2. pôsna večiereň – pokoj na iný spôsob

Written by radovan on mar 06, 2023 in - No Comments
article_image_full
  1. pôstna večiereň – 10. 3. 2023

„… pokoj na iný spôsob …“

Pomodlime sa : Drahý Pane a Bože náš, ďakujeme Ti za čas pôstu, ktorý z Tvojej milosti smieme prežívať. Daj nám pochopiť, prosíme, že skutočný pôst, to nie je ani hladovanie, ani odopieranie si vecí, ktoré máme radi. Skutočný pôst, to je zintenzívnenie času, ktorý trávime s Tebou, pri čítaní Tvojho slova, v modlitbe, v službe pre nášho blížneho, v spoločenstve so sestrami a bratmi. Takýto pôst sa Tebe páči a preto Ťa prosíme, pomôž nám, aby sme Ti aj toto obdobie v rámci cirkevného roka vedeli takýmto spôsobom zasvätiť. Nie preto, aby si Ty bol spokojný, ale preto, aby pôst pre nás bol skutočne požehnaným časom duchovnej obnovy a načerpania nových duchovných síl pre život. O to Ťa prosíme, Bože, v mene Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

Rímskym 5, 1 – 5

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiam, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti a osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.

Milé sestry, drahí bratia v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi!

Denno denne sme takpovediac bombardovaní správami o nepokojoch vo svete. Na svete zúria vojny, v ktorých ide údajne o spravodlivosť a právo. Vojny, v ktorých ide o pravdu. Žiaľ, tá spravodlivosť, právo a pravda sú dnes už neraz natoľko zdeformované, že človek ani nevie, na ktorú stranu sa má pridať a čo je vlastne správne. Mlčanie zbraní v 21. storočí sa zdá byť, žiaľ, jednou z tých labilných a krehkých vecí. Je naozaj smutné, že človek vo svojich dejinách sa až doposiaľ nedokázal poučiť z hrôz vojen, ktoré so sebou vždy prinášali. A síce: vraždenie nevinných, nespravodlivosť a rozpad hodnôt ako takých. Žiaľ, aj taká je realita storočia a sveta, v ktorom žijeme. V pohodlí svojej obývačky síce môžeme televízny program prepnúť, ak sa na ňom zjavia zlé správy, ktoré nechceme počuť, pred ktorými by sme najradšej kamsi utiekli. No smutná realita napriek nášmu úniku zostáva.

Nechceme však byť dnes, milí priatelia, iba jednostranní. Fakt je, že v dnešnom svete nie je len túžba po bojovaní, ničení, či vraždení. V mnohých ľuďoch je aj túžba po pokoji vo svete. Sme svedkami rôznych demonštrácií proti vojnám. Sme svedkami rôznych protestov voči zabíjaniu a neľudskému správaniu sa. Na jednej strane človek túži po pokoji, no na druhej strane súčasne tuší, že pokoj, to musí byť niečo viac ako len mlčanie zbraní. Pokoj, sestry a bratia, sa nám neraz spája so samotnými rajskými podmienkami, kde vládla súhra, harmónia, súlad, teda jednoducho pokoj v stvorení. No vzápätí sa hneď objavuje otázka : Nie je snáď takéto ponímanie pokoja iba nedosiahnuteľnou utópiou? Pokoj je neraz synonymom pre stav absolútnej jednoty a harmónie. No opäť tu povstáva otázka : Nie sme my ľudia až príliš rozdielni na to, aby sme tu raz na tomto svete medzi sebou žili v jednote, zhode a harmónii? Pokoj sa v mysliach mnohých ešte zvykne ponímať ako naplnenie sociálnej spravodlivosti a dodržiavanie ľudských práv. Všetko toto vyzerá veľmi lákavo a priam až sľubne. No má to len jednu chybu. Akosi sami tomu neveríme, že by to tak aj niekedy mohlo byť. Zdá sa to ako sen.

Samotný Ježiš, sestry a bratia, sa o pokoji v Lukášovom evanjeliu nevyjadruje príliš optimisticky, keď hovorí: Myslíte si, že som priniesol mier na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Zdá sa, akoby Ježiš prinášal všetko iné, len nie harmóniu, pokoj, či radosť. Ježiš neprináša pokoj takpovediac ani po smrti. Na Ňom, ktorý sa za človeka vydal na kríž Golgoty, sa delia duchovia! Viera v Neho, ktorý vstal z mŕtvych, resp. nevera dodnes delí, rozdeľuje členov rodín. Ježiš je totiž stále kameňom pohoršenia a slovo o Jeho kríži je pre jedných pohoršením a pre druhých bláznovstvom. V evanjeliu podľa Jána však Kristus hovorí o inom pokoji. Jedná sa pritom o kvalitatívne úplne iný pokoj aký nám ponúka tento svet.

Pokoj, „eiréné“ milí priatelia, ktorý nám Kristus ponúka je iný najmä preto, lebo nie je založený na nijakom kompromise, ako väčšina mierových zmlúv v ľudských dejinách i v súčasnosti. Pokoj, ktorý nám dáva Kristus je pokoj, ktorý bol draho získaný, kúpený, zadovážený, nadobudnutý. Cenu za tento pokoj zaplatil sám Ježiš, a síce svojim utrpením a smrťou na kríži. Na kríži Ježiš zmieril navzájom Boha a človeka. A svojim vzkriesením zjednocuje všetkých ľudí na svete. Vidíme teda, sestry a bratia, že v tomto prípade, čo sa pokoja týka, je to o niečom úplne inom. Kristov pokoj – to nie je ani cintorínový pokoj, ani utopická harmónia. Kristov pokoj môže zažiť a žiť v ňom iba ten, kto verí v Syna Božieho a dôveruje Mu.

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista! Práve v trpkej chvíli nášho ľudského zlyhania nám má tento verš čo povedať. Skrýva sa v ňom hlboká pravda a úžasná zvesť evanjelia : Napriek môjmu zlyhaniu, napriek mojej vine ma Boh prijíma. A čo z toho vyplýva pre môj ďalší život? Ak mám pokoj s Bohom, potom je to o to ľahšie vedieť nájsť pokoj aj s inými ľuďmi.

Novou zmluvou sa síce ako červená niť tiahne tvrdenie, že až do konca sveta bude na svete pretrvávať nenávisť, zvady, hádky, rozbroje a vojny. Napriek tomu smú ľudia pokoj Boží zažívať už teraz. Pokoj na zemi sa totiž môže začať až vtedy, keď prežijeme ako ľudia pokoj s Bohom. Bez pokoja s Bohom je pokoj na zemi vopred odsúdený na neúspech.

Od slávneho osloboditeľa Indie a zástancu princípu nenásilnosti, Mahatmu Gandhiho, sa zachoval jeden výstižný výrok, ktorý nám má čo povedať aj do našej situácie : Neexistuje cesta k pokoju. Pokoj je tá cesta! Zaujímavé je, sestry a bratia, že práve takto opisuje Nová zmluva podstatu skutočného pokoja a síce, že pokoj je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého v nás. Pokoj, to je istá duchovná sila. Gandhi, ktorý bol hinduistom, veľmi dobre pochopil kresťanské učenie o pokoji, keď pokoj stotožňuje s cestou. On sám sa touto cestou pokoja v živote uberal a svojim životným štýlom a nazeraním na svet za sebou strhával mnohých.

Pekne sa o tom hovorí, aj sa to pekne počúva, no pravda je taká, milí priatelia, že cesta pokoja nie je vôbec taká ľahká a pohodlná akoby sa mohlo zdať. Naopak! Je neraz nepríjemná, náročná a príkra. Táto cesta totiž do života človeka prináša mnoho utrpenia a súženia. Apoštol Pavol na tomto mieste poukazuje na súženie, vytrvalosť, osvedčenosť i trpezlivosť. A tieto pojmy nám akosi nejdú dokopy s utopistickou predstavou o pokoji. Cesta pokoja s Bohom je pritom zavše aj cestou nasledovania Krista, ktorý sám hovorí : Kto chce ísť za mnou, nech vezme na seba svoj kríž a nasleduje ma.

Život, sestry a bratia, nás neraz vovádza do situácií, kedy sa musíme osvedčiť ako tí, ktorí presadzujú a razia pokoj. Nie náhodou preto apoštol hovorí o nádeji, ktorá nám nedá vyjsť na hanbu a potknúť sa na tejto ceste v ústrety pokoju. Na tejto ceste sa učíme i dozrievame ako osobnosti. Máme na nej pekné i trpké zážitky. Neraz na nej zakúšame i pokušenie, no cítime aj Božiu ochranu. A tak sa neprestajne cvičíme v trpezlivosti, ktorá nás vedie k vytrvalosti. Pavol dokonca akoby hovoril o pocte, tak ako študent, ktorý má podstúpiť nejakú ťažkú skúšku. Je poctený tým, že všetka námaha, ktorú do tejto veci investoval, sa vyplatila. Cestou pokoja, bratia a sestry, napriek všetkým prekážkam sa oplatí ísť. Izrael musel ísť 40 rokov po púšti, kým dosiahol zasľúbenú zem a rovnako tak aj každý z nás musí ísť tou svojou púšťou života. No kráčať po nej smieme s nádejou, ktorá nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.

Milé sestry, drahí bratia, pokoj je cesta. Pokoj je spôsob a prostriedok. Na tejto ceste pokoja sa stretávame neraz aj s tými, ktorí nám nie sú zvlášť príjemní. No čím skôr sa naučíme žiť a vychádzať v pokoji s ľuďmi, ktorí nám sú nie sympatickí, či príjemní, o to skôr dosiahneme cieľ v podobe pokoja kráľovstva nebeského. Na tejto ceste stretávame samotného Boha. A preto sa tou cestou oplatí kráčať. Oplatí sa žiť kvôli pokoju. Oplatí sa žiť v pokoji! Amen.

Modlitba : Bože, nebeský Otče, ďakujeme Ti za nesmiernu lásku a milosť, ktorú si dokázal v obeti svojho Syna a nášho Spasiteľa. Hoci sme sa od Teba odvrátili, Ty si zostal verný. Aj keď sme pohrdli Tvojou láskou, Ty si sa s nami zmieril a kríž svojho Syna si urobil znamením pokoja. Daj, aby Tvoja vernosť nebola pri nás daromná. Pomôž nám prijať zvesť o odpustení a každý deň žiť z Tvojej nekonečnej lásky a milosti. Ty si v Kristovom kríži uzavrel s nami pokoj. Daj, prosíme, aby sme aj my dokázali žiť v tomto pokoji medzi sebou, aby Tvoja cirkev bola vzorom skutočného pokoja. Daj nám silu navzájom si pomáhať, a tak vytvárať nový život, ktorý si nám daroval v Ježišovi Kristovi. Predovšetkým však daj poznať svoju lásku tým, ktorí trpia, ktorí sú opustení, prenasledovaní. Buď im blízky so svojou pomocou a buď i Svetlom a Nádejou. Otče zmierenia, Bože pokoja, vypočuj naše prosby skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

 

 

48.819538,20.363907