2. pôstna nedeľa – definitívny rozchod
Written by radovan on mar 04, 2023 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 5.3.2023
„… definitívny rozchod…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Marek 12, 1 – 12
1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. 11 Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach?“ 12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.
Milé sestry a bratia v Pánovi!
Z času na čas stane, že sa cesty dvoch ľudí, resp. dvoch skupín ľudí definitívne rozídu. Väčšinou túto skutočnosť spôsobuje diametrálna odlišnosť v názoroch, v postojoch, prioritách či očakávaniach. Áno, je to zakaždým smutné a bolestivé, keď sa ľudia nedokážu zjednotiť a namiesto toho sa rozchádzajú, zatvrdzujú a ich vnútro na napĺňa vzájomným odcudzením, nepochopením, neprajnosťou, priam až nenávisťou.
Z dnešného evanjeliového textu je zrejmé, že fenomén rozchodu či odcudzenia veľmi dobre poznal aj samotný Boží Syn. Ani s Ním nie všetci súhlasili. Ani Jeho nie všetci prijímali. Ani On nebol na rovnakej myšlienkovej vlnovej dĺžke so všetkými. Aj Jeho názory, učenie a postoje boli diametrálne odlišné od vysoko postavených náboženských skupín v izraelskom národe, ktoré mali v rukách nielen náboženskú moc, ale aj tú politickú. I keď tá bola v Ježišovej dobe značne obmedzená a limitovaná, nakoľko izraelskú krajinu okupovali Rimania. No predsa len: aký taký vplyv na politické dianie farizeji, veľkňazi či sadukaji mali.
Áno, priatelia, situácia okolo Ježiša hustne. Postupne sa blíži rozuzlenie. Čo s tým falošným prorokom z Nazareta, ktorý poburuje ľud a rúha sa voči svätostánku? „Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“ – pýtajú sa farizeji Ježiša na konci predchádzajúcej, 11. kapitoly. Inak povedané: Kto ti dal právo toto robiť? Kto ti dal právo toto učiť? Chcú vidieť, po našom povedané, Ježišove papiere. Akúsi licenciu, ktorá Ho oprávňuje k takémuto konaniu a vyučovaniu. Veď trest za neoprávnené prorokovanie je podľa učenia Mojžišových kníh ten najvyšší.
Cesty Ježiša a mužov zo sanhedrinu, z akéhosi vtedajšieho židovského parlamentu, sa rozchádzajú. Alebo že by to Ježiš skúsil ešte raz? Tým, čo sú mimo, predsa vždy zvykol rozpovedať nejaké to podobenstvo, ktoré by im pomohlo otvoriť oči. A tak: jedno podobenstvo povie aj týmto nechápavým jedincom. Akýsi posledný pokus ako im vysvetliť, že On nie je žiaden burič. Je len pokračovateľom v dlhej tradícii prorokov, ktorých Boh ustavične posielal národu izraelskému, aby vyzdvihli plody, úrodu, ovocie z Hospodinovej vinice.
Bol raz jeden človek, ktorý vysadil vinicu. Ježišovi poslucháči hneď vedia, o čom je reč. Dobre poznajú tú pieseň o Božej vinici, ktorú kedysi spieval prorok Izaiáš (5, 1 – 7): 1 Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. 2 Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilou révou; vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej; potom čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hrozno. 3 A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? 5 Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. 6 Pripravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom. 7 Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc.
„Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna.
Milovaného syna? To sú predsa slová, ktoré zazneli z výšin, keď bol Ježiš Jánom pokrstený. Bol to hlas, ktorý prišiel od Boha, nie od ľudí: Toto je môj milovaný Syn … Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Ale veď to zaváňa kriminálom. Toto sa pre vinohradníkov nemôže skončiť dobre. Sú si toho aspoň trošku vedomí?
Bratia a sestry! Ježiš dobre vie, že Ho čaká smrť. Že ani hrob Mu nedoprajú. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. Otázka dnes znie: Kto sú tí iní? Je to automaticky cirkev? Len si až tak veľmi nefandime! Len sa neprepočítajme! Naozaj tá krásna vinica v podobenstve označuje iba Izrael? Nie je ňou náhodou celý svet? Či len Izrael je plný porušenia? Či len v Izraeli sú zabíjaní Boží proroci? Veď presne tak sa to deje aj medzi kresťanmi. Aj ich vládcovia mávajú ruky od krvi. Aj pri nich sa právo zvrháva na bezprávie. Pozrime sa len kriticky na dejiny cirkvi! Koľko náboženských vojen sa viedlo? Koľko ľudí muselo zbytočne zomrieť? Koľko ľudí bolo mučených, či zneužitých? Nečudujme sa preto, keď dnes po internete čítame kadejaké nenávistné komentáre na adresu cirkvi! Nemôžeme si za to tak trošku sami? Určite áno. Keď cirkev vždy viac naslúchala svojim pozemským vodcom ako tomu nebeskému, nikdy to neskončilo dobre. Skôr či neskôr sa to vždy premenilo na násilie, vraždenie a teror. Dokonca v mene Krista!
Nuž ale … nech je ako chce … ten príbeh o vinici, pokiaľ ho berieme vážne, má ešte svoje pokračovanie. Podobenstvo sa má vždy dopovedať až do konca. Podobenstvo pritom nechce byť akousi predpoveďou, ako to všetko dopadne. Nie! Chce pre nás byť predovšetkým varovaním, aby to tak nedopadlo. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Zavrhnutý kameň Boh vyvolil, aby sa stal základným kameňom novej stavby. Veľkňazi a zákonníci to podobenstvo medzitým dobre pochopili. I keď slovo „dobre“ asi nie je to správne slovo v tomto prípade. Veď pravda je taká, že v tej chvíli, keď im to podobenstvo Ježiš hovoril, by najradšej aj oni sami urobili to, čo vinári v príbehu: Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.
Bratia a sestry, teraz sa ich cesty skutočne definitívne rozchádzajú. Nie preto, žeby vodcovia ľudu Ježiša nepochopili. Práve naopak! Chápu Ho až príliš dobre. Ale majú strach o svoje teplé miesta na jednej strane. A čo je ešte horšie: ich srdce je plné nenávisti na strane druhej. Preto ho nechali a odišli …
Drahí priatelia, aj na tejto ich reakcii sa dnes môžeme niečomu priučiť. Vodcovia ľudu urobili presný opak toho, čo urobili učeníci. Učeníci opustili svoj starý život a šli za Ježišom. Veľkňazi opustili Ježiša vrátili sa k svojmu starému životu. Tak sa to stalo vtedy a tak sa to deje stále. Pretože Ježiš je stále a znova križovaný a bude skonávať až do skonania sveta. A to kvôli ľudskej zatvrdilosti, nenávisti a nevere. Kvôli ľudskej neochote zmeniť niečo na svojom živote, uznať si vinu a robiť pokánie.
Bratia a sestry, my dnes nenasledujme cestu veľkňazov, farizejov a vodcov ľudu! Nasledujme cestu, ktorá svedčí Ježišovým učeníkom! Deň čo deň opúšťajme svoj starý život! Deň čo deň sa pridŕžajme Syna Božieho a ostávajme s Ním a pri Ňom! Jeho vyznávajme, aby raz vyznal aj On nás! K nemu sa priznávajme, aby sa raz priznal aj On k nám! Amen.
