3. nedeľa po Veľkej noci – kto sa smeje naposledy …
Written by radovan on apr 26, 2023 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 30.4.2023
„… kto sa smeje naposledy …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného a živého Pána, Ježiša Krista! Amen.
Ján 16, 20
20 Amen, amen, hovorím vám, že vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zvykne sa povedať, že kto nikdy skutočne neplakal, nevie sa ani skutočne radovať. A kto nebol nikdy zarmútený, nevie ani prežiť ozajstnú radosť. Dnes, keď v kresťanskej cirkvi slávime nedeľu s názvom: Jubilate! – Oslavujte! Radujte sa! Tešte sa! – sme tak akoby paradoxne konfrontovaní so slovami Pána Ježiša, v ktorých pojednáva skôr o opaku oslavy či radosti. Počujeme tu slová o plači, nariekaní a zármutku. Zrejme to má svoje logické zdôvodnenie, a síce na základe toho, čo som už povedal. Aby človek mohol vo svojom živote zažiť ozajstnú radosť, musí prejsť aj plačom aj nárekom. Aby človek mohol vo svojom živote zakúsiť ozajstnú radosť, musí prejsť aj zármutkom. Pretože až keď zažije zármutok a plač, viac si potom váži chvíle radosti. Potvrdzujú to napokon aj iné slová Pána Ježiša, ktoré zazneli v kázni na hore ako jedno z tzv. blahoslavenstiev: Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení.
Milí priatelia, je nemálo kresťanov na tomto svete, ktorí tieto Ježišove slová zažívajú celkom bezprostredne, priam až fyzicky. Napríklad taký Alfréd z bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Alfréd bol jediným zo svojej triedy, ktorý vtedy nevstúpil do niečoho, čo sme my poznali pod názvom „SZM“ – teda: Socialistický zväz mládeže. Namiesto toho sa rozhodol, že radšej pôjde na konfirmáciu. Jedného dňa mu učiteľ v škole povedal: „Alfréd, postav sa!“ A potom sa prihovoril k celej triede: „Alfréd ešte stále verí v Boha. Všetci sa teraz hlasno smejte z hlúpeho Alfréda!“ Alfréd vtedy na vlastnej koži zakúsil a zažil, čo je to výsmech a utrpenie. Nie však výsmech a utrpenie kvôli zlým známkam v škole, ale výsmech a utrpenie kvôli tomu, že sa hlási k Ježišovi.
Tak ako Alfréd existuje na tomto svete nespočetné množstvo kresťanov, ktorí musia plakať, zatiaľ čo sa druhí smejú. Aj ich plač pramení z toho, že sa hlásia ku Kristovi. Hovorím teraz o kresťanoch v arabských krajinách. Hovorím o kresťanoch v Severnej Kórei alebo aj Číne. Skutočnosť je taká, milí priatelia, že tento podivný smútok a plač sa začal už na Veľký Piatok. Bol to deň, kedy Ježišovi učeníci prežívali bolesť, zatiaľ čo mocní a predstavení v izraelskom národe oslavovali svoje víťazstvo a triumf.
Drahí priatelia, aký obrovský kontrast to je medzi učeníkmi a neveriacim svetom! Svet sa raduje, keď učeníci plačú. Avšak učeníci uvidia Ježiša opäť. V podstate o tri dni. A vtedy sa oni budú radovať. Je fakt, sestry a bratia, že svet často uznáva úplne opačné hodnoty ako Boh. Aj vďaka tomu sa kresťania môžu niekedy cítiť ako stratené existencie. Avšak aj keby dnes bol tvoj život ťažký, predsa len: jedného dňa sa budeme radovať. I keď možno teraz prechádzaš súžením, trápením, nepochopením či výsmechom – ako už spomínaný Alfréd – predsa len: nesústreďuj sa až príliš na terajšok, dnešok a súčasnosť! Naopak! Skús sa nad to všetko povzniesť a namiesto neblahej reality upni svoj zrak a pohľad do budúcnosti a k Božím zasľúbeniam! Nakoniec totiž nebude až tak dôležité, kto sa smeje teraz, ale kto sa bude smiať na konci. Presne ako o tom hovorí ľudová múdrosť. A ten, kto sa bude smiať na konci, to nebudú Kristovi popierači, ale Kristovi vyznávači! Veď tak nám to zasľúbil samotný Ježiš vo svojej slávnej kázni na hore: Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení …
Milé sestry, drahí bratia, napriek mnohej bolesti, smútku a zármutku, ktorými si musí prejsť nejeden kresťan, nejedno kresťanské spoločenstvo a cirkev ako taká, predsa len: je tu radosť, ktorá sa dá prežiť iba v spoločenstve s Ježišom. Radosť, o ktorej hovorí a ku ktorej nás pozýva aj dnešná nedeľa. Jedným z nespočetného množstva tých, ktorí túto radosť viery uprostred života smeli prežiť, bol aj žalárnik v gréckom meste Filipis. Bol to chlapík, ktorý si už už chcel siahnuť na život. Ale potom vďaka uväznenému apoštolovi Pavlovi osobne spoznáva vzkrieseného Krista a celý sa mu zveruje, odovzdáva. Veď, vypočujme si tento silný príbeh tak, ako nám ho zaznamenáva autor novozmluvného spisu Skutky apoštolov, evanjelista Lukáš: 20 (Pavla a Sílasa) predviedli pred sudcov a povedali: „Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia 21 a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.“ 22 Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. 23 Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. 24 Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady. 25 Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. 27 Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28 Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ 29 Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. 30 Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ 31 A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ 32 A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. 33 Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha (Sk 16, 20 – 34).
Áno, bratia a sestry, sú slzy, ktoré prelievajú iba Ježišovi učeníci. Nie však tento svet. Avšak rovnako tak existuje aj radosť, ktorú možno zažiť a zakúsiť iba v spoločenstve s Ježišom a Jeho vernými. Apoštol Pavol tú radosť nazýva ako „radosť v Pánovi“. Je to radosť, ktorá spočíva a pramení v tom, že „Pán je blízko“. Apoštol Pavol o tejto radosti píše a vyznáva toto: 4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! Pán je blízko! (Filipským 4, 4)
Drahí priatelia, ten istý vzkriesený Pán je i nám dnes rovnako blízky ako bol blízky apoštolovi Pavlovi i veriacim v gréckom meste Filipis. On, Vzkriesený, je ten istý, ktorý putuje aj s nami. Nech je teda táto skutočnosť, a síce: Pánova blízkosť pri nás – dôvodom aj našej radosti. Radosti z toho, že dobrý Boh nás má vo svojich rukách. Radosti z toho, že je pre nás pripravená večná budúcnosť. Nech je táto Pánova blízkosť pri nás súčasne dôvodom našej radosti z toho, že na tento život a všetko, čo nám prináša, nie sme sami. Máme po svojom boku Boha, ktorý je súčasne našim nebeským Otcom. Máme pri sebe niekoho, kto nás má rád a kto nás prijíma. Máme pri sebe niekoho, kto chce, aby sme raz aj my boli tam, kde je On už teraz – v sláve neba. Veď tak sme sa nad tým predsa zamýšľali aj pred týždňom na službách Božích.
Napokon, drahí priatelia, nech naša vnútorná radosť pramení z toho, že sme skrze vieru v Ježiša ako Krista a Syna Božieho aj my spasení! Presne ako ten žalárnik v meste Filipis. I on spolu s celou svojou rodinou smel nájsť životnú radosť práve v tejto pravde, práve v tomto poznaní: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ 31 A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ 32 A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. 33 Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha … Bratia a sestry, koľko radosti z toho, že sme uverili v Boha, vidno na nás? Ako sa my javíme tomuto svetu? Nepôsobíme neraz skôr ako zúfalé, frustrované, neustále nespokojné a vyhoreté kôpky nešťastia? Radosť je svojim spôsobom v dobrom nákazlivá. Keď vidíte človeka, ktorý sa usmieva, začnete sa tiež usmievať. A keď vidíte človeka, ako sa od srdca a s chuťou smeje, tiež sa začnete smiať. Radosť a úsmev sú totiž pozitívne nákazlivé.
Drahí priatelia, buďme aj my takouto „pozitívnou nákazou“ pre okolitý svet! Veď naša radosť nie je postavená na nízkych, pozemských, prízemných, neraz až pozitívnych základoch! Naša radosť je postavená na viere v Toho, ktorý smrť premohol, z mŕtvych vstal, žije a viacej neumiera. Nuž a raz aj my budeme tam, kde je On už teraz, pri Ňom. Či to nie je dostatočný dôvod na radosť, priatelia? A preto: Jubilate! Oslavujte! Radujte! Tešte sa! Prinášajme túto radosť do tohto v mnohom smutného, zraneného a uboleného sveta! Buďme nositeľmi radosti! Nech nám v tomto poslaní sám Pán Boh pomáha! Amen.
