4. pôstna nedeľa – na malú chvíľku som ťa opustil
Written by radovan on mar 17, 2023 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 19.3.2023
„… na malú chvíľu som ťa opustil …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 54, 7 – 10
7 Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8 V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. 9 Pripadá mi to ako za dní Nóachových: ako som prisahal, že vody Nóachove nezaplavia už zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. 10 Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
To, čo sa pravdepodobne každému pri čítaní Písma svätého páči, sú zasľúbenia, ktoré Pán Boh dáva svojmu ľudu, teda i nám. Neviem ako vám, ale mne sa zasľúbenia Božieho slova páčia celkom určite. Sú pre mňa zakaždým posilnením a povzbudením v časoch, keď prežívam rôzne starosti. I pre teba, milý priateľ, sa mocné, neochvejné a samotným Bohom vyslovené zasľúbenia môžu stať akýmsi oporným pilierom v časoch starostí. Nuž a tie starosti sa môžu týkať napríklad našej osobnej budúcnosti. Tiež však budúcnosti našej cirkvi, našej vlasti, či našich najbližších. Vždy vtedy, keď na nás takéto starosti a obavy doľahnú, je dobre si spomenúť na to, čo nám zasľúbil, čo nám adresoval náš Pán.
Ja by som sa dnes na slová kázňového textu, ktorý nám zaznel z proroka Izaiáša, chcel pozrieť takou, povedal by som trojakou optikou. Prvá optika bude zameraná na samotný národ Izrael, ktorému predovšetkým Hospodin tieto slová zasľúbenia tlmočil. Druhá optika sa sústredí na to, ako sa tie zasľúbenia týkajú Pána Ježiša. Nuž a posledná, tretia optika sa sústredí na to, ako sa tieto Božie sľuby dotýkajú nás.
7 Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8 V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. Tieto slová Božiemu ľudu zaznievajú, keď sa ocitá v babylonskom zajatí. To, ako vieme, trvalo približne 70 rokov. Pričom číslo 70 na tomto mieste môže byť rovnako tak symbolické a môže označovať plnosť, spravodlivosť a dostatočnosť Božieho trestu a súdu nad svojim ľudom. 70 rokov – to je z ľudského nazerania jeden život človeka. Sú to približne tri generácie ľudí, ktoré sa na zemi za ten čas vystriedajú. Avšak z hľadiska globálneho je 70 rokov iba nepatrným okamihom. Práve na takýto kratučký, nepatrný okamih aj Hospodin opustil svoj ľud a skryl pred ním svoju láskavú tvár. Pravda je taká, že si to Izrael ako národ spôsobil sám. Izrael totiž svojimi hriechmi dlhodobo popudzoval svojho Boha k hnevu. Nuž a ten na sebe počas oných 70tich rokov musel znášať. Avšak Hospodin mal na mysli dobro a budúcnosť svojho ľudu už vtedy, keď trestal. Toto, bratia a sestry, je vskutku dôležitý moment, na ktorý nezabúdajme! Boh, i keď tretá, robí tak s dobrým úmyslom. Už počas nášho trestu pracuje na našom dobre.
Ako sa však toto všetko týka Pána Ježiša? Dá sa povedať, že na krátky, nepatrný okamih Hospodin opustil aj svojho jednorodeného, milovaného Syna a skryl pred Ním svoju láskavú otcovskú tvár. Všetko to začalo Ježišovým zatknutím v Getsemanskej záhrade, pokračovalo vypočúvaním pred židovskou veľradou a Pontským Pilátom. Nuž a všetko sa to zakončilo bičovaním, cestou na Golgotu, ukrižovaním a Ježišovou smrťou. Na dôkaz tohto Hospodinovho odvrátenia sa od svojho jednorodeného Syna Ježiš volá z kríža: Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Na rozdiel od Izraela, ktorý si na seba sám zvolal Boží hnev a trest, Ježiš nemal začo umrieť. V Ňom predsa nebolo žiadneho hriechu, nespravodlivosti ani ľsti. Pravda je taká, priatelia, že Boží hnev a trest sme na Božieho Syna zoslali my, ľudia. On svoj život predsa nepoložil za svoje hriechy. Kladie ho ako obeť zmierenia za každého, kto Jeho smrť práve takto prijíma. No už vtedy, keď sa všetko zdá byť stratené, má Boh na mysli dobro a večnú budúcnosť. A to tak pre svojho milovaného Syna ako aj pre každého človeka, kto je a bude ochotný prijať Ho a veriť v Neho. 7 Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8 V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. Drahí bratia a sestry! Tieto Hospodinove slová sa pri Ježišovi naplnia v priebehu troch dní. Hneď vo Veľkonočné ráno sa stanú realitou, keď Božie opustenie, hnev a skrývanie tváre sa zmenia na milosť, ktorá sa dokáže v mocnom Ježišovom vzkriesení. A rovnako tak na milosrdenstvo, ktoré sa prejaví v Božom odpustení nám, kajúcim hriešnikom.
Nuž a ako sa slová Božieho zasľúbenia spred mnohých storočí dotýkajú nás? Áno, priatelia, aj my môžeme mať z času na čas dojem, že Boh nás akoby opustil a skryl pred nami svoju tvár. Netreba za to vtedy viniť Boha. Skôr sa treba zamyslieť nad sebou pýtať sa: Čo som ako človek robil zle? Čo robíme zle ako národ? V čom zlyhávame ako cirkev? V čom popudzujeme Boha k hnevu ako ľudstvo? A keď na to prídeme, potom je treba spraviť iba jedno: vyznať svoj hriech Hospodinovi a prosiť o zmilovanie. Robiť pokánie a v moci Svätého Božieho Ducha sa snažiť žiť v budúcnosti, krajším, lepším, Bohu milším životom. Pri tom všetkom vediac, že Boh i keď trestá, robí tak s dobrým úmyslom. Že nás chce niečomu dôležitému naučiť. A že už počas nášho trestu pracuje na našom dobre.
9 Pripadá mi to ako za dní Nóachových: ako som prisahal, že vody Nóachove nezaplavia už zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. Bratia a sestry, prorok Izaiáš na tomto mieste pripomína situáciu po potope. Tak vtedy ako aj teraz sa Hospodin zaprisahal, že už nikdy neuvedie na zem vody potopy. Tak ako po potope so svojim ľudom uzavrel zmluvu, tak teraz kladie ako základ novej pospolitosti zmluvu života a vernosti, ktorá pretrvá naveky. Túto zmluvu Božieho pokoja, odpustenia, lásky a milosrdenstva nikto a nič nezruší. To je pohľad našej prvej optiky na danú vec.
Čo na to však hovorí druhá optika? Inak povedané: ako Noach, resp. zmluva uzavretá medzi Hospodinom a Noachom súvisí s Kristom? Svojim spôsobom veľmi úzko. Za to, ako ľudia naložili s Božím Synom, by si boli zaslúžili ešte niečo oveľa horšie ako potopu. Ale Boh necháva ľudstvo i naďalej na svete. To znamená: drží sľub, ktorý dal. A ako súvisí zmluva života a vernosti daná Hospodinom Izraelu s Pánom Ježišom? Tiež veľmi úzko. Pri poslednej večeri Ježiša s učeníkmi, keď Ježiš berie do ruky kalich s vínom, predsa zaznievajú slová: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov. A na inom mieste zas Ježiš dodáva: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život. Nuž a v tomto bode sa pohľad druhej optiky zaostrenej na Krista prekrýva s pohľadom tretej optiky, ktorá je zaostrená na nás.
10 Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. Vrchy a pahorky boli odjakživa pokladané za doklad pevnosti a stálosti. Akokoľvek sa nám zdajú pevné a nemenné, predsa len tektonické pohyby v podzemí môžu spôsobiť, že niektoré nové kopce vzniknú a iné sa zas stratia. Naproti tomu Hospodinova zmluva sa nepohne. Je pevná a trvanlivá.
Práve takouto pevnou a trvanlivou zmluvou je spečatený vzťah Hospodina a Izraela. Práve takto treba vnímať aj novú zmluvu, ktorú Kristus Pán uzavrel počas svojej poslednej večere. Zmluvu, ktorú uzavrel nielen so svojimi učeníkmi, ale aj tiež s každým, kto v Neho verí. Nakoniec práve takto, ako pevnú a trvanlivú treba vnímať aj zmluvu, ktorú Pán Boh uzavrel s každým jedným z nás vo chvíli nášho krstu. Zmluvu, z ktorej vyplýva, že Boh sa stal našim nebeským Otcom a my sme sa stali Jeho deťmi – synmi a dcérami.
Predsa však: pravda je taká, že Božie zasľúbenia, ktoré boli dokonca zmluvne potvrdené, či už za čias starovekého Izraela, alebo za čias Ježiša alebo dokonca za našich čias – všetky tieto zasľúbenia v konečnom dôsledku presahujú to, čo sa uskutočnilo v dobe staroveku, v dobe Ježišovej i v tej našej. Inak povedané: niečo sa už naplnilo a niečo z toho ešte len čaká na naplnenie. Inými slovami povedané: niečo z týchto zasľúbení stále stojí pred Božím ľudom ako cieľ nášho novozmluvného očakávania kráľovstva Božieho. Nuž a s Božím kráľovstvom je to tak, že v Ježišovi Kristovi je už tu. A predsa: v plnosti sa prejaví až pri Jeho druhom príchode v moci a sláve.
Nuž ale kým sa tak stane, my, Ježišovi učeníci a nasledovníci, si Božie zasľúbenia chceme oživovať a sprítomňovať tak, ako si to prial náš Pán a Majster, keď ustanovil svoju večeru: Toto čiňte na moju pamiatku! Tak to povedal. Preto dnes chceme i my Jeho telo a krv prijímať a pamätať pritom na to všetko, čo Boh prostredníctvom Izraela adresoval aj nám: 7 Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8 V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ … teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. 10 Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. Amen.
