, bola známa v celom vtedajšom svete. Neďaleko mesta bol aj teplý liečivý prameň.
Z histórie ranej cirkvi vieme, že v meste čoskoro vznikol kresťanský zbor, ktorý založil Pavlov spolupracovník Epafras, ešte za Pavlovho života. Pozrime sa však v tejto chvíli na hodnotenie tohto kresťanského zboru! Zbor v Laodikey síce nepatril k tým, ktorým by Ježiš mohol vyčítať hrubé porušenie mravnosti, teologické poblúdenia či iné zjavné prečiny. No predsa ho nemohol ani pochváliť. List ukazuje, že Kristus neznáša polovičatosť. Kristus si praje, aby zbor načisto nevychladol. Na druhej strane si uvedomuje, že stav duchovnej mŕtvoty v podobe akejsi ľahostajnosti a vlažnosti je veľmi nebezpečný. A síce: predovšetkým kvôli tomu, že v takomto stave je každý so všetkým spokojný. Stav vlažnosti jednoducho neponúka cestu vpred. Neponúka budúcnosť. Zbor si vo svojej vlažnosti nie je vedomý vlastných hriechov. Naopak! Namýšľa si, že je s ním všetko v poriadku, a preto netúži ani po zmene ani po rozhodnej ceste za Kristom.
Drahí priatelia, niet tu stopy po chvále, len slová plné ľútosti nad stavom zboru, ktorý sa síce menuje kresťanským, ale v skutočnosti nie je zapálený pre veci Božie. Kristus tu nenachádza žiadne oduševnenie. Akoby nevedel, čo s takým zborom robiť a preto hovorí, že by bolo lepšie, keby zbor bol buď celkom dobrý alebo celkom zlý. Pretože takto sa len tvári ako kresťanský.
Zbor je vlažný. Bratia a sestry, je to v podstate podobenstvo s obrazom vody. Teplá voda môže byť na liečenie alebo posilnenie, studená občerstvuje, prebúdza. Ale čo s vlažnou vodou? Vlažnosť Kristus odsudzuje. Vlažnosť na spôsob, že síce deklarujem vieru v Krista, ale neprejavujem sa tak a ani sa tak nesprávam. Niečo na spôsob: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie“. Drahí priarelia, vlažnosť je nebezpečenstvo, ktoré trvalo ohrozuje každé kresťanské spoločenstvo. Ani to naše nevynímajúc.
Kristus spomína, že vlažnú vodu možno iba vypľuť z úst. Ježišove ústa, ktoré by mali vysloviť skôr požehnanie nad kresťanmi v Laodikei, musia vypľuť, zaprieť a odhodiť vlažných kresťanov tohto mesta. Grécke slovo objavujúce sa na tomto mieste „EMEIN“ – znamená nielen vypľuť, ale aj vyvrátiť. Až natoľko je tento zbor pre Pána cirkvi neznesiteľný. Nuž a týmto drastickým výrazom znechutenia je vyjadrený súd nad Laodikeou. Akoby tento zbor mal zostať trvalým varovaním pre celú cirkev, ktorá sa tak ľahko opája vedomím svojej dôležitosti a pýchou, ktorá jej neprislúcha. Bratia a sestry, celý tón listu ukazuje na postoj Krista k tomuto zboru. Je to postoj vážneho odsúdenia. Aj keď kresťania nie sú úplne chladní, predsa len chladnú postupne a ich údelom je zatratenie.
Milí priatelia, ako kresťania sme úplne odkázaní na Božiu milosť. V prípade Laodikei je to však inak: zbor tvrdí, že je bohatý. Tragika Laodikei spočíva v tom, že si svoju chudobu pred Pánom a závilosť na Ňom absolútne neuvedomuje: „Nevieš, že si biedny, aj mizerný, chudobný, slepý a nahý“. Kristus vyčíta zboru, že medzi nimi prestal hlad po veciach duchovných, po slove Božom a po spasení z Kristových rúk. Preto v tomto zbore vznikla úbohosť, duchovná chudoba, nahota a slepota. Avšak: aj nad tým najhorším spoločenstvom zaznieva evanjelium, radostná istota, že pre žobráka je pripravené skutočné bohatstvo, pre nahého odev, pre oslepnutý zrak liek. Prekonať zhubný stav vlažnosti možno len obrátením sa ku Kristovi.
Pán Ježiš síce hovorí o kupovaní: kúp si odo mňa – ale kupovanie je tu myslené ako prijatie Bohom ponúkaného daru. Jedine Kristus daruje hodnoty potrebné pre kresťanský život. A človek ich musí prijať práve od Neho. Nie je treba nič iné, iba priznať svoju chudobu a natiahnuť ruku po milosti Božej. Človek totiž môže dať Božej láske ako jedinú protihodnotu iba svoje hriechy, svoju pýchu a svoju rozpoznanú vlažnosť.
Bratia a sestry, nad zborom je síce vynesený tvrdý súd, ale ani teraz nie je zbavený nádeje. Naopak! Je pozvaný k nákupu zadarmo.
- Látky, ktoré sa vyrábali v Laodikey, nemôže nahradiť biele rúcho, ktoré dáva Kristus. Je to rúcho spravodlivosti. Bez neho je človek pred Bohom nahý. Ním sa však zakrýva hanba nahoty.
- Druhá hodnota, ktorá sa od Krista získava, je dar Ducha svätého. On uzdravuje hriechom narušený zrak človeka. Umožňuje mu vidieť všetko v pravom svetle. Podnetom k tomuto obrazu bola výroba liekov v meste.
Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Práve tých, ktorých Boh miluje, karhá a trestá (PAIDEUEIN). Jedná sa o súčasť pedagogického vedenia. O výchovný prvok, ktorý slúži rastu osobnosti. Takto aj Kristova láska má slúžiť na záchranu laodikejských, i keď je v podobe tvrdých slov. Rozhorli sa a kajaj sa! Na prejavenú Božiu lásku sa má odpovedať rozhorlením sa za veci Božie a pokáním. Človek sa potom už nebude spoliehať na seba, ale bude čakať na Kristove dary.
„Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom“.
Pánov príchod nie je v tomto prípade príchodom sudcu, ale priateľa. Ten, ktorý trestá, je totiž vždy Ten, ktorý miluje, ktorému záleží na tom, aby sa Mu zavreté dvere dobrovoľne otvorili. Ten Pán, ktorý má kľúče pekla a smrti, stojí súčasne pri bránach srdca človeka ako žobrák. Stojí pred zatvorenými dverami, ale nepokúša sa násilím ich otvoriť. Nevyráža ich svojou mocou, ale klope v nádeji, že mu bude otvorené zvnútra ako prejav slobodného rozhodnutia človeka prijať Ho.
Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Bratia a sestry, kto počuje tento Kristov hlas a prijme Ho, bude s Ním sláviť večeru. V biblickom myslení je spoločné jedlo výrazom spolupatričnosti, priateľstva a bezpečnosti. Preto čítame v NZ toľkokrát o hostine, ku ktorej sú ľudia pozvaní. Ježiša nachádzame pri jednom stole s hriešnikmi. Je a pije s nimi. Nuž a dokiaľ nepríde, budeme sláviť pamiatku Jeho víťaznej smrti jedlom: chlebom a vínom svätej večere. K nej sme dnes aj my všetci pozvaní. Ani v smutnom prípade Laodikei sa teda veci nekončia súdom. Veď nádejný výhľad k spoločnému stolovaniu s Kristom zostáva. Stačí len, aby sme vo svojej viere vytrvali a tak sa skrze Krista stali víťazmi.
Drahí bratia, milé sestry, pevne verím, že hĺbková analýza kresťanského spoločenstva v meste Laodikea má dnes čo povedať aj nám. Veď hrozba vlažnosti a ľahostajnosti je stále vysoko aktuálna. Dnes možno ešte viacej ako v minulosti. A preto, milý kresťan: Rozhorli sa a kajaj sa! Nech aj tieto slová sa stanú našim krédom, našim spoločným vyznaním počas celého nového cirkevného roka, do ktorého dnešnou nedeľou vstupujeme! Amen.
