5. nedeľa po Veľkej noci – Proste a dostanete
Written by radovan on máj 15, 2023 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 14. 5. 2023
„… proste a dostanete …“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Lk 11, 5 – 13
5 Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, 6 lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; 7 a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; 8 hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. 9 Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; 10 lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. 11 Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? 12 Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnešná nedeľa s názvom Rogate – Modlite sa – je jasnou a jednoznačnou inštrukciou pre celé kresťanstvo na svete. Je to imperatív, ktorý nám nedáva na výber. Tento rozkazovací spôsob nás stavia pred hotovú vec. Teda nie, keď máte chuť, tak sa modlite. Ale keď chuť nemáte, potom to nechajte tak. Keď sa vám chce, tak dobre. Keď nie, tiež dobre. Nie je to ani o tom, že modlite sa len vtedy, keď niečo potrebujete. A keď nie, tak to nie je potrebné. Nie, bratia a sestry! Nič také! Dnešná nedeľa a jej priama výzva nič nehovorí ani o našej chuti, ani o našom chcení, či nechcení. Hovorí rovno o životnom štýle, ktorý by mal kresťana charakterizovať. Modlitba je dar, možnosť, ale aj povinnosť. Modlitba by pre kresťana nemala byť len prostriedkom ako vstúpiť do komunikácie s Pánom Bohom. Modlitbou by sme mali byť takpovediac „nasiaknutí“. Naša dôvera v Otca nebeského by na nás mala byť viditeľná. Modlitba by pre kresťana mala byť niečím tak samozrejmým a pre život viery nevyhnutným ako dýchanie. Tak ako človek bez dýchania zomiera a hynie, tak človek hynie a zomiera i po duchovnej stránke, pokiaľ v jeho živote modlitba – rozhovor s Pánom Bohom, ako zdrojom a prameňom života absentuje.
Text Písma svätého, nad ktorým dnes chceme uvažovať, je v podstate Ježišovým podobenstvom. Ním nás všetkých Syn Boží povzbudzuje k odvahe, smelosti, resp. až k neodbytnosti v našom prosení a volaní na Hospodina. Nadovšetko nám však ukazuje, o čo nám má ísť v našich modlitbách predovšetkým. Toto podobenstvo je súčasne ubezpečením pre nás všetkých. A to v tom zmysle, že keď sa modlíme, modlíme sa k milujúcemu Otcovi, ktorý je za každých okolností pripravený a ochotný nás vypočuť.
Podobenstvo začína otázkou, ktorá by sa dala parafrázovať i takto : Povedzme, že tesne pred polnocou príde do tvojho domu na návštevu priateľ zďaleka a ty pre neho musíš pripraviť jedlo a nocľah. No akoby práve na potvoru, chýbajú ti niektoré nevyhnutné potraviny na to, aby si ho pohostil tak, ako sa patrí. Vyberieš sa teda za jedným zo svojich susedov požičať si chlieb. No ale ten ťa odbije absurdnými výhovorkami o zatvorených dverách a spiacich deťoch. Vie si niekto z vás predstaviť, žeby sa niečo také stalo? Obyvateľ Blízkeho východu by dôrazne odpovedal : Nie! Také niečo si neviem ani len predstaviť. To je vylúčene.
Sused preto koná. A to nielen preto, aby si nepohneval suseda. Koná predovšetkým preto, aby sa vyhol hanbe. Koná, pretože za pohostenie a starostlivosť o hosťa zodpovedá celá dedina. Hosť musí odchádzať s dobrým pocitom o pohostinnosti danej komunity. Sused koná aj kvôli zachovaniu vlastnej reputácie. Vie dobre, že hostiteľ musí zohnať čo je nevyhnutné na pohostenie od rôznych susedov. Ak mu odmietne niečo tak skromné ako peceň chleba, hostiteľ bude musieť ísť do ďalšieho domu, preklínajúc susedovu lakomosť, lebo mu odmietol takú triviálnu prosbu. Hneď ráno o tom bude vedieť celá dedina. Suseda – spáča budú všade vítať s pokrikom – Hanbi sa!
Bratia a sestry, čo nám tým všetkým chce Pán Ježiš povedať? Ak idete za susedom, môže nastať taká situácia, že všetko hrá proti vám. On je už v posteli, dvere sú zamknuté a deti tiež už spia. Sused je podráždený, že ste ho vyrušili. Napriek všetkému dostanete viac, ako ste žiadali. Je to preto, lebo váš sused je charakterný človek a svoj charakter nezaprie. Ak ste si istí, že takýto sused vyhovie vašej požiadavke hoci aj o polnoci, o čo väčšia môže byť vaša istota, že vaše modlitby k Bohu budú vypočuté? Boh, ku ktorému sa modlíte, má tiež svoj charakter, ktorý nezaprie. A nadovšetko : On vás naozaj miluje.
Zisťujeme teda, čo nám v skutočnosti Ježiš chce povedať a žasneme nad tým : Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? Ježiš hovorí o svojom Otcovi a našom Bohu. Tak ako pomáha ten sused, tak aj Boh. Alebo aspoň by mal. Napokon túto pravdu potvrdzujú i ďalšie verše : Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; 10 lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Túto odvahu k proseniu Ježiš na záver zaklincuje ešte jedným prirovnaním : Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? 12 Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? Nie, Boh nie je takýto k svojim deťom. Naše volanie ho ani neruší, ani Mu nejde na nervy.
Áno, bratia a sestry, je to tak. Taký je Boh! Od Neho smieme všetko očakávať. On nám môže všetko darovať, o čokoľvek Ho prosíme a kedykoľvek k Nemu voláme. Ale je to naozaj tak? Alebo lepšie povedané: Zodpovedajú naše skúsenosti s Bohom tomu, čo tu o Bohu hovorí Pán Ježiš? Iste by sa i medzi nami našli takí, ktorí by povedali : Ja teda mám s Bohom úplne inú skúsenosť. Koľko som Ho len prosil o uzdravenie mojej matky, otca, manžela, či manželky. Ale nič sa nestalo. Zomreli a vôbec pritom neboli až takí starí, mohli ešte žiť. Ako som sa vtedy len opieral práve o tieto Ježišove slová. A nič to nepomohlo. A takí, ktorí ani o nič neprosili, takým sa dostalo.
Naozaj! Prečo je to tak? Od čoho to závisí, že Boh nie zakaždým splní to, čo by sme chceli, o čo sme Ho prosili? Ak by sme vzali do úvahy dnešné podobenstvo, potom by sme museli povedať, že nám zrejme chýbala tá dotieravosť. Možno sme mali vyvinúť na Pána Boha väčší tlak. Možno viac naliehať. Možno tak, ako to raz spravil Luther, ako to on sám píše : „Keď môj priateľ Filip Melanchthon ťažšie ochorel, tak som sa modlil k Bohu : „Keď neuzdravíš Melanchthona, potom s Tebou končím!“ Toto je vskutku naliehavé, dotieravé. Zdá sa nám to až drzé. Akosi sa nám to prieči, modliť sa takto. Tlačiť takto na Boha. Nemajú, resp. nemali by azda naše modlitby mať viac spoločného s našou dôverou ako s dotieravosťou? Ako sa k nám potom Boh môže správať ako Otec, keď ani my ku Nemu nepristupujeme ako deti?
Tak mi pri čítaní dnešného kázňového textu napadlo niečo, čo človek pri rýchlejšom čítaní snáď aj prehliadne, prepočuje, nakoľko sa to nachádza na samom konci a vtedy už človek poväčšine rozmýšľa nad textom ako celkom a unikajú mi pritom dôležité detaily. Počujme preto ešte raz posledný verš! „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?“ Vidíme, že Ježiš tým, ktorí sa modlia nezasľubuje, že aj všetko dostanú.
Nie! Namiesto toho je tu reč o Duchu Svätom. O Neho nám treba prosiť, žiadať predovšetkým. A takúto modlitbu Boh celkom určite rád vypočuje. To samozrejme neznamená, že ak budeme prosiť Pána Boha o niečo iné, hoci aj intenzívne a dlho, aj tak nič z toho. No Božou odpoveďou môže byť práve dar Ducha Svätého pre nás, pre našu momentálnu situáciu.
Možno si položíte otázku: Čo je nám platný Duch Svätý, keď mi potrebujeme konkrétne veci? Duch Svätý je prostriedok, ktorý nám môže pomôcť zaujať k našim modlitbám kritický odstup a pomôcť nám pochopiť, že naše volania k Bohu sa možno uberajú aj nie celkom správnym smerom. A potom si zrazu uvedomíme, že splnenie našich prosieb by pre nás nakoniec nemuselo byť až také dobré a osožné, ako sme o tom boli presvedčení. Alebo spoznáme a prijmeme, že práve v tom, čo žijeme, čo prežívame sa pre nás skrýva Božie požehnanie, i keď tomu dobre nerozumieme. No predsa len akosi vnútorne cítime, a to je pôsobenie svätého Ducha, že všetko je dobré tak ako to je.
Takto vidíme, drahí priatelia, že ono je naozaj lepšie vedieť sa vo všetkom spoľahnúť na Pána Boha. On vie, čo potrebujeme. On vie, čo je nám treba. A preto radi sa nechajme Bohom obdarovať prostredníctvom Ducha Svätého! Potom sa na všetko, čo sa okolo alebo s nami deje, budeme vedieť pozrieť reálnejšie, jasnejšie a pravdivejšie. Iba s Duchom Svätým po našom boku môžeme totiž vidieť do hĺbky. Potom to, čo sa nám zdalo ako strašné a čoho sme sa obávali, sa nám začne javiť ako nápomocné a ako veľké šťastie, či požehnanie. Pán Boh dobre vie, čo robí. A tak i Duch Svätý usmerňuje naše myšlienky na cesty, po ktorých sme doposiaľ možno nekráčali, ktoré sme nevideli – a my zrazu cítime a je nám jasné : Teraz sa to vyvíja správnym smerom. Teraz mám cieľ pred očami. To, čo sa zdalo byť ako zlé, je pre mňa dobré.
Drahí bratia, milé sestry, čo z celého dnešného zamyslenia pre nás vyplýva? V prvom rade to, že Boha smieme prosiť aj dotieravo. Doslova dobiedzať ako malé deti. Ak u Boha chceme niečo dosiahnuť, potom sa nemôžeme tváriť tak, že nám o nič nejde a že je to napokon všetko jedno. No musíme počítať s tým, že Boh nám nemusí bezpodmienečne splniť všetko, čo sme chceli a v čo sme dúfali. Jeho odpoveďou pre nás môže byť Duch Svätý, ktorý nám pomôže pochopiť a prijať Božiu vôľu. On nám dá silu, aby sme vo svojich ďalších modlitbách prosili Boha o to, čo je pre nás skutočne dobré. Prajem nám všetkým, aby modlitba bola blízkym prostriedkom každému jednému z nás. Prajem nám všetkým, aby sme nášho Otca nebeského vedeli prosiť o správne veci, najmä o Svätého Ducha a prijímali Božie odpovede v istote, že Boh ako nebeský Otec svojim deťom nedáva nič zlé. Amen.
