2. po Zjavení 2023 – ukáž mi svoju slávu!
Written by radovan on jan 11, 2023 in - No Comments
- po Zjavení – 15.1.2023
„… ukáž mi svoju slávu …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Mojžišova 33, 18 – 23
18 On však povedal: Ukáž mi svoju slávu! 19 Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 20 Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. 21 Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu! 22 Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem. 23 Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Ukáž mi Boha a ja v Neho uverím! – takto to neraz zaznieva z úst neveriacich ľudí na dresu ľudí veriacich. Ako ľudia veriaci vieme, že pre človeka je to nesplniteľná požiadavka. Ale ľudia neveriaci sa v tej chvíli cítia „na koni“ a zvyknú argumentovať: Nevieš mi ukázať Boha, lebo žiaden neexistuje …
V dnešnom texte sa možno o niečo podobné, trúfalé, odvážne, priam až drzé pokúša veľká postava Starej zmluvy – Mojžiš. Predstupuje pred Hospodina s trúfalou požiadavkou: Ukáž mi svoju slávu! Keď to počujeme, nezdá sa nám to ani príliš zdvorilé, ani zbožné, ani slušné. Mojžiš sa totiž usiluje o odstránenie poslednej hranice, ktorá oddeľuje Boha a človeka. Je to oblak, do ktorého je Boh zahalený. Keď už samotní anjeli si pred Hospodinom zahaľujú tvár, zdalo by sa, že Mojžišovi asi chýba pokorná zbožnosť a pochopenie pre Božiu veľkosť a transcendentnosť. No nie je tomu tak. Je to predovšetkým akási „vášeň viery“, ktorá sa v poznaní Boha chce dostať tak ďaleko ako sa dá a tak hlboko ako to len pôjde. Mojžiš si v danej chvíli neuvedomuje, že medzi Božou slávou a nehodnosťou človeka je tak obrovská priepasť, že človek by musel zomrieť, keby Boha uvidel.
Predsa len, milí priatelia, Pán Boh Mojžišovu požiadavku celkom nezavrhuje a splní mu ju aspoň sčiastky. Síce nie tak ako si to predstavuje Mojžiš, ale tak ako to Hospodin sám uzná za vhodné. Božiu slávu bude môcť Mojžiš, chránený samotnou Božou rukou, započuť v Hospodinovom mene, v Jeho dobrote, milosti a milosrdenstve. Pričom Božie meno nie je ako iné mená. Božie meno ako také nie je definíciou Boha. Naopak! Izraelu predovšetkým pripomína Boží čin spásy, oslobodenie vyvoleného ľudu z egyptského otroctva. Je to meno, ktoré má pripomínať Božiu prítomnosť, vernosť a moc. Poznanie tohto Božieho mena by pre Boží ľud malo byť zárukou tak Božej existencie ako aj Božej blízkosti a dostupnosti. Nemožno chcieť viac ako označuje samotné Božie meno. Viac než poznanie vernej a zachraňujúcej Božej lásky. Viac než poznanie Božej dobroty, milosti a milosrdenstva.
Bratia a sestry, aby som sa však počas tohto exkurzu o Mojžišovej požiadavke na adresu Hospodina: Ukáž mi svoju slávu! – súčasne nevyhol požiadavke neveriacich, ktorá je kladená na nás, ľudí veriacich, ešte raz ju nastoľujem: Ukáž mi Boha a ja v Neho uverím! Moja odpoveď je asi takáto: Chceš vidieť Boha? Potom predovšetkým otvor oči! Všímaj si život samotný a neber ho ako prirodzenosť, ale ako zázrak! Všímaj si vesmír, ako dômyselne je skonštruovaný! Všímaj si svet, ktorý vidno len pod mikroskopom a žasni na tým, ako detailne do seba všetko zapadá. Všímaj si mravný princíp v sebe, ako to svojho času pomenoval nemecký filozof Imanuel Kant! Sústreď sa na krásu prírody a sám seba sa pýtaj, prečo to tak je! A či to nemohlo byť aj nejako inak? Pýtaj sa: prečo som tu nakoniec ja sám? Aký zmysel má moja existencia? Nuž a keď si dáš aspoň troška námahy, budeš chcieť ísť do hĺbky a budeš aspoň trošku férový – nemalo by ťa nechať celkom nedotknutého a nezasiahnutého. V tých všetkých spomenutých fenoménoch sa totiž dá zazrieť Boha a začať v Neho veriť.
Tak či onak, milí priatelia, v dnešnej kázni by som sa predsa len chcel sústrediť na jednu Božiu výpoveď, ktorá nám ľuďom môže znieť minimálne zmätočne a zvláštne: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. Ako si to máme vysvetliť? Počína si azda Boh celkom svojvoľne? Jednému milostivý a milosrdný je a druhému zas nie? Podľa čoho sa Boh rozhoduje? Podľa sympatií či podľa farby očí?
Židom, zdá sa, milostivý je. Necháva ich prejsť po rozdelenom Červenom mori. Egypťanom však už milostivý nie je. Ich necháva, aby sa všetci utopili. Bratia a sestry, aby sme dnes Božiemu merítku správne rozumeli, musíme aj túto výpoveď Svätého Písma zasadiť do celých dejín spásy Boha s človekom. Keď sa pozrieme na dejiny Izraela, ale aj na dejiny cirkvi či národov ako takých, vidíme jedno: Boh akoby nie vždy mal na výber. Ak si to môžem dovoliť takto trúfalo povedať. Boh musí byť svojmu ľudu, tiež nám, kresťanom, stále milostivý a dobrý. Veď ako inak by sme vôbec mohli obstáť pre všetko svoje zlyhanie, všetku svoju bezbožnosť a nelásku? … pokiaľ by k nám Boh nebol milostivý, dobrý a milosrdný. Keby k nám bol spravodlivý, a nie milostivý, dobrý a milosrdný, nikto z nás by pred Ním nemal šancu.
Je to presne tak, ako to vyjadruje aj náš reformátor, Dr. Martin Luther, vo vysvetlení 1. článku Viery všeobecnej kresťanskej vo svojom Malom Katechizme: Verím, že ma Pán Boh, ako aj všetky ostatné stvorenia, ráčil stvoriť a dal mi telo i dušu, oči, uši i všetky údy, rozum i všetky zmysly a ich doteraz zachováva; k tomu mi hojne a na každý deň dáva odev i obuv, pokrm i nápoj, dom, dvor, manželku (manžela) i dietky, pole, dobytok a rozličný majetok so všetkými potrebami života, mňa pred každým nebezpečenstvom chráni a od všetkého zlého ma zachováva. To všetko činí z púhej otcovskej a božskej dobroty a milosrdenstva, bez akýchkoľvek mojich zásluh a hodností. Za to všetko povinný (povinná) som Jemu ďakovať, Jeho chváliť, Jemu slúžiť a Jemu byť poslušný (poslušná). To je iste (verná) pravda! Nuž a zvýrazniť by som chcel práve tieto slová: To všetko činí z púhej otcovskej a božskej dobroty a milosrdenstva, bez akýchkoľvek mojich zásluh a hodností.
Drahí priatelia, i keď to zrejme nie vždy takto vnímame, predsa len: Pravda je taká, že Božia milosť k nám je predpokladom akéhokoľvek života. Bez tejto Božej milosti by ľudský život nebol absolútne možný. My, ľudia, túto Božiu milosť potrebujeme denne. Každú hodinu, každú ďalšiu minútu nášho žitia. Preto aj v jednej nábožnej piesni spievame: Ach, zostaň, Kriste, s nami so svojou milosťou, nech mocne nás ochráni pred nepriateľskou ľsťou (ES 259, v.1). Božia milosť je tá skutočnosť, ktorá Boha robí slávnym. Jeho milosť s nami, pri nás a nad nami je Jeho slávou.
Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem (Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať) … Jeden z významných cirkevných otcov, Augustín, tvrdí, že Boh v týchto slovách jasne ukazuje, že povolanie, ktorým nás Boh volá do svojho kráľovstva a do svojej slávy, nepochádza z našich zásluh, ale je to len vďaka Jeho milosrdenstvu. Toto milosrdenstvo si nikto nezaslúži svojimi dobrými skutkami. Boh ho preukazuje komu chce, lebo Kristus zomrel za hriešnikov.
Zľutujem sa, nad kým sa zľutujem (Zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať) … V patristickom komentári sa opäť Augustín tentokrát čuduje nad podobným opakovaním druhej výpovede, ktorá v podstate kopíruje prvú výpoveď. Vyjadruje v zásade to isté, len inými slovami. Podľa Augustína chce Boh takýmto spôsobom poukázať na stálosť svojho milosrdenstva. A možnože Boh takýmto spôsobom predpovedal, že použije milosrdenstvo pre oba národy. T.j.: pre pohanov aj pre Židov.
Drahí priatelia, a ako by toto všetko malo ovplyvniť nás a náš život? Nuž tak, že tak ako je Boh milostivý k nám, tak i my máme byť milostiví k druhým ľuďom. Tak ako Božia milosť je Jeho slávou, tak i my najlepšie oslávime Boha, keď k sebe budeme navzájom milostiví. A tak, ako sa Boh vie i chce zľutovať nad nami, tak sa nad druhými máme chcieť zľutovať aj my. I takýmto prístupom zľutovania sa nad druhým človekom oslavujeme Boha. Keď od nás totiž Boh očakáva milosť a trpezlivosť, neočakáva nič iné len to, čím nás On sám obdarováva deň čo deň nášho žitia. Milé sestry a bratia, na toto myslime a podľa toho vo svojom živote aj konajme, aby Boh bol oslávený skrze naše životy! Amen.
Pomodlime sa: Dobrotivý Bože, v Ježišovi Kristovi náš nebeský Otče! Ďakujeme Ti úprimne, že nechceš smrť hriešneho človeka, ale chceš, aby sa k Tebe obrátil a žil. Preto si poslal svojho Syna a nášho Spasiteľa. Privádzaj nás k Nemu svojím svätým slovom. Ono nech nám je svetlom, ktoré bude svietiť na cesty nášho života. Pane Ježiši Kriste, jediný Záchranca celého sveta: Ty si Múdrosťou, Spravodlivosťou, Posvätením aj Vykúpením. Prosíme Ťa, prichádzaj k nám a vyučuj nás. Duchu Svätý, Darca milosti, urob nás schopnými poznávať a prijímať dary Tvojej lásky. Pomáhaj nám vytvárať život lásky, služby, pomoci, radosti a nádeje, život krajší, hodný dietok Božích. Trojjediný Bože, požehnávaj naše cesty. Veď nás svojou láskou a milosťou v tejto dobe zjavenej slávy a vypočuj nás pre svoje milosrdenstvo. Amen.
