3. adventná nedeľa 2022 – vyrovnaj svoju cestu
Written by radovan on dec 06, 2022 in - No Comments
- adventná nedeľa – 11. 12. 2022
„Vyrovnaj svoju cestu!“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 40, 1 – 3
1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, že je odčinená jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobný trest za všetky svoje hriechy. 3 Hlas volá: Na púšti pripravte cestu Hospodinovi, v stepi urovnajte chodník nášmu Bohu!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnešný kázňový text nás vovádza do ďalekej minulosti Božieho vyvoleného ľudu. Kvôli svojim nevyznaným hriechom, kvôli svojim neprávostiam a systematickému porušovaniu Božieho zákona, sa Izrael dostáva do 70 ročného otroctva v Babylone. Pred týmto údelom bol pritom vyvolený národ viackrát prorokmi varovaný. Nikdy však tieto reči, až na niekoľko jedincov, nebral vážne a nedal si povedať. Ľudia si radšej obľúbili takých „prorokov“, ktorí im hovorili to, čo chceli počuť. Tí, ktorí hovorili pravdu, však boli prenasledovaní, zavrhnutí a neraz i usmrtení. A tak prišlo to, čo prísť muselo.
Babylonské otroctvo treba vnímať nie tak, že Pán Boh azda nezvládol situáciu alebo že sa od svojho ľudu odvrátil, vzdal sa ho a prestal ho mať rád. To zaiste nie! Babylonské zajatie v dejinách vyvoleného ľudu treba skôr chápať ako Boží spravodlivý trest, ktorým si Izrael musel nevyhnutne prejsť. Je dôkazom toho, že Božiu milosť, milosrdenstvo a dobrotu sa neoplatí dlhodobo provokovať a dráždiť. Pán Boh je totiž aj spravodlivý a On túto spravodlivosť skôr či neskôr uplatní a nastolí. Trest v podobe babylonského zajatia však zároveň spôsobil potrebné očistenie v Božom ľude. Prorok Izaiáš píše do situácie, kedy v Božích očiach sú hriechy Izraela už odpustené a splatené. Teraz nastáva hodina, v ktorej Boh prichádza so svetlom nádeje. Nuž a nakoľko sa Boh k svojmu ľudu obracia so svojou milosťou, aj samotný prorok, dokonca aj nepriatelia Izraela, musia o ňom hovoriť a správať sa voči nemu vľúdne, úctivo a milostivo.
Drahí priatelia, aká úžasná zmena spôsobená Božou dobrotou! Aká úžasná zmena, ktorá môže nastať i v našom živote prostredníctvom Božieho pôsobenia! Teraz už bude všetko iba dobré. Čas otroctva v Babylone sa blíži k svojmu koncu. Drahí priatelia, táto zmena v údele Božieho vyvoleného ľudu je pre nás opätovným dôkazom toho, že aj to „zlé“ v našom živote má svoje hranice. Zlé časy tu nebudú navždy. Naopak! Príde čas, keď sa všetko prostredníctvom Božieho konania a pôsobenia obráti k lepšiemu. Táto zmena je dôkazom toho, že po každej búrke, tej individuálnej, rodinne, spoločenskej i národnej, raz opäť zažiari slnko nádeje, slnko novej životnej perspektívy, slnko novej Božej milosti a priazne.
Predsa však, nie všetkým, ako to vyplýva z Izaiášových slov, sa viedlo v otroctve zle. Mnohí Izraelci si postupne na krajinu otroctva zvykli a zariadili sa v nej. Ekonomicky sa im celkom dobre darilo a v podstate po ničom inom netúžili, len aby tam i naďalej mohli pokojne žiť. Počúvať to, čo si o nich myslí Boh a aké plány s nimi má, po tom príliš netúžili. A rovnako tak netúžili ani po návrate domov. Krajina otroctva sa stala ich domovom. Ich svedomie odumrelo spolu s ich nádejou. Takýmto prorok Izaiáš v podstate nemá čo viac povedať.
Bratia a sestry, táto skupina vo vyvolenom národe akoby predstavovala tú skupinu ľudí, ktorá od Boha v zásade nič neočakáva. Sú to ľudia, ktorí si zvykli žiť zo dňa na deň. Zvykli si na život tvrdých lakťov, dokonca sa im v takomto svete darí. Tento svet so svojimi hriešnymi a zvrátenými spôsobmi sa stal ich skutočnou zasľúbenou krajinou. Oni netúžia po nijakých nebesiach. Nebo je pre nich „tu dole.“ Sú to všetci ľudia riadiaci sa starou rímskou zásadou : Carpe diem! – Uži deň! Áno, užívaj si, kým sa dá! V živote všetkých takýchto pôžitkárov – epikurejcov Boh zväčša nemá veľa miesta. Nič od Neho nechcú a nič od Neho ani neočakávajú. Je im dobre tak ako je. Chcú mať od Boha pokoj. A tak sa aj deje. Boh im dá pokoj. No to je zároveň aj to najhoršie, čo sa človeku môže stať. Keď sa do nás Boh prestane starať a nechá nás napospas nám samým.
Je tu však ešte aj malá skupina uprostred všetkých tých pôžitkárov v Božom ľude, ktorá očakáva naplnenie zasľúbení daných otcom. Skupinka, ktorá nezabudla. Skupinka, ktorá sa životu v otroctve neprispôsobila a nestratila nádej. Skupinka túžiaca po slobode a skutočnom životnom naplnení. Veď i keď sa človeku v otroctve darí po ekonomickej, či spoločenskej stránke, predsa len – stále je zajatcom a neslobodným otrokom. Izraelci boli otrokmi pre Babylončanov, nuž a moderný človek je neraz otrokom vlastných vášní, očakávaní , či trendov danej doby. Otrokom konzumného spôsobu života, úspechu a výkonu. Skupinke, ktorá túži po slobode od tohto všetkého a po naplnení starovekých zasľúbení dnes zaznieva : 1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, že je odčinená jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobný trest za všetky svoje hriechy.
Bratia a sestry, patríme aj my k tej malej skupinke, ktorá sa nevyrovnala a nezmierila so svojou stratenosťou, zlým svedomím a vinou? Patríme aj my k tým, ktorí nechcú žiť ako otroci doby, ale ako slobodní? Patríme aj my k tým, ktorí sa neuspokojili len s týmto svetom, ale túžia po tom lepšom, večnom? Ak áno, potom aj pre nás platia slová potešenia : Boh sám zaplatil za naše hriechy. Už viac nemusíme žiť v strachu, či v strese. Už to nie je o našich výkonoch. Iba jedno máme : pripravovať cestu pre Jeho príchod.
Posledná časť prečítaného biblického textu sa vzťahuje na Jána Krstiteľa. Evanjelium dnešnej 3. adventnej nedele sa vzťahuje práve na neho. On bol tým hlasom na púšti, nuž a jeho mocná výzva k pokániu pri Jordáne bola skutočne dobrou prípravou pre príchod Božieho Syna. Ján celkom nekompromisne nastavil vyvolenému ľudu pred oči zrkadlo ich zlého, pokryteckého života. Jeho výzva : „Robte pokánie! Zmeňte svoje zmýšľanie, pokiaľ sa chcete stretnúť s Tým, ktorý prichádza!“ – nútila poslucháčov vážne sa zamyslieť nad vlastným životom, nad svojou pripravenosťou, či skôr nepripravenosťou stretnúť sa Božím Mesiášom.
Drahí priatelia, príprava cesty pre prichádzajúceho Pána, to nie je len teória. Naopak! Táto príprava má pre môj život celkom praktické dôsledky. Keď Pán Ježiš vstúpi do môjho každodenného života, potom Mu musím byť verný aj v celkom nepatrných veciach. Potom sa nemôžem tváriť, že neviem o svojom nemocnom susedovi, ktorý potrebuje pomoc, a tak ho nechám napospas samému sebe. Potom sa musím dokázať ospravedlniť za svoje neláskavé, tvrdé a zraňujúce slová vyslovené na adresu môjho spolubrata, či spolusestry. Keď Pán Ježiš vstúpi do môjho každodenného života, potom sa toho musí zmeniť veľmi veľa.
Bratia a sestry, práve na tomto mieste snaha mnohých troskotá. Síce aj chcú, ale akoby nemohli. Pripravte cestu Hospodinovi, v stepi urovnajte chodník nášmu Bohu! – to dnes neznamená, že všetko musím spraviť len ja sám, ináč ku mne Pán Ježiš nezavíta. Nie. Syn Boží dobre vie, že takúto radikálnu premenu života človek sám zo svojich síl nezvládne a nedokáže vykonať. Pripraviť cestu Pánovi je dnes skôr o tom, aby som Ježišovi odovzdal vládu nad svojim nedokonalým životom, nebránil Mu vstúpiť doň a konať v ňom.
Tento dobrý Pán i dnes chce vstúpiť do tvojho života a robiť v ňom zmeny v moci svojho Svätého Ducha, drahý brat, milá sestra. Môže sa tak pri tebe udiať vo sviatosti Večere Pánovej, ku ktorej si dnes i ty pozvaný. Priprav teda cestu Pánovi do svojho života tak, že sa pre Neho otvoríš, že sa Mu odovzdáš! Toto je vskutku najlepšia príprava, ktorú počas adventu i pred prichádzajúcimi Vianočnými sviatkami môžeš vykonať. Amen.
