1. pôstna nedeľa – bitý ako Jób … alebo keď Boh nedáva zmysel
Written by radovan on feb 22, 2023 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 26.2.2023
„…bitý ako Jób … alebo keď Boh nedáva zmysel …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Jób 2, 1 – 13
1 Istého dňa, keď prišli synovia Boží postaviť sa pred Hospodina, prišiel aj Satan medzi nich, aby sa postavil pred Hospodina. 2 Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? On odvetil: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. 3 Nato Hospodin povedal Satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo nieto na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. A ešte sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil. 4 Satan však Hospodinovi odvetil: Kožu za kožu! Človek dá za svoj život všetko, čo má. 5 Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať! 6 Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj! 7 Nato Satan odišiel spred Hospodina a Jóba ranil zhubným vredom od päty po temeno. 8 Vtedy si Jób vzal črep, aby sa ním poškrabal, sediac v popole. 9 Jeho žena mu povedala: Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri! 10 Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami. 11 Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho zastihlo, prišli každý zo svojho miesta: Elífaz z Témánu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy. Dohovorili sa, že mu prídu vysloviť sústrasť a potešiť ho. 12 Keď pozdvihli zďaleka oči, nepoznali ho a vypukli v hlasný plač. Každý roztrhol svoj plášť a smerom k nebu trúsili prach na svoje hlavy. 13 Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Predpokladám, že poznáte to prirovnanie, ktoré sa používa pri človeku ťažko skúšanom životom, osudom, chorobami, neúspechmi a pod. A síce, že je niekto „bitý ako Jób“. Toto prirovnanie určite nevzniklo len tak z ničoho nič. Opiera sa o biblický príbeh ťažko skúšaného Jóba, ktorý napriek mnohým utŕženým ranám a životným stratám zachová Pánu Bohu vernosť. Nezačne sa rúhať, ani nezavrhne Boha, i keď mu v danej chvíli Boh a Jeho konanie takpovediac nedávajú zmysel. Napriek všetkému dúfa v Jeho pomoc, v Jeho zachraňujúci a uzdravujúci dotyk. Dúfa, že nakoniec v jeho prípade predsa len zasiahne Božia milosť, láska i spravodlivosť. Už či je tento príbeh skutočný alebo je to iba fikcia a postava Jóba je vymyslená, to v tejto chvíli neriešme! O tejto problematike pojednáva množstvo teologickej literatúry. Ale to nie je v tejto chvíli náš problém. My sa dnes skôr sústreďme na to, čo nám tento príbeh chce odovzdať!
Všetko sa to začína akoby jednou nebeskou stávkou. Pán Boh sa chce pochváliť Jóbom, akýmsi prototypom človeka, ktorého si Boh odjakživa prial. 3 Nato Hospodin povedal Satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo nieto na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. Keď toto hodnotenie Boh vydáva, Jób si už prešiel, resp. prechádza svojim životným martýriom. Keby sme totiž nahliadli do 1. kapitoly tohto biblického spisu, dozvedeli by sme sa toto: 1 V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Mal do sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov hovädzieho dobytka, päťsto oslíc a veľmi mnoho služobníctva. Bol to významnejší muž ako všetci ľudia Východu. 6 Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan. 7 Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. 8 Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. 9 Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný? 10 Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine. 11 Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať? 12 Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina. 13 Istého dňa, keď jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 14 prišiel posol k Jóbovi a povedal: Keď dobytok oral a oslice sa pásli vedľa neho, 15 Sabejci vpadli, pobrali tvojich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som to oznámil. 16 Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Boží oheň padol z neba, rozhorel sa medzi ovcami a sluhami, až ich strávil. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 17 Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Chaldejci utvorili tri húfy, napadli ťavy, pobrali ich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 18 Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19 a hľa, veľký vietor sa dovalil spoza púšte, udrel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zomreli. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, poklonil sa 21 a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. 22 Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nespáchal nič urážlivé proti Bohu.
Nebol by to satan, kenby neprovokoval, nedráždil a neosočoval. A tak v dnešnej kapitole čítame: Kožu za kožu! Človek dá za svoj život všetko, čo má. 5 Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať! Satan pri Jóbovi mylne predpokladá jednu vec. A síce, že Jób je jeden veľký sebec, ktorý myslí len na seba. Podľa satana Jób dokáže „prehltnúť“ aj smrť svojich detí ako aj stratu majetku. No zatiaľ je stále na žive a pri zdraví. Ale čo tak siahnuť na jeho zdravie? To už tento chlapík neunesie… Na jednej strane Boh tak satanovi necháva akoby voľnú ruku. Ide skutočne o všetko. Ide o Božiu povesť. Na druhej strane satanovi jasne definuje a určuje „pravidlá hry“. 6 Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj!
Bratia a sestry, z tohto biblického príbehu pre nás vyplýva, že Boh skutočne môže dopustiť na človeka rôzne tipy súženia. Ono to síce na prvý pohľad vyzerá akoby to Boh robil len tak, z rozmaru. Jeho konanie naozaj na prvý pohľad nemá zmysel. Ale nakoniec tomu tak nie je. Robí to preto, aby bol skrze vernosť, oddanosť a poslušnosť skúšaného človeka oslávený. A i keď to v danej chvíli v očiach človeka nemá žiadnu logiku, predsa len: pre človeka by to malo byť privilégium, keď môže kvôli Bohu, kvôli Kristovi v pokore a tichosti znášať kríž, a pritom sa Bohu nespreneveriť, ale skrze svoju vernosť a oddanosť Ho osláviť. Prosme dnes o to, aby sme dokázali Boha osláviť aj v našich životných krížoch a trápeniach a nestali sa Mu vtedy nevernými! Na druhej strane to ďalšie, čo nám tento biblický príbeh chce povedať je to, že nič z toho všetkého, čo sa deje v našom živote, sa nedeje bez Božieho vedomia. Boh to má všetko mocne v rukách a pod kontrolou. Ide len o to, aby sme mali pod kontrolou aj my sami seba a svojou vernosťou a bohabojnosťou Boha dokázali osláviť.
Je fakt, milí priatelia, že pri Adamovi a Eve, pri prvých ľuďoch, satanove zvody mali úspech. Naši predkovia sa, žiaľ, nechali zviesť k vzbure a neposlušnosti voči svojmu Stvoriteľovi. Avšak pri Jóbovi si satan takpovediac vylámal zuby. Jeho plán – doviesť Jóba prostredníctvom jednej rany za druhou k rúhaniu voči Bohu – sa nepodaril. Jób ostáva Bohu verný, a to i napriek pochybnostiam a nie práve celkom dobrým a rozumným radám vlastnej ženy. 9 Jeho žena mu povedala: Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri! 10 Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami … Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? – pre mňa osobne, priatelia, jedna z ikonických výpovedí Písma svätého. Neskutočne silná.
Jóbovi to však nijako neuľahčujú ani jeho traja priatelia. Ostáva Bohu verný nielen počas zlyhania vlastnej ženy, ale aj napriek zlyhaniam svojich priateľov. Jediné, čo títo spravili dobre bolo, že prišli a mlčali. Problém začal až vtedy, keď otvorili ústa. Začali takpovediac lustrovať Jóbov život a pri svojom vŕtaní sa v Jóbovom živote došli k tomu, že s tou Jóbovou bezúhonnosťou, vernosťou a zbožnosťou to asi až také úžasné nebolo. Že v podstate od Boha dostal zaslúžený a oprávnený trest. No, ďakujem pekne za takých priateľov aj za také potešenie … Jób ostáva Bohu verný dokonca aj napriek svojej vlastnej pochybnosti, keď si už zúfa nad životom a preklína deň svojho narodenia. No nikdy nepreklína Boha ani sa Mu nerúha.
Drahí priatelia! Jób v tejto stávke síce prichádza o veľa, ale zatiaľ stále žije. Nakoniec je to Boh sám, kto sa stará o to, aby ani jeho viera nezanikla. Je zjavné, že za tým všetkým stojí pôsobenie Božieho Svätého Ducha. On je mocnejší ako všetky satanove pokušenia. Takto satan stráca Jóba a musí ho prenechať Bohu. Bratia a sestry, pre nás z toho vyplýva opäť to, čo ľudová múdrosť a skúsenosť pretavila do slov, že „Boh aj keď dopustí, predsa len neopustí“. Boh aj keď dopustí, vždy na človeka naloží len toľko, koľko človek znesie a zvládne. Boh aj keď dopustí, vždy dá človeku aj silu, aby to zvládol.
Milí priatelia, satan možno neuspel pri Jóbovi. Ale to ešte neznamená, že sa vzdal. Neskôr, sledujúc dejiny spásy, sa pokúša o akýsi totálny úspech, totálne víťazstvo. V tej chvíli, keď na Krista kladie svoju ruku, nezaznieva žiadna božská podmienka, ktorá zaznela pri Jóbovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj! Život Syna Božieho ušetrený nebol. Ten Jóbov ušetrený bol. Jób za svoju vernosť dostal ako odmenu od Boha dvojnásobok majetku, o ktorý počas stávky Boha so satanom prišiel. Narodilo sa mu ďalších 10 detí. A vrátilo sa mu, samozrejme, aj zdravie. Dokonca ho Boh odmenil dlhým životom. Avšak Syn Boží, zradený a pribitý na kríži, pôsobí načisto stratene a opustene. Jeho nikto nešetrí. Ani ľudia ani satan. Aj preto z kríža zaznieva výkrik: Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?
A predsa: i keď sa zdá, že satan je konečným víťazom, nie je tomu tak. Toto zdanie trvá iba tri dni. Do chvíle Veľkonočného rána, keď sa stáva evidentným a jasným, kto má skutočnú moc. A hlavne: kto má vo všetkom posledné slovo. Satan tak opäť raz odchádza s dlhým nosom a prázdnymi rukami. Áno, bratia a sestry, je fakt, že satan má stále ešte veľkú moc. Moc zvádzať ľudí k hriechu, k neposlušnosti a odbojnosti, ku krviprelievaniu, nečestnosti, vraždeniu, klamstvám, podvodom, ku kadejakým špekuláciám a manipuláciám. Avšak Kristovo víťazstvo nech je posilnením aj pre nás vo všetkých našich životných súženiach a zápasoch! Vo viere v Boha sa dá obstáť vo všetkom. Aj pri satanovi. Preto aj starí ľudia, keď svoje deti vystrájali do sveta, dávali im dobrú radu: Boha sa drž! Boha sa nespúšťaj!
Drahí priatelia! Nech je pre nás dnes Jóbova vernosť posilnením! Ostaňme Bohu verní aj my! Aby sme raz mohli dôjsť odmeny. A keby aj nie tej pozemskej, tak raz určite tej večnej, nebeskej. Nuž a tešme sa tým, že tak ako stál Boh pri Jóbovi na pomoci so svojim Duchom, tak stojí so svojim Duchom na pomoci aj pri nás. A to všetko preto, aby sme aj my obstáli a svojou vernosťou vzdali Bohu slávu. Nech sa tak stane pri každom jednom z nás! Amen.
