Posledná nedeľa v cirkevnom roku – krik uprostred noci
Written by radovan on nov 21, 2023 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 26. 11. 2023
„… krik uprostred noci …“
Milosť nášho Pána Ježiša, láska a milosrdenstvo Božie nech sú so všetkými nami! Amen.
Mt 25, 1 – 13
1 Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. 2 Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3 Pochabé si totiž vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4 Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. 5 Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali. 6 Uprostred noci sa rozľahol krik: ‚Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!‘ 7 Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. 8 Tu pochabé povedali rozumným: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú!‘ 9 No rozumné odpovedali: ‚Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ 10 No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. 11 Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: ‚Pane, pane, otvor nám!‘ 12 On im však odpovedal: ‚Amen, hovorím vám, nepoznám vás.‘ 13 Bdejte teda, lebo neviete dňa ani hodiny!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Podobenstvo o desiatich pannách, tak ako sme ho práve mohli počuť, sa nachádza iba v Matúšovom evanjeliu. Určite to nie je náhoda, že práve ono je zvoleným kázňovým textom na nedeľu, ktorá pojednáva o bdelosti a vernom očakávaní Pánovho príchodu. Ak tomuto podobenstvu máme dnes v 21. storočí správne porozumieť, je nutné, aby sme sa vrátili do Ježišových čias a oboznámili sa aspoň sčasti s vtedajšími svadobnými zvykmi, z ktorých však niektoré pretrvávajú až dodnes. V Oriente sa svadba slávi kvôli horúčave dňa až večer. Nevesta vo svojom rodičovskom dome čaká ženícha, ktorý si ju odvedie do svojho domu. Spolu s nevestou čakajú na ženíchov príchod aj družičky. Len čo ohlásia, že sa ženích so svojou družinou približuje k dedine alebo k domu nevesty, je úlohou družičiek vyjsť ženíchovi v ústrety. No a keďže mu vyjdú v ústrety až večer, musia mať so sebou lampáše, ktoré sú však inakšie ako tie, ktoré sa používajú v dome. Sú iba na použitie vonku. Keďže sú veľmi malé, treba častejšie dopĺňať olej. Preto si panny musia vziať so sebou aj nádobky s rezervným olejom.
Sestry a bratia, bolo bežné, že ženích prišiel až večer. Družičky neraz museli dlho čakať, až kým nezaznelo zvolanie : Ženích prichádza. Patrilo to už k takým zvykom, že ženích prišiel neskoro. Dal na seba čakať. V našom podobenstve však panny musia čakať akosi nezvyčajne dlho. Nečudo, že na ne prichádza únava, a tak všetky podriemu. Pán však nevyčíta desiatim pannám práve túto skutočnosť. A síce, že zaspali. To čo robí múdre panny múdrymi a hlúpe hlúpymi je niečo iné. Je to skutočnosť, že múdre panny vzali do rezervy olej na doplnenie lámp pre prípad, žeby ženích dlho meškal. Hlúpe na to nemysleli. Keď už potom ženích príde, panny spolu s nevestou mu vyjdú naproti, aby ho čestne prijali. Tak sa potom všetci odoberú k ženíchovmu domu, kde prebieha samotná svadobná hostina. Dvere domu sa zatvoria, aby sa dnu netlačili nepozvaní a dom sa naplní veselým ruchom a smiechom.
Toto by bolo historické pozadie podobenstva o desiatich pannách. Čo nám ním ale chce Pán povedať? Desať panien v tomto príbehu predstavuje Kristov ľud, ktorý príchod svojho Pána, ženícha cirkvi, očakáva. Rozumné panny sú pripravené aj na dlhšiu dobu čakania a predstavujú tak kresťanov, ktorí sa neoddávajú úplne slepo nádeji, že Kristov príchod môže byť blízky. Na druhej strane, hlúpe panny bez zásoby oleja predstavujú kresťanov, ktorí sa spoliehajú práve na to : na skorý druhý príchod Krista.
To je prvá vec. Druhá vec je tá, že dané podobenstvo nám chce znázorniť a objasniť bezpodmienečnú nevyhnutnosť k pripravenosti. Hoci aj múdre panny zaspali, predsa len: boli pripravené. A tak vidíme, že je to práve pripravenosť, ktorá je prvoradou myšlienkou dnešného podobenstva. Pretože boli múdre panny pripravené vtedy, keď na tom záležalo, sú pomenované múdrymi.
Milé sestry, drahí bratia, ako rýchlo môže Kristov učeník pozabudnúť na pripravenosť … Koľko teda bude nakoniec takých, ktorí budú skutočne pripravení? Túto otázku, ktorá z podobenstva vyplýva, dnes nesmieme prehliadnuť. Práve tá skutočnosť, že sú obidve skupiny rovnako veľké (päť hlúpych a päť múdrych panien), veľmi znásobuje vážnosť a naliehavosť Ježišovej výstrahy „byť pripravený“. Číslo 10, ktoré sa na tomto mieste objavuje určite nie je náhodné. Desiatka bola v staroveku vnímaná ako číslo plnosti, celistvosti.
Pán Ježiš teda má na mysli cirkev v jej plnom počte. Keď Pán príde, budú všetci veriaci patriť buď ku skupine hlúpych, alebo ku skupine múdrych. Opäť teda to nekompromisné biblické buď – alebo! Strednej skupiny niet! Drahý priateľ, ako sa prejavuje pripravenosť, bdelosť a čakanie na prichádzajúceho Pána v tvojom každodennom živote? Vidno na tvojom živote, že patríš Kristovi?
Jeden chlapík raz povedal : Prečítal som celú Novú zmluvu a pritom som zelenou ceruzkou podčiarkol všetky miesta, ktoré hovoria o Pánovom príchode. Nakoniec bola moja Nová zmluva celá pomaľovaná zelenou. Všimol som si, že väčšina týchto miest sa spája s napomínaním ku každodennému posväcovaniu sa, t.j. oddeľovaniu sa pre Boha a Božie veci. Vtedy som pochopil, že otázka Ježišovho druhého príchodu nie je otázkou vypočítavania času, ale posvätenia. Nemáme špekulovať kedy to bude ako to prebehne. KNamiesto toho sa každý deň s plnou vážnosťou máme odovzdávať k dispozícii Pánu Bohu. Čo teda znamená „posvätiť sa?“ Slovo tak často používané v cirkevnej terminológii. Posvätiť sa znamená: dennodenne žiť s Bohom, dennodenne sa odovzdávať Bohu, dennodenne sa dotýkať Boha. Ak sa dotknem vody, nestanem sa vodou, no omočím sa. Ak sa budem váľať v prachu, nestanem sa prachom, ale zaprášim sa. Ak sa dotknem farby, nestanem sa farbou, no zafarbím sa. A ak sa dotknem Svätého Boha, nestanem sa sám svätý, no posvätím sa. Ako sa však možno dotknúť Boha? Každodenným životom, spojením a zhováraním sa s Bohom. Hovorme s Bohom o všetkom tak, ako hovoríme s ďalšími členmi rodiny! Prijmime aj Jeho za člena rodiny a podľa toho sa k Nemu aj správajme! No pri tom našom rozprávaní Bohu v modlitbe, nezabudnime Ho aj počúvať, a to v slove Božom, cez ktoré On k nám hovorí! Takýmto dennodenným tesným spolužitím s Bohom sa posväcujeme.
Ak takto rozumieme procesu nášho posväcovania sa a vrátime sa k podobenstvu o desiatich pannách, vidíme, že toto podobenstvo je veľmi výstižné. Keď tieto panny odchádzali z domu, všetky mali v lampe olej. Keďže však boli vonku dlhšie, bolo treba doliať ďalší olej, aby lampa horela. To však mohli urobiť už iba tie rozumné, ktoré mali z čoho dolievať. Tie pochabé oleja nemali, preto nebolo z čoho dolievať a lampy zhasli. Vidíme teda, že nestačilo do lampy raz naliať. A tak je to aj pri našom posväcovaní sa. Nestačí sa raz prihovoriť Bohu a raz si Ho vypočuť. Nestačí mať s Ním jeden zážitok. Aj my musíme dennodenne „dolievať“ – pestovať náš vzťah s Bohom. Iba tak budeme plní Ducha Božieho a v onen deň pripravení predstúpiť pred nebeského ženícha, ktorým je Kristus.
V 260 kapitolách NZ sa takmer 300 krát hovorí o Pánovom druhom príchode. Dá sa teda povedať, že len vtedy budeme skutočne na výške, ak naše čakanie na Pána bude také intenzívne ako čakanie prvotnej cirkvi, kedy vládlo presvedčenie, že Pán Ježiš sa vráti ešte počas ich generácie. Z novozmluvných spisov je zrejmé, že takto uvažoval aj samotný apoštol Pavol.
Keď už sme si vysvetlili rozhodujúcu črtu podobenstva, pozrime sa teraz na jeho jednotlivé črty. Ako si máme vysvetliť olej v danom príbehu? Je fakt, že do vtedajšej lampy sa dalo vliať iba málo oleja. Preto vedľa lampy vždy stál krčah s olejom, ktorý jednoducho patril k lampe. Bolo samozrejmé, že ho tiež brávali na dlhšiu cestu, alebo keď sa na niekoho dlhšie čakalo. Kto tak neurobil, bol považovaný za nepozorného, ľahkovážneho, neporiadneho a hlúpeho. A práve takouto hlúposťou sa previnilo päť panien. Nič sa tu nehovorí o tom, žeby boli doplatili na svoj svetský spôsob života. Nič sa tu nehovorí ani o tom, žeby boli zapletené do hriechu. A preto sa na svadbu nedostali. Nie! Pán Ježiš tu jasne poukazuje na to, že to, čo im chýbalo, to je tá nepostrádateľná, ničím nenahraditeľná duchovná hodnota, ktorou sa máme zásobiť hneď na začiatku života viery. Nuž a touto hodnotou je Duch Svätý.
Takto poňaté, keď olej znamená Svätého Ducha, potom hlúposť sa rovná stavu bez Ducha Svätého. Jednoducho povedané : začať žiť s Kristom, začať brať vieru a vzťah s Bohom vážne, ale potom stagnovať, zostať stáť, nepokračovať – to je hlúpe. Byť spokojný s jedným pekným zážitkom viery alebo vypočutia modlitby, ale ďalej nepokračovať v živote s Bohom, nerásť vo viere, to je hlúposť. Keďže je teda Duch Svätý olejom, je múdrosť v tom, že v Duchu svoj život viery začíname, pokračujeme i končíme. Z toho teda vyplýva, že žiť v Duchu a byť múdry je jedno a to isté.
Z daného podobenstva potom vyplýva tá skutočnosť, že členom nebeského kráľovstva môže byť iba ten, kto má skutočne Ducha Božieho. Podľa toho aj hlúpe panny majú Kristovho Ducha. Veď by potom nemohli povedať : Naše lampy hasnú. T.j. máme už iba máličko oleja, už iba veľmi málo Božieho Ducha. To znamená, že aj hlúpe mali Ducha, ale postupne kvôli svojej ľahkovážnosti ho strácali, až sa im minul načisto.
Iná možnosť výkladu hovorí, že olej, ktorý umožňuje rozumným pannám, aby šli v ženíchovom sprievode do jeho domu, znamená pripravenosť. Práve tá totiž umožňuje Kristovmu ľudu vojsť s Ním do Jeho slávy. A preto olej, ktorý je pomôckou k spaseniu, sa nedá ani požičať, ani darovať. Nemôžem byť predsa na Kristov príchod pripravený namiesto niekoho iného. To môžem len sám za seba. V podstate si však obidva výklady nijakým spôsobom neprotirečia. Veď kto nemá Ducha Svätého a oň Boha ani neprosí, ten sa nemôže ani dobre na Pánov príchod pripraviť.
Nuž a potom čítame : O polnoci sa strhol krik : Ženích prichádza! Pán Ježiš tu hovorí mimoriadne živo a názorne. Doslova cítime tmavú noc, počuť volanie, vidno virvar na zemi, ktorý vyvoláva toto volanie. A práve vtedy, keď je na zemi tmavá noc pomýlených hodnôt, tmavá noc nepoznania Boha, tmavá noc absentovania biblickej morálky a princípov, keď všetko spí hlbokým spánkom zadubenosti, pýchy, samospravodlivosti a falošného pocitu bezpečia, práve vtedy zaznieva toto volanie. A potom ako následok nedbanlivého správania sa tu objavuje obraz zatvorených dverí. Kristov ľud, nepripravený na Jeho príchod, s Ním nevojde do Jeho večnej slávy. To je následok nepripravenosti.
Nakoniec teda z celého podobenstva vyplýva naliehavá výzva : Bdejte, lebo nepoznáte ani dňa ani hodiny! Kristov príchod nastane náhle a nečakane. Nuž a keď sa tak stane, nebude už čas na prípravu. Pripravený musí byť každý vopred a neprestajne. Treba však podotknúť, sestry a bratia, že požiadavka k pohotovosti a pripravenosti, či bdelosti sa nevzťahuje iba na deň druhého Kristovho príchodu. Týka sa aj každého jedného z nás v individuálnej rovine, a síce tak, že pripravený a bdelý máme byť aj na okamih svojej smrti. Pretože iba ten, kto sa pripravuje, nájde dvere k blahoslavenému večnému spoločenstvu s Kristom otvorené. Povedané slovami apoštola Pavla, byť pripravený potom znamená : „byť čistý a bezúhonný ku dňu Kristovmu, naplnený ovocím spravodlivosti, ktoré Kristus dáva k sláve a chvále Božej.“
Pamätajme už teraz na tieto veci, lebo ak budeme pripravení, príde ženích v deň a hodinu, ktorú nepoznáme, a vovedie nás do radosti. Potom sa však dvere zatvoria a tí, čo nebudú pripravení, zostanú vonku ako päť pochabých panien. Ani ony neboli úplne bez oleja, no do nešťastia ich priviedla skutočnosť, že si naliali iba raz a ďalej nepokračovali. Aby sa teda to isté nestalo aj nám! Na to pamätajme a podľa toho sa na príchod Pána pripravujme! Amen.
